IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2009 / Regionálny výskum z prostredia mládeže z rómskych komunít

Regionálny výskum z prostredia mládeže z rómskych komunít

Identifikačný list výskumu  ID: DAVM 033

Autori výskumu: Kultúrne Združenie Rómov Slovenska v spolupráci s PhDr. Zuzanou Kusou CSc., Mgr. Jurinou Rusnákovou , PhD., (autorka záverečnej správy: PhDr. Zuzana Kusá, CSc. )
Obdobie zberu dát:
november – december 2009
Zber dát:
občianske združenie - Kultúrne Združenie Rómov Slovenska, Banská Bystrica

Abstrakt

Medzi kľúčové oblasti štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži patrí účasť mládeže na spoločenskom a politickom živote – participácia. V tomto smere sa náležitá pozornosť venuje rozvoju opatrení smerujúcich k vytváraniu príležitostí na participáciu mladých ľudí čeliacich zložitým životným situáciám alebo zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jednu zo skupín z málo podnetného prostredia predstavujú deti a mládež z priestorovo segregovaných rómskych osídlení / komunít, ktoré sú považované za viacnásobne znevýhodnené, dlhodobo ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Databáza poznatkov a informácií o potrebách, hodnotách a záujmoch rómskej mládeže, a o spôsoboch a možnostiach využívania ich voľného sú základným predpokladom pre adresné a efektívne nastavovanie mládežníckych politík (lokálnych, regionálnych i národných), a zároveň pre prípravu a realizáciu cielených programov. Doposiaľ zrealizované výskumy neposkytujú dostatočný rozsah týchto údajov.

Regionálny výskumný projekt mal za cieľ prispieť k lepšiemu poznaniu potrieb mládeže z rómskych komunít a jej možností aktívne ovplyvňovať podmienky svojho života vo vybraných mestských a vidieckych sídlach Banskobystrického kraja. Z výsledkov výskumu vyplynulo, že vo väčšine obcí sa rómske deti a mládež stretávajú spontánne a neorganizovane. Strategickým prvkom v oblasti podpory mládežníckej participácie je budovanie ľudských zdrojov – formovanie aktivistov a aktivistiek priamo z rómskych komunít aj z radov rovesníkov. Zistenia naznačujú, že pri práci s rómskou mládežou treba klásť vyššie nároky na flexibilitu aktivít a taktiež aktivistov a aktivistiek, obzvlášť je žiaduce zohľadňovať väčšiu variabilitu obsahovej ponuky aktivít a ich časovú prispôsobivosť.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Kvalitatívna metóda t.j. metóda fókusových skupín bola zvolená za účelom zaznamenania variability očakávaní a skúseností rómskej mládeže v oblasti voľného času a občianskej participácie. Tento cieľ pomáhal dosiahnuť výber vzorky založený na typologickej metóde.

Diskusné skupiny boli zložené z predstaviteľov rómskej mládeže vo veku od 13 do 25 rokov z vybraných sídiel Banskobystrického kraja, s rôznorodým stupňom vzdelania, veku a rodu za účelom zaistenia dostatočnej názorovej rozličnosti a zachytenia existujúcich skúseností rómskej mládeže. Východiskovým dokumentom pre výber obcí a rómskych komunít bola databáza výsledkov Sociografického mapovania rómskych komunít v SR, publikovaná v Atlase rómskych komunít na Slovensku.

Vo vybraných okresoch bolo vybrané jedno, resp. dve sídla reprezentujúce odlišné typy sídelných a životných podmienok: sídliskové (mestské) koncentrácie, t.j. separované komunity, a rómske osídlenia v obciach a na vidieku t.j. segregované komunity. Vzorku tvorili 3 sídla mestského typu a 7 sídiel vidieckeho typu. V rámci výberu vzorky boli zohľadňované aj ďalšie indikátory ako napr. vzdialenosť od okresného mesta, resp. sídla so sociálnymi službami a občianskou vybavenosťou, ďalším hľadiskom bola miera evidovanej nezamestnanosti, technické vybavenie či počet obyvateľov rómskeho osídlenia a pod. Do 10 fókusových skupín bolo zapojených 101 respondentov a respondentiek. Koncept scenára fókusových skupín štyroch modelových situácií bol komunikovaný a diskutovaný v rámci pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov a zástupkýň mimovládnych organizácii z daného teritória, pracujúcich s rómskou mládežou alebo v jej prospech.

Výsledky výskumu

Obmedzený rozsah vzorky lokalít (10 obcí/ miest) nedovoľuje zistenia a závery tohto výskumu nekontrolovane zovšeobecňovať, poskytujú inšpiráciu a taktiež kritickú spätnú väzbu.

Prvá testovacia hypotéza, ktorou sa predpokladalo, že v meste žijúca rómska mládež bude mať väčšie očakávania a nároky v oblasti záujmovej činnosti a voľného času ako mládež žijúca na vidieku a bude vedieť lepšie konkretizovať svoje potreby, sa na základe analýzy výpovedí účastníkov výskumu nepotvrdila. Rozdiel medzi typologicky odlišnými komunitami je nepatrný, v oboch typoch identifikovali podobné problémy, prekážky. Spôsob trávenia ich voľného času je neorganizovaný. Dôležitým zistením je, že zvolené voľno-časové aktivity majú individuálne organizovaný charakter. Tento faktor je v značnej miere dôsledkom nedostatočného vybavenia obcí pre trávenie voľného času. Zistenia sa vzťahujú najmä na obce so segregovanou osadou, kde nie sú k dispozícii ani upravené priestranstvá (alebo je vstup na ne spoplatnený). Deti a mládež sa stretáva na cestnej komunikácii alebo na lúke.

Najvýznamnejšou podmienkou, ktorá podporuje nadobúdanie skúseností mladých ľudí so zapájaním sa do organizovania záujmových a voľnočasových aktivít, je podľa zistení výskumu miestna základná škola. Často je jediným organizátorom/poskytovateľom voľno-časovej činnosti. Výstupy z rozhovorov umožnili identifikovať skupinu mladých Rómov nad 16 rokov veku ocitajúcich sa mimo formálneho vzdelávacieho prúdu t.j. nie sú žiakmi základných či stredných škôl. Ich možnosti zúčastňovať sa organizovaného trávenia voľného času sú závislé od prítomnosti a činností rómskych alebo prorómskych mimovládnych organizácií.

V spektre prekážok v zapájaní sa mládeže do organizovaných záujmových a voľnočasových aktivít má viditeľné postavenie vzdialenosť. Respondenti z okresov so slabšími socio-ekonomickými parametrami majú menej skúseností s účasťou na voľnočasových aktivitách, menší prehľad o ponuke takýchto aktivít v obci alebo v jej okolí. Výskum potvrdil teóriu viacnásobného vylúčenia. Dominantnejšie postavenie v slede existujúcich prekážok má kultúrne a symbolické vylúčenie – odmietanie a neochota spolupracovať so strany nerómov.

Takmer jednotne účastníci fókusových skupín označili za bariéru pri organizovaní vlastných aktivít nedostatočné personálne kapacity na úrovni aktivistov ako aj absenciu odborníkov vedúcich krúžkovú činnosť hlavne z radov Rómov. Absencia priestorových kapacít, nedostatok financií na materiál alebo vybavenie, nezáujem vedenia obce, ako aj nezáujem o aktivity zo strany rómskych detí a mládeže tvorili ďalšiu sféru pomenovaných prekážok v samo- organizovaní.

Zistenia naznačujú, že pri práci s rómskou mládežou treba klásť vyššie nároky na flexibilitu jednak aktivít a zároveň aktivistov. Účastníci uprednostňujú krátkodobé aktivity, namiesto systematickej práce (napr. viac krátkodobých programov, ktoré nebudú závislé od pravidelnej účasti, možnosť nepravidelnej účasti), časovú prispôsobivosť (schopnosť meniť časovú organizáciu aktivity) a vyššiu kreativitu v obsahovej ponuke aktivít. Ako dôležitá sa ukazuje schopnosť/zručnosť reagovať na potreby účastníkov (napr. poznať stratégie mapovania potrieb cieľových skupín) a v neposlednom rade komunikačné zručnosti aktivistu. Práca s mládežou potrebuje osobitný komunikačný tréning špeciálne zameraný na zlepšovanie zručnosti pre prácu s touto cieľovou skupinou.

Odporúčania z výskumu

  • Uskutočniť evaluváciu programov neformálneho vzdelávania Rómov zrealizovaných v poslednej dekáde, s cieľom identifikovať a sprehľadniť programy resp. témy vzdelávania s úspešným dopadom na cieľovú skupinu.
  • Zaviesť princíp nízkoprahovosti ako základné kritérium pre realizáciu voľno-časových aktivít.
  • Zrealizovať výskum mapujúci podmienky detí a mládeže z regiónov z výraznou koncentráciou marginalizovaných rómskych komunít , ktorý poskytne komplexnejšie dáta v oblasti mládežníckej politiky a stane sa východiskom pre vytvorenie krátkodobého akčného plánu neformálneho vzdelávania pre deti a mládež z prostredia MRK
  • Vytvoriť grantový/dotačný systém podporujúci klubovú činnosť - organizované programy pre trávenie voľného času detí a mládeže zo sociálne znevýhodneného prostredia.

 

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
scenár fókusových skupín nie je prístupný pre verejnosť

Záverečná prezentácia výskumu:

Ďalšia dokumentácia:

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov