IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Neformálne vzdelávanie špeciálnych skupín mládeže na Slovensku – potreby, príležitosti, skúsenosti a nadobudnuté kompetencie.

Neformálne vzdelávanie špeciálnych skupín mládeže na Slovensku – potreby, príležitosti, skúsenosti a nadobudnuté kompetencie.

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 51

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili PhDr. Andrea Hagovská; Mgr. Drahomíra Polakovičová, PhD.; Ing. Alexander Vengrín; PhDr. Eva Leškov; PhDr. Ľubica Vrankov; Ing. Vladimír Záborský;
Inštitucionálne pozadie výskumu: Atena – Spoločnosť pre neformálne vzdelávanie, n. o.
Obdobie zberu dát: október – december 2012
Zber dát: Zber empirických dát v rámci výskumu bol zabezpečený jednotlivými členmi výskumného tímu na základe stanovenej výskumnej vzorky v jednotlivých regiónoch SR formou dotazníkov a interview. Získané dáta boli porovnané s dostupnými empirickými dátami z iných domácich a zahraničných výskumov.

Abstrakt:

Europa dlhodobo bojuje s problémom klesajúceho záujmu najmä mladých ľudí o ďalšie vzdelávanie a zároveň s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí. O stave celoživotného vzdelávania svedčia výsledky prieskumov Európskej komisie, podľa ktorých Slovensko musí výrazne zvýšiť do roku 2020 účasť mladých ľudí na ďalšom vzdelávaní.

Akékoľvek opatrenia a politika na podporu celoživotného vzdelávania u mladých ľudí, či už zo strany verejného sektora, mimovládnych organizácii alebo podnikateľských zväzov a združení sa realizujú v SR bez relevantného výskumu realizovaného v ostatných rokoch. Potrebu takéhoto prieskumu potvrdzuje aj realizácia výskumných aktivít v rámci projektu KomPrax – Kompetencie pre prax, Tato skutočnosť dokresľuje uvedomenie si dôležitosti tejto oblasti nie len na európskej, ale i národnej úrovni.

Výskumný projekt zameraná na potreby, príležitosti, skúsenosti a nadobudnuté kompetencie špecifických skupín mládeže mal nielen zistiť vnímanie a postoj mladých ľudí k neformálnemu vzdelávaniu a analyzovať príčiny tohto stavu, ale aj zhodnotiť kritické miesta a prostredníctvom spätného pohľadu, identifikovať rozdiely v postoji k neformálnemu vzdelávaniu z hľadiska rôznych skupín respondentov, analyzovať informačne zdroje, kvalitu informácii a efektivitu ich poskytovania a využívania, zhodnotiť vnímanie existujúcich podporných programov a analyzovať informovanosť o nich a identifikovať návrhy na zmenu, doplnenie a zvýšenie dostupnosti podporných programov v oblasti neformálneho vzdelávania.

Prieskum mal kvantitatívnu a kvalitatívnu časť a pozostával z troch fáz.

Ciele výskumu:

Hlavným cieľom výskumu bolo predovšetkým na zmapovanie miery využívania možností uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa u špecifických skupín mládeže, analyzovať dostupnosť a ponuku relevantných služieb /vzdelávacích, poradenských, informačných, .../ na regionálnej úrovni, motiváciu a postoj špecifických skupín mládeže k ďalšiemu vzdelávaniu a rozvoju, vytipovať vhodné nástroje, prístupy a formy, ktoré sa využívajú vo vzťahu k uznávaniu výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa u mládeže so špecifickými potrebami.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskumný projekt sa realizoval v troch fázach: prípravnej, implementačnej a záverečnej. Výskum bol koncipovaný ako výskum zmiešaného typu: s využitím rôznych metodologických prístupov a nástrojov.

Na základe výsledkov predbežného prieskumu metodika výskumu pozostávala z: dotazníkov ako jednej z exploračných metód, ktorej základom boli písomne položené otázky, interview bolo využité ako súčasť spracovania názorov panelu expertov, pozorovania zameraného na menšie skupiny respondentov, realizované vyškoleným pozorovateľom a zamerané na vopred definované špecifické javy súvisiace s výskumnými otázkami a pracovnými hypotézami a obsahovej analýzy dokumentov (analýza relevantných dokumentov, ktoré neboli vytvorené za účelom výskumu). Obsahová analýza slúžila na získanie objektívneho, systematického a kvantitatívneho opisu a interpretáciu získaných dát v určitom kontexte (legislatívnom, regionálnom ...).

Výskumnú vzorku tvorili tri špecifické skupiny mládeže:

a) sociálne znevýhodnení mladí ľudia z tzv. upadajúcich regiónov,

b) sociálne znevýhodnení mladí ľudia z tzv. mestských oblastí (väčšie mestá),

c) dlhodobo nezamestnaní mladí ľudia,

Tieto hlavné skupiny participantov boli ešte rozdelené do dvoch skupín podľa toho, či pokračujú v štúdiu v programe formálneho systému vzdelávania (napr. vysoká škola – prvý alebo druhý stupeň) vo veku od 14 do 29 rokov, alebo nepokračujú v tzv. školskom/formálnom vzdelávaní. Získané dáta boli potom kategorizované podľa pohlavia, veku, sociálneho pôvodu, postavenia jedinca v kolektíve spolužiakov, vybraných osobnostných charakteristík, stupňa absolvovaného formálneho vzdelania, regiónu a veľkosti obce.

Využitím výskumu zmiešaného typu, kde kombinácia výskumných nástrojov umožňuje vyhodnocovať získané dáta kvantitatívne a kvalitatívne aj s využitím sociálnych sietí a podpora výskumného projektu vhodnou komunikačnou stratégiou umožnili výskumnému tímu získať kvantitatívne a kvalitatívne dáta porovnateľné s podobnými štúdiami, ktoré sa už realizovali v zahraniční.

Závery a hlavné zistenia výskumu:

Vychádzajúc z konceptu výskumu, základných parametrov, cieľov a výskumných otázok sme sa v prvej časti zamerali na získanie informácií od jednotlivých skupín mládeže podľa stanovenej výskumnej vzorky a získané údaje interpretáciou dotazníka potvrdil náš predpoklad, že mladí ľudia vo veku od 15 do 29 rokov zo špecifických skupín mládeže sú prevažne pesimisti a neuvedomujú si dostatočne význam a hodnotu neformálneho vzdelávania pre svoj súčasný a budúci život a často si neuvedomuje, že sa vzdeláva aj prostredníctvom využívania internetu a jeho služieb.

Výsledky výskumu môžeme rozdeliť do niekoľkých oblastí – postoj mladých ľudí a ich názory na neformálne vzdelávanie, dostupnosť neformálneho vzdelávania pre špecifické skupiny mládeže a možnosti rozvoja neformálneho vzdelávania mladých ľudí v kontexte celoživotného vzdelávania.

Postoj mladých ľudí a ich názory na neformálne vzdelávanie

Vo všeobecnosti je problém identifikácie skúseností s neformálnym vzdelávaním u špecifických skupín mládeže úzko spojený s ich vnímaním, čo neformálne vzdelávanie je. Mladí ľudia vo vekovej skupine 15 – 19 rokov v prípade, že sa nevenujú záujmovému vzdelávaniu si skutočnosť, že sa vzdelávajú aj mimo školy zvyčajne neuvedomujú a to, že sa niečo naučili mimo školy považujú za niečo čo „vedia mimochodom.“ Vzhľadom k tejto skutočnosti si mladí ľudia význam neformálneho vzdelávania pre ich život uvedomujú nedostatočne, neprikladajú neformálneho vzdelávaniu vo svojom živote dôležitosť. Participanti mali výrazné problémy pri opísaní svojich skúseností s neformálnym vzdelávaním a využitím jeho výsledkom pre svoj budúci osobný alebo kariérny rozvoj.

Najčastejšie získavané kompetencie prostredníctvom neformálneho vzdelávania sú spojené s tzv. záujmovým vzdelávaním – digitálne, jazykové a v prípade účasti na občianskych aktivitách aj komunikačné. Iné kompetencie uvádzali výnimočne.

Očakávaný postoj prípadne zmena postoja mladých ľudí zo špecifických skupín mládeže je výrazne ovplyvnený postojom a záujmom spoločnosti k vzdelávaniu, ktorá záujem o vzdelávanie mladých ľudí proklamuje, ale reálne nedostatočne vytvára predpoklady pre ich „zodpovednú“ účasť na ďalšom vzdelávaní. Ich pasívne správanie je ovplyvnené aj nízkou dostupnosťou a možnosťami neformálne sa vzdelávať na miestnej úrovni aj napriek ich preferencii virtuálneho priestoru, si najmä mladí ľudia zo špecifických skupín mládeže vyžadujú aj vzdelávanie založené na osobnom kontakte spojené s podpornými službami.

Dostupnosť neformálneho vzdelávania pre špecifické skupiny mládeže

Ponuku a dostupnosť vzdelávania pre mladých ľudí vôbec bez ohľadu na jeho formu považujú za nedostatočnú všetky skupiny respondentov a to nielen z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale aj obsahu, tematického zamerania a formy programov neformálneho vzdelávania. Informácie o ponuke získavajú zvyčajne cez internet alebo priamym oslovením poskytovateľom vzdelávania (ako v prípade projektu KomPrax) a to mladým ľuďom znemožňuje nielen sa dobre zorientovať, ale aj dlhodobo a strategicky si plánovať svoje vzdelávanie. V súčasnosti neexistuje na Slovensku jeden informačný zdroj, kde by mladí ľudia získali komplexný prehľad o možnosti svojho ďalšieho vzdelávania. Za najdostupnejšie považujú mladí ľudia zo špecifických skupín mládeže formy neformálneho vzdelávania poskytované mládežníckymi organizáciami a programy podporované z fondov EÚ, mladí dlhodobo nezamestnaní vzdelávanie poskytované úradmi práce, ale najväčší záujem je o jazykové vzdelávanie a veľmi špecificky orientované odborné vzdelávanie vedúce k získavaniu čiastočnej kvalifikácie, ktoré je však pre tieto skupiny mladých ľudí často finančne nedostupné.

Za najatraktívnejšie formy neformálneho vzdelávania uvádzajú najmä netradičné a vysoko inovatívne a to výrazne odlišné od foriem a metód školského vzdelávania s možnosťou individualizovať si obsah aj formu vzdelávania, kde majú možnosť sa nielen aktívne prezentovať, ale aj využívať a získavať nové skúsenosti.

Možnosti rozvoja neformálneho vzdelávania mladých ľudí v kontexte celoživotného vzdelávania

Je nevyhnutné, aby všetky relevantné inštitúcie podporovali systém neformálneho vzdelávania a aby zmenili svoj názor, že hlavná podpora by mala ísť zo štátu, ale štát by mal len vytvoriť vhodné legislatívne a finančné nástroje. Zamestnávatelia očakávajú, že sa mladí ľudia budú samy starať o svoje ďalšie vzdelávanie a že ako sociálni partneri budú napomáhať mladým ľudom pri prechode zo školy na trh práce, podporia ich v posilňovaní schopnosti zamestnať sa.

Pre každú špecifickú skupinu mladých ľudí by bolo optimálne vytvoriť špecifický súbor aktivít v oblasti CŽV a CŽP, pretože sa od seba líšia nielen rôznou úrovňou tzv. zručností pre život, ale aj napríklad rôznou mierou organizovanosti resp. samoorganizovanosti a prístupu k službám. Každá špecifická skupina má svoje vlastné bariéry a vyžaduje si špecifický typ intervencie. Na základe výsledkov však môžeme určiť aj spoločné charakteristiky – nízka motivácia, nízke sebavedomie, nedostatočné uznanie spoločnosti (často aj rodiny a najbližších), žiadna alebo nedostatočná predstava o budúcnosti ... ku ktorým sa pridružujú aj iné spoločenské prekážky (štrukturálneho charakteru): nedostatočná flexibilita pracovného trhu, nízka prepojenosť jednotlivých aktivít a podporných programov, nedostatok potrebných informácií ...

Projekty určené špecifickým skupinám mládeže by sa mali zamerať najmä na tieto oblasti:

  • cielené veľmi špecifické vzdelávanie a tréning a spojené s uznaním výsledkov vzdelávania,
  • vytvorenie nových služieb pre mladých ľudí a ich integrácia,
  • programy na rozvoj „mäkkých zručností“ a osobný rozvoj spojené s ľahko dostupnými poradenskými službami so skutočne vypracovaným individuálnym kariérnym plánom,
  • skutočná podpora všetkých typov mobility mladých ľudí,
  • dôraz na preventívne programy.

Riešenie je v podpore nových, inovatívnych a dostupných projektoch pre mladých ľudí a ich viaczdrojovom financovaní.

Odporúčania z výskumu

Odporúčania všeobecne

1. Poznatky získané v rámci výskumu neformálneho vzdelávania špecifických skupín mládeže v zásade potvrdili predpoklady a očakávania sformulované vo východiskových hypotézach.

2. V rámci výskumu sa tiež potvrdila potreba a plná opodstatnenosť zavedenia rôznych foriem neformálneho vzdelávania špecifických skupín mládeže s dôrazom na miestnu úroveň.

3. Pozitívnym zistením vyplývajúcim z výstupov nášho výskumu je, že mladí ľudia majú záujem o diskusiu, zdieľanie poznatkov a skúseností v systéme neformálneho vzdelávania. Toto zistenie iba potvrdzuje nevyhnutnosť transformácie tradičnej školy založenej na osvojovaní si poznatkov k otvoreným modelom vzdelávania, kde nie je dôležité v akom prostredí sa poznatky a skúsenosti získali, ale či si ich mladí ľudia osvojili a vedia ich aplikovať v praxi a teda, či majú deklarované kompetencie pre zvládnutie praktických životných situácii v osobnom i pracovnom živote.

4. Zamerať sa na tvorbu a dostupnosť vhodného vzdelávacieho obsahu a vytvárať predpoklady pre jeho aktívne využívanie špecifickými skupinami mládeže podľa ich individuálnych potrieb a prehlbovať ich kompetenciu učiť sa učiť v rôznych prostrediach.

Odporúčania výskumu

1. Je potrebné využiť skutočnosť, že súčasní mladí ľudia na Slovensku bez ohľadu na príslušnosť k určitej špecifickej skupine mládeže sú čoraz viac generáciou „on-line“ a „mobilnou“ a maximálne zhodnocovať potenciál nových technológií a nových médií pri tvorbe vzdelávacieho obsahu, poradenstva a interaktívnej komunikácie nielen v neformálnom vzdelávaní a informálnom učení sa, ale aj vo formálnom systéme vzdelávania.

2. iniciovať vytvorenie a systematicky podporovať všetky miestne a regionálne iniciatívy mladých ľudí vedúce k budovaniu systému neformálneho vzdelávania a podpore informálneho učenia sa vrátane prípravy mladých odborníkov pre túto oblasť, poskytovať týmto iniciatívam technickú pomoc a servis na národnej úrovni.

3. Podporovať vznik a činnosť nových špecializovaných portálov s podpornými službami a mobilných aplikácií (záujmové diskusné fóra, blogy, podrasty a iné interaktívne formy, príklady najlepšej praxe a pod. ) v oblasti neformálneho vzdelávania špecifických skupín mládeže .

4. Do poskytovanie neformálneho vzdelávania zapojiť všetky zainteresované subjekty z verejného, súkromného i neziskového sektoru, nielen poskytovateľov vzdelávania a mládežnícke organizácie.

Maximálne využiť všetky iniciatívy a programy EÚ a vytvoriť možnosti pre financovanie a inováciu obsahu neformálneho vzdelávania špecifických skupín mládeže.

6. podporiť vytvorenie špecializovaného portálu pre odbornú verejnosť v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa - pre učiteľov, pracovníkov s mládežou, výskumníkov a mladých odborníkov a lídrov.

7. Aplikovať výsledky európskej resp. medzinárodnej najlepšej praxe na regionálnej a miestnej úrovni v súlade s miestnymi potrebami a s potrebami špecifických skupín mládeže v oblasti neformálneho vzdelávania.

8. vytvoriť legislatívne podmienky a rámec pre otvorený a flexibilný systém vzdelávania špecifických skupín mládeže založený na hodnotení a uznávaní výsledkov vzdelávania.

Odporúčania pre vzdelávacie organizácie a mimovládne organizácie

  • Vytvárať siete vzdelávacích a rôznych mimovládnych organizácií v oblasti neformálneho vzdelávania a tak využiť ch potenciál.
  • Cielene a systematicky informovať o ich činnosti jednotlivé špecifické skupiny mládeže aj s využitím sociálnych sietí. nových komunikačných prostriedkov s dôrazom na miestnu úroveň.
  • Naučiť mladých ľudí ako pochopiť význam neformálneho vzdelávania a využiť jeho výsledky v každodennom živote.
  • Viesť mladých ľudí k plánovaniu

Odporúčania pre ďalší výskum

  • Doplniť existujúce kvantitatívne údaje o kvalitatívne dáta, ktoré umožnia hlbšie a detailnejšie pochopenie súvislostí, ktoré ovplyvňujú postoje a potreby špecifických skupín mládeže v oblasti neformálneho vzdelávania.
  • Identifikovať vhodné formy a nástroje pre efektívnejšie informovanie mladých ľudí o možnostiach všetkých foriem vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania a celoživotného poradenstva.

Dostupnosť výskumných nástrojov: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu
Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autoriek výskumu
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia: Výskumný projekt
Spracovala: PhDr. Andrea Hagovská

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov