IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2010 / Prvovoliči – a ich volebné správanie

Prvovoliči – a ich volebné správanie

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 029

Autori výskumu: Katedra politológie FF UCM v Trnave (autori záverečnej správy: Radoslav Štefančík, Emília Podoláková, Jaroslav Mihálik, Peter Horváth, Ladislav Macháček)
Obdobie zberu dát:
október-november 2009, február 2010
Zber dát:
Katedra politológie FF UCM v Trnave

Abstrakt

Osobitná pozornosť v oblasti európskej mládežníckej politiky sa venuje občianskej a politickej participácii. Jedným z významných indikátorov účasti mladých ľudí na „vládnutí“ je ich účasť na rozvíjaní zastupiteľskej demokracii uplatňovaním aktívneho a pasívneho volebného práva. V ostatnej dekáde sa konštatovala nedostatočná pozornosť politológov a sociologického výskumu tejto oblasti politickej participácie mládeže. Rozličné analýzy volebného správania občanov na základe štatistických údajov nemohli špecifikovať osobitosti volebného správania mladých ľudí, osobitne prvovoličov, nakoľko hľadisko veku voličov sa nezisťuje.Projekt výskumu predpokladal objasnenie osobitostí volebného správania prvovoličov v rokoch 2009 a 2010, v ktorých sa na Slovensku uskutočnili prezidentské voľby, voľby do Európskeho parlamentu, do VUC, Národnej rady SR a komunálne voľby. Výskum potvrdil, že najmä mladí ľudia vo veku 18 a 19 rokov hodnotia svojich rovesníkov ako občiansky nepripravených a rozhodne odmietajú zníženie veku na uplatnenie volebného práva pod hranicu 18 rokov. Podporujú však myšlienku technologickej inovácie v realizácii volebného práva občanov – internet alebo mobil.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Hlavnou metódou výskumu boli rozhovory na stanovené témy vo fokusových skupinách predstavujúcich 10 osobitných skupín mladých ľudí podľa veku, vzdelania, pohlavia, etnickej príslušnosti a hĺbkové individuálne rozhovory s politickou elitou mládeže, ktorá má šancu získať volebný mandát poslanca. Pomocnou metódou bola obsahová analýza dokumentov (volebné programy politických strán vo voľbách do NR SR v roku 2010 z hľadiska uplatnenia záujmov a riešenia problémov mladých ľudí).

Výskumná vzorka fokusových skupín dosiahla spolu 86 respondentov. Jej reprezentatívnosť je oslabená z regionálneho hľadiska, nakoľko sa nepodarilo uskutočniť niektoré stretnutia na východnom Slovensku. Fokusová skupina s rómskou mládežou sa uskutočnila až v roku 2010. Individuálne rozhovory (10) s mládežníckou elitou prebehli úspešne s prihliadnutím na personálne kontakty výskumníka. Obsahová analýza volebných programov politických strán bude pokračovať až do dátumu volieb, nakoľko nastoľovanie a niektoré špecifikácie „mládežníckych tém“ neobsahujú oficiálnevolebné programy, ale sa objavujú až v priebehu volebnej kampane vo vystúpeniach lídrov alebo expertov politických strán.

Výsledky výskumu

Analýza individuálnych rozhovorov s mládežníckou elitou potvrdila hypotézu, že mládežnícke organizácie len čiastočne prispievajú k rekrutácii politickej elity. Vysoké verejné funkcie mladých ľudí sú skôr dôsledkom ich osobnostných vlastností a bezprostrednej aktívnej participácie v prostredí politickej strany. Členstvo a pôsobenie v mládežníckej organizácii iba zvyšuje predpoklad úspešnej politickej kariéry, ale ju nezaručuje. Mnohí v minulosti úspešní mládežnícki lídri ukončili svoju politickú kariéru odchodom do súkromnej sféry. Pri rekrutácii lídrov platí pravidlo, že mnohé súčasné politické strany uprednostňujú „skokanov“ alebo „mediálne tváre“, než v politickej práci osvedčených a lojálnych mládežníckych politikov.

Hoci význam rekrutácie politického personálu z prostredia mládežníckych organizácií sa nepotvrdil resp. potvrdil sa len čiastočne, tento typ občianskych združení zohráva iné dôležité strategické funkcie. K nezastupiteľným patrí politická socializácia. Z ostatných funkcií mládežníckych organizácií dominuje funkcia mobilizačná. Osloviť mladých voličov si niekedy vyžaduje používať výrazové prostriedky a technológie charakteristické pre mladú generáciu. Komunikácia prostredníctvom internetu, mobilizačné aktivity formou sociálnych sietí, kampane využívajúce zosmiešňujúce slogany a karikatúry dnes oslovujú najmä mladých ľudí. Mládežnícke organizácie sú tak dôležitým prostredníkom medzi politickou stranou a mladými voličmi. Okrem už uvedených funkcií mladí zohrávajú dôležitú úlohu aj vo vnútri strany, keď sú pomocnou rukou pri organizovaní rôznych nepolitických podujatiach (kultúrnych, športových, environmentálnych). Napokon môžu byť mladí ľudia prospešní pri pripomienkovaní návrhov zákonov, najmä ak upravujú problematiku vzdelávania, voľného času a pracovného uplatnenia mládeže. Spomedzi všetkých dôležitých funkcií mládežníckych organizácií sa tak na popredné miesto dostáva politická socializácia mládeže. Iba potom nasleduje funkcia mobilizačná, rekrutačná, organizačná a funkcia nastoľovania politickej agendy.

Analýza rozhovorov uskutočnených vo fokusových skupinách na prekvapenie potvrdila niektoré hypotézy konsensuálnym vyjadrením všetkých demografických a sociálnych skupín mladých ľudí. Je to predovšetkým hypotéza, že občianska a politická kompetentnosť mladých ľudí v súčasnej pluralitnej demokracii nedosahuje takú úroveň akcelerácie do nižšieho veku, aby sa akceptoval posun pasívneho volebného práva pod 18 rok. Presnejšie povedané mladí ľudia či už sú to študenti alebo nezamestnaní, chlapci alebo dievčatá,mladí ľudia rómskeho pôvodu aleboprislušníci maďarskej národnosti by neodporúčali takúto zmenu. Na druhej strane je generačná zhoda na hľadaní ciest ako umožniť volebný akt modernejšími technologickými prostriedkami – mobilom alebo internetom. Druhou hypotézou, ktorá sa potvrdila obdobným vnútrogeneračným konsensom je všeobecná akceptácia ženy ako prezidentky Slovenskej republiky.

Z hľadiska volebného správania sa podarilo potvrdiť celkom známe očakávania spájané s jednotlivými skupinami mládeže. Potvrdila sa osobitosť gymnaziálnej mládeže, ktorá predstavuje skupinu mládeže s najvyhranenejším záujmom o politiku , nezamestnanej mládeže, ktorá artikuluje najmenší záujem o účasť na akýchkoľvek volbách, madarskej mládeže, ktorá má vyšší záujem o volebnú účasť a rómskej mládeže, ktorá nemá čas na takéto témy, nakoľko sa zamestnáva s každodenným prežitím.

Obsahová ananlýza dostupných volebných programov potvrdila, že problematika mládeže sa vyskytuje iba ako súčasť jednotlivých štátnych politík. Neobjavuje sa ako definovanie mladej generácie ako zdroj rozvojových stratégií spoločnosti,ale skôr ako problémová skupina, ktorá ohrozuje spoločnosť podliehaním rozličným závislostiam, znižovaním veku trestnej činnosti voči bezbranným starším občanom.

Dostupné štatistické údaje o mladých ľudoch vo vekovej skupine 18-19 rokov na Slovensku ukazujú, že počet oprávnených voličov neustále klesá.

V roku 2008 mala SR obyvateľov vo veku 18 rokov 78 861, v tomto roku ich bude iba 73 820, v roku 2012 už iba 65 835 a v roku 2014 ešte menej – 59 974. O daľšie 4 roky klesne počet 18 ročných až na úroveň 50 000 obyvateľov. Potom nastane mierny rast, ale neprekročí 60 000 obyvateľov vo veku 18 rokov.

Bude sa to týkať nielen volieb v roku 2010 na rozdiel od roku 2006, ale ešte výraznejší pokles bude vo voľbách do NR SR v roku 2014. Ak k tomu pripočítame výsledok pravideľne nižšieho záujmu mladých ľudí o volebnú účasť v porovnaní so staršími vekovými skupinami, budeme sa musieť rozhodnúť aká je naša stratégia generačnej legitimizácie moci a vládnutia na Slovensku.

Ak sa ponechá táto objektívna tendencia bez zmeny, bez spoločenskej intervencie v oblasti politickej práce a občianskej výchovy mládeže, bude čerpať zastupiteľská demokracia svoju legitimitu iba z podpory starších generácií.

Odporúčania z výskumu

Domnievame sa, že inou alternatívou, ktorá sa opiera o výsledky tohto výskumu je:

  1. Prehodnotiť doterajšiu koncepciu podpory mládežníckých organizácií a premyslieť význam mládežníckych organizácií pri politických stranách z hľadiska ich nezastupiteľnej funkcie politickej socializácie mládeže, ako aj veľkých možností artikulácie záujmov mladej generácie v štátnej politike mládeže prostredníctvom volebných programov politických strán .
  2. Prehodnotiť efektívnosť výchovy mladých ľudí k aktívnemu demokratickému občianstvu v SR v školách a občianskych združeniach mládeže a rozvinúť novú koncepciu formálneho a neformálného vzdelávania mládeže o poslaní samosprávnej a zastupiteľskej demokracie vo väzbe na volebný superrok 2014.
  3. Pripraviť koncepciu sociologicko-politologického výskumu volebného správania mládeže v Európskej únii s podporou európskych grantových schém v rokoch 2011-2014.

Dostupnosť dátového súboru:
nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť výskumných nástrojov:
dotazník nie je prístupný pre verejnosť

Záverečná prezentácia výskumu:
Výskumná správa

Ďalšia dokumentácia:


Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov