IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Mladí ľudia v náhradných rodinách

Mladí ľudia v náhradných rodinách

Identifikačný list výskumu ID: DAVM44 

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD.;  doc. PaedDr. Vlasta Belková, PhD.;  prof. PaedDr. Anna Hudecová, PhD.;  Mgr. Jana Šolcová, PhD.;  Mgr. Dana Žilinčíková)
Inštitucionálne pozadie výskumu:  Univerzita Mateja Bela, Ružová 13, 97411 Banská Bystrica; Návrat, o.z. – Centrum Návrat v Banskej Bystrici, Dolná 9, 97401 Banská Bystrica
Obdobie zberu dát: December 2012
Zber dát: Zber empirických dát v rámci výskumu zabezpečilI formou pološtruktorovaných biografických rozhovorov členky výskumného tímu Mgr. Jana Šolcová,PhD. a bc. Katarína Hriňová.

Abstrakt:

Cieľom výskumu bolo popísať aké sú životné dráhy mladých ľudí vyrastajúcich v náhradných rodinách na Slovensku. Výskum bol založený na kvalitatívnej metodológii, biografický dizajn. Zber údajov bol realizovaný prostredníctvom hĺbkových, pološtrukturovaných rozhovorov s 8 mladými ľuďmi vyrastajúcimi v náhradných rodinách. Výsledky výskumu sú spracované vo forme biogramov participantov a participantiek výskumu a resumé z rozhovorov. Následná ďalšia analýza je rozdelená do tematických oblastí: rodinný život (život v náhradnej a biologickej rodine, život v inej forme náhradnej starostlivosti), vzdelávanie a práca, partnerstvo a kamarátske vzťahy, odchod z náhradnej rodiny a osamostatnenie sa, skúsenosti mladých ľudí so systémom pomoci a podpory a predstavy o budúcnosti. Výskum prináša informácie o jedinečných životných dráhach mladých ľudí vyrastajúcich v náhradných rodinách, na základe ktorých sú identifikované vzdelávacie potreby mladých ľudí, pracovníkov a pracovníčok s mládežou a náhradných rodičov a ďalšie odporúčania pre mládežnícku politiku.

Ciele výskumu: 
Cieľom výskumu „Mladí ľudia v náhradných rodinách“ bolo popísať aké sú životné dráhy mladých ľudí vyrastajúcich v náhradných rodinách na Slovensku.

Metodika výskumu a výskumná vzorka 
Výskum bol založený na kvalitatívnej metodológii, biografický dizajn. Ako techniku umožňujúcu získanie spontánnych výpovedí, sme zvolili hĺbkový, pološtrukturovaný rozhovor. V prvej časti každého rozhovoru sme zisťovali životnú dráhu participantov/tiek. Ďalšie otázky boli voľne kladené v súvislosti s udalosťami v životnej dráhe mladého človeka a v súvislosti s výskumnými otázkami.

Rozhovory s participantmi a participantkami boli realizované v prostredí ich aktuálneho bývania, prípadne v priestoroch OZ Návrat. Všetky rozhovory boli realizované počas decembra 2013. Vstup do terénu bol uľahčený tým, že s mladými ľuďmi dopredu komunikovali o výskume pracovníčky Návratu a na rozhovor ich pripravili. Výskumnú vzorku tvorilo 8 participantov a participantiek – mladých ľudí vyrastajúcich v náhradných rodinách.

Rozhovory sme zvukovo zaznamenávali a následne bol z rozhovorov vytvorený prepis. Predpis bol následne analyzovaný, v prípade potreby sme participantov a participantky výskumu kontaktovali pre overenie si získaných informácií a interpretácií.

Prvým krokom bola analýza biografických dát. Biografické údaje sú zachytené v biograme a čiastočne aj v resumé, v ktorom je biografia vyjadrená v rozsiahlejšej, ale predsa len komprimovanej podobe. Druhým krokom bola analýza dát na základe výskumných otázok, ktoré zároveň predstavovali tematické okruhy analýzy životných dráh participantov a participantiek výskumu. Pri realizácii výskumu sme dbali na základné kritériá kvality, reliability a validity platné v kvalitatívnom výskume.

Závery a hlavné zistenia výskumu 
Opisy životných dráh participantov a participantiek výskumu – mladých ľud žijúcich v náhradných rodinách boli nechronologické napriek snahe sledovať určitú os príbehu podloženú aj ilustračne. Celkovo mali participanti a participantky neusporiadané informácie o svojom živote z hľadiska času, ľudí aj miesta pobytu. V líniách rozprávaní sa prelína život v biologickej rodine, náhradnej rodine, v rôznych typoch ústavných zariadení so svetom vzdelávania a práce.

RODINNÝ ŽIVOT

Životné dráhy mladých ľudí v náhradných rodinách sa vyznačujú množstvom zmien – čo sa týka osôb v ich blízkosti, miesta bydliska, či formy starostlivosti. S biologickou, náhradnou rodinou a v systéme náhradnej ústavnej starostlivosti prežili participanti a participantky rôzne dlhé úseky a v rozličnom vekovom období.

Téma pôvodnej rodiny, vrátane súrodencov a kontaktovania sa s nimi je pre všetkých respondentov dôležitou časťou ich životných dráh. Pokiaľ ide o oblasť vzťahov so svojimi pôvodnými rodičmi alebo spomienok na udalosti zo života s nimi alebo súvisiace s nimi, objavujú sa v troch rozprávaniach stručné, až neosobné informácie, nie vždy časovo jasné.

Ako významné témy v rozprávaniach mladých ľudí sa objavili aj zdravotné problémy, smrť matky, problémy biologických rodičov s alkoholom, ohrozenie života.

Prechod z biologickej rodiny do inej formy starostlivosti bol pre participantov a participantky významnou životnou zmenou. Táto zmena im však často nebola dostatočne a citlivo vysvetlená a odkomunikovaná.

Participanti a participantky podľa rozprávania prežili veľmi náročné situácie v období, kedy boli deťmi. Ich pôvodné rodiny pre nich neboli miestom, kde by žili šťastne. Často sa im pretrhli na isté obdobia kontakty so širšou rodinou, aj so súrodencami. Niektorí nemali dostatok informácií o svojej pôvodnej rodine. Počas detstva sa mnohokrát presúvali, môžeme sa len domnievať z ich rozhovorov, že nie vždy boli dostatočne na presuny pripravení, nie vždy mali možnosť sa rozlúčiť a prípadne si zobrať dôležité veci na pamiatku. Mnohí z nich majú vážne ťažkosti v škole, zdravotné problémy, a množstvo psychických problémov.

Pre všetkých participantov a participantky výskumu sa pestúnska rodina (a vzťahy v nej) stala dôležitou časťou ich života a majú s ňou niekoľkoročnú skúsenosť.

Vo všetkých životných dráhach sa pestúni stali dôležitými dospelými, s ktorými respondenti riešili množstvo emočne náročných situácií, v 3 životných dráhach sa z pestúnskych mám stali “materské” osoby, ktoré plnia rodičovskú rolu pre respondenta aj naďalej (po 18. roku života) dôležité role. V dvoch životných dráhach participanti ešte bývajú so svojou pestúnskou rodinou. V jednej životnej dráhe sa pestúni stali dôležitou oporou pre participantku, ktorej sa narodilo dieťa a ostala sama na výchovu dieťaťa. V jednej životnej dráhe je priamo popísané ako život v pestúnskej rodine pripravil respondentku na budúci rodinný život.

V životných dráhach mladých ľudí sa striedajú rôzne typy bývania: bývanie v zariadeniach (v detských domovoch krízovom stredisku, diagnostickom centre, zariadení pre osamelé matky s deťmi), bývanie s biologickou rodinou, s náhradnou rodinou, bývanie na internáte, pobyty v nemocnici až po samostatné bývanie, bývanie v meste v byte, v dome na dedine až po bývanie v chalupe. Participanti a participantky zažili počas svojho života 3 a viac rôznych typov bývania. Všetky presuny pobytmi v rodine, v nemocnici alebo v rôznych formách náhradnej starostlivosti sú v životných dráhach spojené aj s mnohými geografickými presunmi v rámci rôznych miest Slovenska.

VZDELÁVANIE A PRÁCA

Podobne ako rodinný život a bývanie aj oblasť vzdelávania je u participantov a participantiek výskumu poznačená viacerými zmenami, ale i neúspechmi spôsobenými najmä problémami v ich kognitívnom vývoji. Výber školy bol zväčša konzultovaný s náhradnými rodičmi. Participanti a participantky majú aj vzhľadom k rôznemu veku rozličné pracovné skúsenosti.

PARTNERSTVO A KAMARÁTSKE VZŤAHY

Téma partnerstva sa spontánne v rozprávaní mladých ľudí vyskytla u dvoch participantiek, pričom je zrejmé že v ich životných príbehoch zohrali alebo zohrávajú dôležitú úlohu. Ostatné participantky sa k téme partnerstva vyjadrili až na základe konkrétne položenej otázky, či majú alebo mali nejaký partnerský vzťah. Ich odpovede boli veľmi stručné, skôr vyhýbavé. Je zrejmé, že o tejto téme sa nechceli rozprávať či viac ju analyzovať. Táto skutočnosť môže byť odrazom toho, že ide u mladých ľudí o citlivú tému, možno „tabu“ tému, ktorej sa skôr vyhýbajú. V rozprávaniach participantov a participantiek o svojich život dráhach sa tiež spontánne vyskytuje málo informácií o kamarátoch a kamarátskych vzťahoch. Tie sú skôr spomínané v súvislosti s negatívnymi zážitkami a skúsenosťami. Je zrejmé, že časté zmeny v bývaní, mohli zasiahnuť aj oblasť kamarátskych vzťahov a rozvíjania a udržiavania si dlhodobejších priateľstiev.

ODCHOD Z NÁHRADNEJ RODINY A OSAMOSTATNENIE SA MLADÝCH ĽUDÍ

Kľúčovým obdobím v životných dráhach participantov a participantiek výskumu je vek 18 rokov a s tým spojené právne ukončenie náhradnej starostlivosti. Osamostatnenie sa mladých ľudí je pre nich významnou témou. Ukončenie starostlivosti v náhradnej rodine malo u participantov a participantiek výskumu rôzny priebeh a bolo spojené s rôznymi pocitmi: radosti, úľavy, obáv, trápenia. U viacerých sa téma osamostatnenia sa spája so slobodou. Participanti, ktorí svoju budúcnosť plánujú prežiť s náhradnou rodinou, si osamostatnenie nespájajú s odchodom z náhradnej rodiny. O právnom ukončení náhradnej starostlivosti a osamostatnení sa participanti a participantky výskumu s náhradnými rodičmi komunikovali rôznym spôsobom.

SKÚSENOSTI MLADÝCH ĽUDÍ SO SYSTÉMOM POMOCI A PODPORY

V životných dráhach participantov a participantiek nachádzame skúsenosti so systémom podpory a pomoci v rozličných životných situáciách. O systéme mladí ľudia vypovedajú cez osoby - profesionálov a profesionálky, s ktorými sa stretli a príprande riešili svoje problémy (sociálny pracovník, pedagóg, psychológ, vychovávateľ, kurátorka) a cez inštitúcie (úrad, sociálka, Návrat, Úsmev ako dar). V žiadnom životnom príbehu sa nevyskytuje presný názov pracoviska, s ktorým sa všetci mladí ľudia stretli - úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Systém podpory pre mladých ľudí podľa ich rozprávaní nebol vždy prehľadný a zrozumiteľný (kto je kto a kto čo robí a kde ho nájsť). Vzhľadom k ich zdravotným a psychickým ťažkostiam sa mnohí kontaktovali s viacerými odborníkmi zo školského a zo sociálneho prostredia. Všetky pestúnske rodiny boli nakontaktované aj na Návrat, je možné predpokladať, že mohli mať odtiaľ odbornú podporu a pomoc – aj dospelí, aj mladí ľudia. Žiadny respondent neuvádza, že by bola jeho pôvodná rodina v kontakte s niekým zo systému pomoci.

PREDSTAVY O BUDÚCNOSTI

Predstavy participantov a participantiek o budúcnosti sú idealistické, ale pozitívne formulované. Plány sa vyťahujú k dokončeniu školy, práci, vlastnej rodine. Napriek negatívnym zážitkom z detstva sa participanti a participantky vidia v budúcnosti ako úspešní ľudia. Dvaja participanti spájajú svoj život v budúcnosti so svojou biologickou rodinou (bývaním s mamou a so starším bratom), dvaja so svojou náhradnou rodinou – náhradnou mamou. Ostatní plány do budúcnosti nespájajú so svojou pôvodnou alebo náhradnou rodinou.

Odporúčania z výskumu 
Vo vzťahu k formovaniu mládežníckej politiky smerujúcej k mladým ľuďom vyrastajúcim v náhradných rodinách považujeme za kľúčové prepojenie jednotlivých opatrení s Európskymi štandardmi kvality pre pomoc deťom vyrastajúcim mimo vlastnej rodiny a prepojenie na systém sociálnoprávnej ochrany detí v Slovenskej republike. Z tohto dôvodu je dôležité rozvíjať mládežnícku politiku vo vzťahu k tejto cieľovej skupine vo vzájomnej spolupráci rezortu školstva a rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Odporúčania vo vzťahu k práci s mladými ľuďmi v náhradných rodinách:

1.    Participanti a participantky výskumu nemali spracovanú svoju osobnú životnú históriu. Táto skutočnosť je pritom súčasťou ich osobnej identity a pre ďalší život môže byť kľúčovou. Je preto potrebné podporovať mladých ľudí vyrastajúcich v náhradnej starostlivosti v spracovaní ich životnej histórie pod vedením profesionálov/profesionálok. V tejto súvislosti odporúčame podporovať a rozvíjať profesionálne služby v tejto oblasti.

2.    Mladých ľudí v náhradných rodinách je nutné aktívne vyhľadávať. Nakoľko nemajú dostatočné informácie o systéme pomoci a podpory, nie je možné očakávať, že pomoc, či už preventívnu alebo pri riešení problémov budú sami vyhľadávať.

3.   Nakoľko mladí ľudia vyrastajúci v náhradných rodinách nemajú dostatočné informácie o systéme pomoci, navrhujeme vypracovať v spolupráci s deťmi a mladými ľuďmi z náhradných rodín jednoduchú mapu sociálnej podpory a pomoci prispôsobenú ich reči, v ktorej by našli prehľad o možnostiach pomoci v rôznych životných situáciách počas náhradnej starostlivosti a po jej ukončení.

4.    Jednorazová príprava na náhradné rodičovstvo nie je dostatočnou formou prípravy a najmä podpory náhradných rodičov v zvládaní náročných životných situácií sprevádzajúcich náhradné rodičovstvo, ako nevyhnutá sa preto javí priebežná forma prípravy a podpory náhradných rodičov v rôznych témach ako je napríklad (dospievanie, biologickí rodičia náhradného dieťaťa, komunikácia s dieťaťom o biologických rodičoch; sexuálna výchova, partnerské vzťahy). Navrhujeme preto podporovať rozvoj ďalšieho vzdelávania a podporných svojpomocných skupín náhradných rodičov a povzbudzovať náhradných rodičov k vyhľadávaniu podpory a pomoci.

5.    Príprave na osamostatnenie sa mladých ľudí nie je v náhradných rodinách venovaná systematická pozornosť. Téma v niektorých rodinách nie je takmer vôbec analyzovaná, náhradní rodičia pravdepodobne pristupujú k tejto téme skôr intuitívne. Z tohto dôvodu považujeme za dôležité venovať osobitú pozornosť príprave/vzdelávaniu náhradných rodičov v tejto téme. Nevyhnutné je posilňovať povedomie náhradných rodičov o možnostiach riešenia situácie mladých ľudí po právnom ukončení náhradnej starostlivosti a o ich možných pozíciách a rolách v procese osamostatňovania sa mladých ľudí aj v ich samostatnom živote mimo náhradnej rodiny.

6.    Po osamostatnení sa mladých ľudí je miera aj forma podpory a pomoci náhradných rodičov veľmi rôzna. Systém pomoci po odchode mladých ľudí z náhradnej starostlivosti neposkytuje v podstate takmer žiadnu podporu. Okrem sociálnych pracovníkov a pracovníčok na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (praktická možnosť podpory je v súvislosti s vysokým počtom klientov a klientiek veľmi obmedzená) poskytujú pomoc najmä mimovládne organizácie (Návrat, Úsmev ako dar). Ponuka tejto služby je však aj zo strany týchto subjektov značne limitovaná. Mladí ľudia v procese osamostatňovania pritom potrebujú pomoc a podporu praktickú (financie, bývanie, zamestnanie), ale aj emocionálnu, psychickú a sociálnu. Náhradné rodiny sú schopné poskytnúť túto podporu len v niektorých prípadoch. V tejto súvislosti preto odporúčame podporovať rozvoj mentoringových programov pre mladých ľudí v náhradných rodinách. Mentor/mentorka by poskytoval/poskytovala na základe vzťahu dôvery a princípe kamarátstva v procese pred, počas i po ukončení náhradnej starostlivosti, respektíve v procese osamostatnenia sa mladých ľudí podporu, pomoc a sprevádzanie v tomto zložitom životnom období.

Dostupnosť dátového súboru a výskumných otázok: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu

Záverečná správa z výskumu: Mladí ľudia v náhradných rodinách 

Spracovala: PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová, PhD. 

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov