IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2007 / Politická a občianska participácia stredoškolákov na Slovensku

Politická a občianska participácia stredoškolákov na Slovensku

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 015

Autor výskumu: Ladislav Macháček, Mária Bošňáková, Mária Dugovičová, Slovenská spoločnosť pre výskum mládeže/SYRS, Bratislava
Obdobie zberu dát: 2007
Zber dát: ASA s r.o, Bratislava

Abstrakt

Na prelome mesiacov september a október 2005 (870 respondentov) a 2007 (873 respondentov) sme uskutočnili reprezentatívne sociologické výskumy študentov stredných škôl na Slovensku. Ich poslaním bolo priniesť dôležité informácie o ich názoroch a postojoch, ako aj vedomostiach a kompetenciách orientovať sa v zložitej oblasti občianskeho a politického života.

Predovšetkým sme nazreli do problematiky rozvoja účasti študentov na samospráve ich vlastnej školy. Predkladáme informáciu o tom, že aj vďaka systematickej pozornosti MŠ SR –odboru mládeže, IUVENTA ako aj odd.výskumu mládeže UIPŠ MŠ SR v Bratislave sa po roku 2003 stáva participácia študentov na školskej samospráve formou žiackych školských rád novou príležitosťou učenia sa demokraci jej robením: “learning by doing“.

Ciele projektu a predmet výskumu

Ciele

Výskum v roku 2005 bol koncipovaný ako východisko pre monitoring indikátorov životnej situácie mládeže na Slovensku, v ktorom oblasť politickej a občianskej participácie mládeže má svoje dôležité miesto. Výskum v roku 2007 umožňuje v niektorých oblastiach priniesť poznatky k objasneniu dlhotrvajúcich trendov participácie mladých ľudí na občianskom živote konfrontujúc ich názory a postoje, správanie, politické znalosti a občianske kompetencie tak ako si to vyžaduje pripravovaná koncepcia monitoringu občianskej a politickej participácie v Európskej únii.

Predmet výskumu

Predpokladáme, že zopakovanie výskumu stredoškolskej mládeže v roku 2007 umožní

  1. potvrdiť úroveň politickej a občianskej socializácie študujúcej mládeže v roku 2005
  2. získať nové poznatky na podklade testov politických znalostí a čitateľskej gramotnosti
  3. identifikovať trendy participácie, motivácie a očakávaní študentov od participácie na samospráve z hľadiska vplyvu rozvinutia informačno-metodickej práce so ŽSR v uplynulých rokoch.

Predpokladáme, že získame nové informácie o fungovaní samosprávnosti na školách z hľadiska

  1. fungovania a akceptovania „koordinátorov“ činnosti ŽSR na stredných školách ( v spolupráci s odd.vyskumu mládeže UIPŠ v Bratislave)
  2. nominovanie a akceptovanie zástupcu ZSR v školskej rade

Výsledky výskumu

1.1 Politická a občianska participácia stredoškolákov na Slovensku v uplynulých rokoch podlieha výraznejšej zmene. Nie je to v tom, že by záujem o politiku klesal aj keď sa stabilizoval počet tých, ktorí prehlasujú, že o politiku nemajú žiadny záujem. Prekvapuje, že u tých, ktorí majú záujem o politiku sa mení ich politická orientácia. Z pôvodne veľkej skupiny zastávajúcej pozíciu „zlatého stredu“ na škále „ľavica a pravica“ v roku 2005 sa v roku 2007 presúvajú relatívne veľké skupiny študentov smerom od stredu na ľavo i na pravo. Môžeme teda hovoriť o výraznejšej politickej polarizácii študujúcej mládeže na stredných školách.

1.2 Dôvera k vláde SR v roku 2005 bola na úrovni 15,3%, ale v roku 2007 „poskočila“ až na 27,8%. Analýza údajov naznačuje, že ide o proces akejsi premeny nedôvery k vláde SR. Vyprázdnuje sa postoj „vôbec nedôverujem“ z pôvodných 16,6% na 11,9%, ale aj „nedôverujem“ vláde z 28% na 19,2%. Analogicky sa prejavuje dôvera v slovenský parlament, ktorá z 12,8% narástla na 21,8% v roku 2007. Mierne strácajú na pôvodne vysokej dôvere európske inštitúcie (Európska komisia a Európsky parlament) i mimovládne organizácie (Greenpeace, Amnesty International). Majú však stále vyššiu úroven dôvery ako ostatné národné inštitúcie.

1.3 Očakávania mladých ľudí ako sa im bude dariť v budúcnosti v porovnaní s ich rodičmi boli už v roku 2005 optimistické (45,2%), ale v roku 2007 sú ešte optimistickejšie (56,6%). Interpretácia tohto fenoménu nespočíva iba v „mladíckej“ povahe životného optimizmu. Je tu pokles nezamestnanosti na Slovensku a nové možnosti štúdia a práce v rámci Európskej únie. Zníženie demografickej generačnej vlny sa pripisuje na väčšiu úspešnosť súčasných generácií v konkurenčnom zápase absolventov škôl.

Osobnú vinu za nezamestnanosť v súčasnosti pripisujú stredoškoláci už oveľa viac (30,2%) ako pred dvomi rokmi (21,7%) samotným ľudom bez zamestnania. Fenomén „nezamestnanosť“ sa rastom nových pracovných príležitostí často mení iba na „nezamestnateľnosť“ niektorých špecifických skupín obyvateľstva.

Polarizuje sa aj postoj k imigrantom, ktorí prichádzajú na Slovensko z rozličných dôvodov. Posilnila sa nielen akceptácia alebo tolerantnosť imigrácie zo 17,8% v roku 2005 na 22,6% v roku 2007. Posilnilo sa aj jej odmietanie a podiel odporocov z 20% na 25,5%.

Problém súdržnosti a integrity demokratickej spoločnosti nie je jednoducho v tom, že spoločnosť sa sociálne diferencuje, že existujú chudobní a bohatí, ale v rovnosti chudobných a bohatých občanov pred zákonom. V tejto oblasti sa v podstate nič nezmenilo. „Nerovnosť pred zákonom“ v roku 2005 (72,2%) je vnímaná v zásade rovnako v roku 2007 (69%). Citlivosť k otázke nerovnosti pred zákonom sa zmenšila z 41,1%.na 32,3%.

Stúpenci „trestu smrti“ v oboch skúmaných vzorkách stredoškolákov si posilnili svoje pozície (z 53,6% v roku 2005 na 59,6% v roku 2007). Dochádza k radikalizácii stúpencov trestu smrti, nakoľko sa posilnila skupinka jednoznačne podporujúcich tento konečný trest.

Priznačný je odklon od silnej politickej osobnosti, od tzv.silného muža, ktorý by riešil zložité problémy Slovenska rázne a kompetentne. Ak pred dvoma rokmi stúpencom tejto varianty bolo 31,1% tak v roku 2007 už iba 26,3%. Súčasne hlasy vyjadrujúce nesúhlas s takýmto tvrdením sa posilnili (35,7%).Najväčší nárast sa dá identifikovať v postoji výrazný nesúhlas (zo 6,9% na 10,3%).

V zdanlivom rozpore s týmto trendom je orientácia stredoškolákov na výchovu detí k disciplíne a poslušnosti v rodine a v škole. V zásade sa priznáva užitočnosť takto orientovanej výchovy v oboch rokoch: 67,4% v roku 2005 a dokonca až 75,6% v roku 2007.

Stredoškoláci jednoznačne preferujú myšlienku, že v politike by malo byť viac žien (viac ako 50%). Pozoruhodnou je skutočnosť, že „štruktúra“ postojov je aj z kvantitatívneho hľadiska skoro identická v oboch výskumoch.

2.1. Približne o 10% študentov stredných škôl na Slovensku viac ako v roku 2005 (7,2%) uviedlo, že ich činnosť mládežníckych združení zaujala a dokonca sa stali aj ich členmi. Fan kluby a humanitárne hnutia zaznamenali pozitívny rast, zatiaľčo športové kluby, kultúrne záujmové krúžky, ale aj tradičné záujmové spolky (rybári, poľovníci, hasiči) zaznamenali pokles záujmu stredoškolákov. Iné si udržiavajú svoju pozíciu bez závažnejších zmien ako napr. charitatívne a ekologické hnutia.

2.2. Politické strany zaznamenali mierny trend rastu súčinnosti so stredoškolákmi. To nesporne súvisí s predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2006, kde je vždy veľa agitačnej práce, na ktorú sa hodia šikovné ruky a rýchle nohy mladých ľudí. Nepriamo to potvrdzuje aj vzostup účasti stredoškolákov (o 3 až 5%) v tzv. netradičných formách občianskej participácie mládeže v uvedenom období: účasť na zhromaždeniach občanov, získavanie podpisov, rozdávanie letákov, písanie článkov na internete a pod.

3.1. Výskum študentov stredných škôl potvrdil, že občianska výchova i nauka o spoločnosti zaujali dôležité miesto medzi vyučovacími predmetmi ak sa pýtame na otázku, v ktorých predmetoch získali vedomosti o parlamentnej demokracii,fungovaní politického systému a pod. Nauka o spoločnosti v roku 2007 si vylepšila svoju pozíciu oproti roku 2005. Študenti si spomínajú na preberanie alebo objasňovanie témy „demokracie“ nielen v dejepise (71%), ale aj v slovenskej literatúre (36%) alebo v zemepise (27%).

3.2. Vedomostný test dokumentuje, že vysoké znalosti dosahujú študenti v prípade najelementárnejších politických skutočností na Slovensku (poznanie prezidenta SR, parlamentné voľby každé 4 roky). Relatívne dobré výsledky dosiahli študenti aj v prípade otázok európskej politiky. Poznajú vlajku EU (modrá farba žlté hviezdičky), poznajú, ktoré krajiny nepatria medzi členov EU (Turecko).

3.3. Tradičný problémový oriešok z hľadiska úspešnosti respondentov je už od počiatku našich výskumov občianskej a politickej participácie mládeže otázka skúmajúca vzťah dvoch mocí v demokracii –exekutívnej (premiér) a zákonodárnej (parlament). Na otázku „Premier môže rozpustiť parlament“ správna odpoved stredoškolákov dosiahla úroveň iba 31-35%. Odpoveď „neviem“ sa dostala na prvé miesto (43%-46%).

3.4. Testy čitateľskej kompetencie naznačili, že študenti dokážu najlepšie rozlíšiť subjekty v predvolebnej kampani (75%), kedy je vláda nedemokratická (65%), čo sa deje s učebnicami dejepisu (55%) a rozlíšiť „tvrdenie“ od „názoru“ (53%). Najviac problémov mali vtedy, keď mali zistiť v akom prípade dochádza k porušeniu sociálnej rovnosti (44%). Aj tento zdroj preverovania vedomostí a schopností naznačuje, že najmä študenti SOU majú niekedy problémy správne porozumieť otázkam a predpísaným odpovediam. Študenti majú v oblasti politických znalostí a čitateľských kompetencií relatívne veľké medzery alebo „manká“ a ako sa ukazuje v ostatných rokoch situácia sa nezlepšuje.

4.1. Zisťovanie rozličných úrovní participácie stredoškolákov na samosprávnom živote školy v roku 2005 a 2007 potvrdilo, že sa už utvára akási participačná pyramída - ktorá vyjadruje logiku zastupiteľskej demokracie. V oboch výskumoch sa potvrdili tie isté výsledky: študenti vedia o existencii ŽŠR na škole (70%), účastnia sa na voľbách jej členov (30%) a prípadne aj kandidujú vo voľbách členov ŽŠRna svojej škole (11%).

4.2. Dôležité je, že sa zlepšilo sa chápanie „motívov“ činnosti členov zvolených do ŽSR medzi žiackou obcou na stredných školách. Študenti im priznávajú ako prioritné tri motívy – užitočnosť ich činnosti, zmysluplnosť využitia ich času a veľkú vôlu presadiť zmenu.

4.3. Očakávania spájajúce so samosprávnymi orgánmi na ich školách alebo úlohy, ktoré by študenti radi vložili do vienka žiackym radám sú predovšetkým:

A. Dve elementárne očakávania: špeciálne služby pre žiakov počas ich pobytu na škole a podmienky pre mimoškolskú záujmovú aktivitu nielenže zostávajú ako hlavné očakávanie od ŽŠR, ale si v roku 2007 upevnili svoje prvé miesta.

B. Do popredia sa dostávajú, aj keď iba o trochu viac očakávania spojené s hodnotením učiteľov a riešením problémov školy so sídelným mestom.

C. Také očakávania ako sú rozvíjať odbornú a vedeckú činnosť, vybaviť školy didaktickou technikou si udržiavajú svoju naliehavosť.

D. Problematika školského rozvrhu, školského poriadku alebo vyučovacieho procesu v očakávaniach študentov pre nás prekvapujúco o niečo málo, ale poklesla.

4.4. Poznatky z výskumu stredoškolákov v roku 2007 ukazujú, že podľa ich odpovedí majú študenti zastúpenie spolu v 45% školských rád a z nich 35% sú členmi ZSR. Iba 10% nie sú členovia ŽŠR.

4.5. Medzi hodnoverné metodické a informáčné zdroje študentov o školskej samospráve sú dostupné metodické materiály, ktoré publikovala IUVENTA, informácie na jej internetovom portále, výmena skúseností na diskusných stretnutiach a školeniach či seminároch, ktoré sa organizovali v krajoch (s výnimkou Bratislavy a Trnavy) licencovaní školitelia. Napokon medzi dôležité zdroje informácií a metodickej pomoci pri vzniku a fungovaní ŽŠR na stredných školách patrí aj vedenie školy, ktoré spolupôsobí na študentov prostredníctvom svojich učiteľov poverených funkciou -koordinátorov. Spoločne to predstavuje približne 30% diverzifikovaných informačných zdrojov.

Odporúčania výskumu

1. „Jadrové“ problémy zastupiteľskej demokracie, t.j. súvzťažnosť zdrojov mocí –zákonodarnej, výkonnej a súdnej - je oblasť, ktorá by si zaslúžila systematickejšiu a intenzívnejšiu pozornosť v špecializovaných predmetoch akými sú občianska výchova a nauka o spoločnosti.

2. ŽŠR sa bude brať vážne ako partner vedenia školy vtedy ak pôjde o podstatnejšie otázky, ktoré zveril zákon do vienka ŽSR, ak sa budú môcť študenti vyjadrovať o rozvrhu, školskom poriadku, obsahu vyučovania, ak budú môcť hodnotiť svojich učiteľov. To všetko sa bude dotýkať aj záujmov a rutiny či pohodlia učiteľov vo vyučovaní, či stereotypov riadenia školy jej vedením. Tomu by sa mali venovať školenia nových členov ŽŠR v priebehu budúcich rokov.

Publikácie

  1. referát - vystúpenie na celoslovenskej konferencii zástupcov žiackych školských rád (15.11.2007) na http://www.iuventa.sk/
  2. príspevok v ZOOM v roku 2007 na http://www.mladez.sk/

Typ výberu, zber a vzorka

Výberovú vzorku, zber údajov a ich spracovanie v SPSS programe na základe výberového konania zabezpečovaného Iuventou zrealizovala Agentúra sociálných analýz ASA , s. r.o. v Bratislave.

1. Konštrukcia výberovej vzorky

Stanovený rozsah výberovej vzorky pre zber dát bol 900 respondentov pre stredoškolskú mládež denného štúdia. Výberové vzorky boli konštruované ako kvótne podľa výberových znakov.

Stredné školy: kraj SR, veľkosť trvalého bydliska respondenta, typ navštevovanej strednej školy, ročník a pohlavie respondenta.

Sledované znaky: vek bol stanovený ako sledovaný znak, pretože u žiakov stredných škôl denného štúdia je viazaný na ročník štúdia.

2. Metodika zberu dát

Terénny zber dát uskutočnila anketárska sieť Agentúry sociálnych analýz „ASA“, s.r.o. Reálne sa na zbere dát V ROKU 2005 podielalo 202 anketárov pre stredné školy a v roku 2007 to bolo 167 anketátov. Kontakt agentúry s anketárskou sieťou sa uskutočnil poštovým stykom po predbežnom telefonickom avíze. Poštová zásielka pre každého anketára obsahovala rozpis výberovej kvóty pre každeho anketára s určeným počtom rozhovorov k realizácii. Kontakt s respondentmi zo stredných škôl sa uskutočnil v ich domácnostiach.V prípade úspešného kontaktu a súhlasu s realizáciou výskumného rozhovoru v domácnosti nasledoval výskumný rozhovor. Podmienkou bola neprítomnosť tretej osoby pri realizácii rozhovoru.

3. Termín zberu dát

Stredné školy od 19. 9. do 12. 10. 2005 a v roku 2007 od 22.9. do 17.10.

4. Vyhodnotenie záznamov o priehehu výskumných rozhovorov

K povinostiam každého anketára patrilo urobiť záznam o uskutočnených rozhovoch. V rámci záznamu bolo požadované uviesť hlavný dôvod odmietnutia rozhovoru – ak taká skutočnosť po úvodnom kontakte nastala. V roku 2005 Rozhovor odmietlo 90 stredoškolákov (z toho až 25 pre veľký počet otázok) a v roku 2007 odmietlo rozhovor 59 stredoškolákov. Hlavným dôvodom odmietnutí bol značný rozsah výskumnej techniky, často vyjadrený ako nedostatok času. Po každom odmietnutí rozhovoru následovalo vyhľadanie, kontakt a rozhovor s daľším respondentom.

5. Nahrávanie dát

Dáta uvedené v dotazníkoch boli nahrávané do systémového súboru SPSS zrkadlovo, ako nevážené. Získané numerické údaje (napr. vek) boli nahrávané v podobe uvedenej respondentom (nekategorizované).

6. Komparácia výberových vzoriek 2005 a 2007 z hľadiska najdôležitejších výberových znakov

Nakoľko v tejto výskumnej správe dávame dôraz na komparáciu celkových výsledkov, ktoré dosiahli stredoškoláci nielen v oblasti svojich názorov a postojov, ale aj vedomostí a kompetencií (testy) v roku 2005 (spolu 870 respondentov) a v roku 2007 (spolu 873 respondentov), pokladáme za potrebné podrobnejšie analyzovať kompatibilitu oboch výskumných súborov z aspektu ich reprezentatívnosti voči základnému súboru a navzájom voči sebe. Osobitosťou výberového súboru je skutočnosť, že sú vňom predovšetkým študenti druhého, tretieho a štvrtého ročníka (absentuje prvý ročník) nakoľko výskum sa v oboch rokoch realizoval krátko po začiatku školského roku. Hlavným cieľom výskumu bolo skúmať názory študentov na fungovanie školskej samosprávy s dôrazom na činnosť žiackych školských rád. Takúto reflexiu nemohli poskytnúť študenti prvého ročníka. Predovšetkým treba uviesť, že v oboch súboroch bol dodržaný podiel študentov slovenskej národnosti (94,3% v roku 2005 a 95,0% v roku 2007), ako aj podiel študentov podľa pohlavia (53,7% chlapcov v roku 2005 a 51,4% v roku 2007). Výskumné súbory sú porovnateľne aj z hľadiska veku , vzdelania otca i matky, veľkosti obce , kraja a druhu strednej školy. Podľa veku je v súbore 2007 o niečo viac 18 ročných(35,9% oproti 29,5% v roku 2005) a v súbore 2005 zasa 17 ročných(36,8% v roku 2005 oproti 30,9% v roku 2007). To môže ovplyvňovať výsledky v testoch politických znalostí a čitateľských kompetencií v prospech výskumného súboru stredoškolákov v roku 2007. Osobitnú zmienku si zaslúži rýchle sa rozvíjajúci druh strednej školy tzv. Združené stredné školy, ktorý sme museli zaradiť do súboru oproti roku 2005. Ich podiel na výskumnom súbore predstavuje 21,3% študentov. To pochopiteľne značilo pokles zastúpenia študentov SOU (21,0 %-31,4%) s maturitou a SOŠ (19,9%-33,7%) vo výskumnej vzorke roku 2007 oproti roku 2005. Podieľ študentov SOU bez maturity a gymnázií zostal v podstate bez zmeny. Podiel študentov stredných škôl podľa jednotlivých typov vo výberovom súbore je v súlade z ich podielom v základnom súbore Slovenska ako to dokladá nižšie priložená komparácia základného a výberového súboru v roku 2007. Štatistický prehľad počtu jednotlivých stredných škôl v šk.r. 2006/2007 (údaje z Statistická ročenka MŠ SR), % (pred zátvorkami je základný súbor a v zátvorkách sú údaje za výberový súbor v roku 2007 

 

Gymnáziá 99931 32.8 (31,3)
Stredné odborné a odborné školy 72481 23.7 (20,5)
Združené stredné školy 71634 23.5 (21,9)
Stredné odborné učilištia a učilištia 60621 19.9 (26,3)

SPOLU 304667 100%

 

Na stiahnutie:
záverečná správa

Dostupnosť dotazníka:
je prístupný pre verejnosť

Citácia:
SYRS,Občianska a politická participácia študentov stredných škôl na Slovensku, 2007

Dostupnosť dátového súboru:
je prístupný pre verejnosť

 

  

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov