IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Informačné a mediálne kompetencie v práci s mládežou

Informačné a mediálne kompetencie v práci s mládežou

Identifikačný list výskumu ID: DAVM48

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečil Mgr. Norbert Vrabec PhD.)
Inštitucionálne pozadie výskumu: Fakulta masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2, 91701 Trnava
Obdobie zberu dát: 10/2012-12/2012
Zber dát: Zber dát bol realizovaný prostredníctvom on-line dotazníka, ktorý obsahoval 17 prevažne škálových otázok, ktoré pokrývali celý komplex informačných a mediálnych kompetencií a 4 otázky zamerané na sociodemografické dáta.

Abstrakt:

Výskum bol zameraný na zmapovanie aktuálnej situácie v oblasti informačných a mediálnych kompetencií v oblasti práce s mládežou. Táto oblasť kľúčových kompetencií je mimoriadne dôležitým segmentom nielen pre samotných mladých ľudí, ale aj všetky ostatné skupiny aktérov, ktoré sa v tejto oblasti angažujú na dobrovoľníckej alebo profesionálnej báze. Výskum bol súčasťou aktivít národného projektu KomPrax – Kompetencie pre prax, ktorého cieľom je podporiť kvalitu vzdelávacích a výchovných programov v práci s mládežou a napomôcť výchove mladej aktívnej generácie. Úlohou výskumu zameraného na informačné a mediálne kompetencie v oblasti práce s mládežou bolo získanie kvalitných vstupných informácií o tomto segmente pracovných činností, ktoré poslúžia ako podklady pre identifikáciu vzdelávacích potrieb, ale aj plánovanie, prípravu a realizáciu konkrétnych vzdelávacích aktivít v jednotlivých oblastiach práce s mládežou.

Ciele výskumu:

Cieľom výskumu bolo analyzovať aktuálnu situáciu v oblasti informačných a mediálnych kompetencií v oblasti práce s mládežou.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskumná vzorka pozostávala z mladých vedúcich, mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou zo všetkých samosprávnych krajov Slovenska (s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja) s rovnomerným zastúpením vidieckych a mestských sídiel. Výskumná vzorka pozostávala zo 137 respondentov, u ktorých boli na základe získaných dát zisťované informačné a mediálne kompetenčné profily.

Získané údaje boli následne vyhodnotené a interpretované prostredníctvom kvantitatívnych metód výskumu.

Otázky boli skonštruované tak, aby respondent mohol voliť svoje odpovede na rôzne konštruovaných 5 stupňových škálach. Pri koncipovaní otázok sme sa zamerali najmä nasledovné tematické okruhy:

  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti prístupu k informáciám.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti hodnotenia informácií.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti organizácie informácií.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti distribúcie a zdieľania informácií.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti prezentačných zručností.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti využívania sociálnych médií a sociálnych sietí (Facebook, You Tube, blogy, kooperačné platformy a pod.).
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti funkčných spôsobilostí zameraných na prácu s informáciami a médiami.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti organizačno-riadiacich spôsobilostí zameraných na prácu s informáciami a médiami.
  • Kompetenčné profily cieľovej skupiny v oblasti podporných spôsobilostí zameraných na prácu s informáciami a médiami.

Cieľom vyššie uvedeného postupu bolo, aby aplikácia zvolených techník na cieľovú skupinu zabezpečila dostatočný objem reprezentatívnych dát, ktoré mohli v ďalších fázach výskumu vyhodnocovať, analyzovať a interpretovať. Získané údaje sme následne spracovali a ďalej analyzovali štandardnými postupmi a metódami.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Výsledky výskumu naznačujú, že informačné a mediálne kompetencie súvisiace s prístupom k informáciám sú u výskumnej vzorky na relatívne vysokej úrovni. Väčšina respondentov využíva a často i preferuje získavanie informácií v prostredí internetu. Za najdôležitejšie z hľadiska ich pracovných aktivít považujú materiály v textovej podobe. Isté rezervy vidíme v miernom podceňovaní významu práce s informáciami v iných formátoch – najmä video a fotografie – ktorých potenciál je využiteľný v rámci tvorby a realizácie programových aktivít, ako pri zabezpečovaní propagácie, informovania a publicity o činnosti organizácie.

K všeobecným predpokladom efektívneho využívania informačných a mediálnych kompetencií v oblasti práce s mládežou patrí i hodnotenie a komparácia rôznych informačných zdrojov a v nich zastúpených obsahov. Ako dôležitú sme identifikovali schopnosť zaobstarať si k už existujúcim informáciám doplňujúce údaje, fakty či dáta.

Isté rezervy boli zistené vo vyhodnocovaní nových informácií z hľadiska ich dôveryhodnosti. Vzhľadom na informačné presýtenie a množstvo informácií, s ktorými prichádzame do kontaktu, sa čoraz dôležitejšou ukazuje schopnosť vybrať relevantné dáta, ktoré pochádzajú z hodnoverného zdroja a úplne vyhovujú našim informačným potrebám a požiadavkám. Z hľadiska rozvoja kľúčových kompetencií pracovníkov s mládežou, mládežníckych vedúcich i mladých vedúcich by bolo účelné realizovať vzdelávacie aktivity zamerané na schopnosť čeliť informačnému presýteniu často navzájom nesúvisiacich informácií, údajov a dát, ktoré si niekedy dokonca protirečia.

Efektívny výkon pracovných aktivít v rámci mládežníckych organizácií si vyžaduje i ďalšie spôsobilosti týkajúce sa práce so súbormi v rôznych formátoch. Zistenia výskumu indikujú, že potenciál rôznych inovatívnych platforiem zameraných na ukladanie, zdieľanie a prezentáciu materiálov v on-line prostredí nie je zatiaľ úplne využitý. V tejto súvislosti by bolo prospešné realizovať neformálne vzdelávacie a osvetové aktivity, v rámci ktorých by boli prezentované možnosti využitia podobných platforiem založených na báze sociálnych médií – vrátane príkladov dobrej praxe zo zahraničných organizácií pracujúcich s mládežou.

V kontexte možností on-line participácie, prezentácie nových podujatí a aktivít mládežníckych organizácií, získavania spätnej väzby a prieskumu potrieb mladých ľudí by sa mali do väčšej miery možnosti sociálnych médií. Schopnosť samoštúdia a vyhľadávania vhodných vzdelávacích príležitostí priamo súvisí so spôsobilosťou využívať informačné a mediálne spôsobilosti v oblasti práce s mládežou. Tieto schopnosti treba systematicky rozvíjať – tak, aby sme dokázali z množstva zdrojov, s ktorými prichádzame denne do kontaktu, vybrať najvhodnejšie elementy využiteľné v našich pracovných, študijných alebo voľnočasových aktivitách.

Odporúčania z výskumu:

V rámci výskumu informačných a mediálnych kompetencií sme identifikovali nasledovné potreby a odporúčania, ktoré sa týkajú vzdelávacích programov určených pre mladých ľudí a pracovníkov s mládežou.

Dôraz by mal byť kladený na:

1)    Vzdelávacie aktivity zamerané na správne formulovanie a riešenie informačných problémov v práci mládežníckeho vedúceho a pracovníka s mládežou. Pre efektívne napĺňanie informačných potrieb nie je postačujúce iba poznanie správneho postupu pri vyhľadávaní informácií, ale dôležitá je aj schopnosť pružne identifikovať, interpretovať a vyriešiť problém alebo konkrétnu informačnú potrebu. V súčasnom rýchlo sa meniacom svete nie je možné spoliehať sa výlučne na informačné zdroje, ktoré profesionálom pracujúcim s mládežou nájde, spracuje a dodá niekto iný.

2)    Vzdelávanie zamerané na efektívnu prácu, komunikáciu a zdieľanie informácií a skúseností v prostredí digitálnych médií. Vzdelávanie a práca v prostredí on-line médií si vyžadujú rozvoj nových typov zručností, schopností a spôsobilostí. Tento prístup k vzdelávaniu mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou by mal rozvíjať u účastníkov nasledovné schopnosti v on-line prostredí: (a) učenie sa a získanie informácií na základe skúseností iných; (b) spolupráca, interakcia a riešenie úloh v tímoch prostredníctvom internetových nástrojov a mobilných aplikácií; (c) prieskum potrieb a názorov mladých ľudí prostredníctvom dopytovania, diskusií a participácie v prostredí digitálnych médií; (d) kooperatívna tvorba nových aktivít, nápadov a projektov týkajúcich sa mládežníckej práce v rámci nástrojov, ktoré sú k dispozícii v rámci sociálnych sietí (napr. Facebook a pod.).

3)    Vzdelávanie zamerané na efektívne formy propagácie mládežníckych organizácií a subjektov, ktoré pracujú s mladými ľuďmi. Pracovníci s mládežou a mládežnícki vedúci by mali získať praktické zručnosti a spôsobilosti týkajúce sa public relations (vzťahy s verejnosťou). Tieto kompetencie zahŕňajú schopnosť efektívnej a zároveň nízko nákladovej propagácie (a) organizovaných akcií a podujatí; (b) činnosti organizácie ako takej; (c) príkladov dobrej praxe a skúseností z práce s mládežou. Propagačné a informačné aktivity by mali smerovať k (a) miestnym, regionálnym, príp. celoslovenským médiám; (b) predstaviteľom miestnych a regionálnych autorít; (c) samotným mladým ľuďom ako hlavnej cieľovej skupine organizácie. Úspešné zvládnutie takýchto aktivít môže mať priamy vplyv (1) na povesť a dobré meno organizácie; (2) udržanie a rozširovanie členskej základne, príp. mladých ľudí, ktorí využívajú služby organizácie alebo na jej činnosti akýmkoľvek spôsobom participujú; (3) úspešnosť pri získavaní finančných zdrojov pre projekty a činnosť organizácie (fundraising).

4)    Vzdelávanie zamerané na zdieľanie informácií, skúseností a zážitkov so živými príkladmi dobrej praxe z prostredia mládežníckej politiky a práce s mladými ľuďmi. Mládežnícki lídri a pracovníci s mládežou by sa v rámci takejto školiacej aktivity naučili (a) ako nájsť a osloviť skúseného odborníka, ktorý má bohaté skúsenosti z práce z mládežou (nielen v SR, ale aj v zahraničí); (b) vyhľadať si o ňom potrebné informácie a pripraviť sa na jeho návštevu v organizácií; (c) organizačne zabezpečiť a prípadne moderovať neformálne stretnutie zamerané na prezentáciu príkladov dobrej praxe, skúsenosti s novými inovatívnymi formami mládežníckych aktivít, využívaním nových médií a internetu v mládežníckych aktivitách a pod.; (d) okrem fyzickej účasti experta na takomto stretnutí je možné organizovať aj stretnutia prostredníctvom virtuálneho spojenia (telekonferenčné systémy, systémy na prenos hlasu a obrazu, napr. Skype a pod.); (e) ako takéto stretnutia spropagovať a prípadne i naučiť sa šíriť záznamy z takýchto inšpiratívnych stretnutí prostredníctvom platforiem na zdieľanie videí (napr. YouTube).

Dostupnosť výskumných nástrojov: prístupné na vyžiadanie u autora výskumu
Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autora výskumu
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia: Výskumná správa
Spracoval: Mgr. Norbert Vrabec, PhD.

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov