IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Potreby mladých ľudí pri zakladaní si rodiny a potreby mladých rodín

Potreby mladých ľudí pri zakladaní si rodiny a potreby mladých rodín

Identifikačný list výskumu ID: DAVM45

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili PhDr. Margita Minichová, PhD. , PhDr. et Mgr. Roman Kollár, PhD.)
Obdobie zberu dát: od 22. 11. do 21. 12. 2012
Zber dát: Zber primárnych empirických dát zabezpečilo 27 anketárov – študentov sociológie Katedry sociológie VŠZaSP sv. Alžbety v Bratislave na základe pridelených kvót podľa jednotlivých krajov. Potrebné informácie boli od respondentov získavané prostredníctvom techniky štandardizovaných rozhovorov, a to za použitia tabletov. Záznamový hárok k štandardizovanému rozhovoru tvorilo 155 otázok.

Abstrakt:

Kvantitatívny sociologický výskum skúmal špecifickú problematiku týkajúcu sa života mladých ľudí na Slovensku (vo veku od 18 do 29 rokov), a to potreby mladých ľudí súvisiacich so zakladaním si rodín ako aj potreby mladých rodín. V kontexte tejto problematiky výskum sledoval preferencie mladých ľudí týkajúcich sa založenia si rodiny, časové aspekty plánovania a založenia si rodiny, sociálne kompetencie pri zakladaní si rodiny, zamestnanie, príjem a mzdu, bytové podmienky (vlastníctvo bytu, veľkosť bytu, technické vybavenie bytu, a pod.), bývanie, životná úroveň, finančnú situáciu (finančné problémy, výdavky, úspory, dlhy, a pod.), materiálno-finančnú podporu (rodičia, príbuzní, priatelia, známi), spotrebné správanie, voľný čas a životný štýl, názory na manželstvo, zamýšľanú plodnosť a spokojnosť so životom.

Ciele výskumu:

  1. zistiť, čo konkrétne mladí ľudia preferujú, resp. považujú za dôležité pre založenie si vlastnej rodiny,
  2. prebádať povahu kompetencií mladých ľudí v súvislosti s ich mierou pripravenosti na založenie si rodiny a výchovu detí (rodičovstvo) a štruktúru ich spotrebného správania,
  3. odhaliť, aké sú materiálno-ekonomické podmienky života mladých ľudí,
  4. preskúmať preferencie mladých ľudí týkajúce sa založenia si vlastnej rodiny podľa socio-demografických ukazovateľov (pohlavia, rodinného stavu, národnosti, kraja, typu sídla, veku a vzdelania) a
  5. identifikovať chudobou najohrozenejšiu kategóriu mladých ľudí.

Objekt výskumu:

Objektom výskumu boli mladí ľudia vo veku od 18 do 29 rokov z Banskobystrického, Žilinského a Prešovského kraja. Z týchto krajov sme prostredníctvom techniky kvótneho výberu oslovili 750 respondentov, pričom po kontrole a následnom vyčistení dátového súboru boli pre účely nášho výskumu použiteľné dáta od 731 respondentov. Nami získané dáta sú reprezentatívne vzhľadom na pohlavie, rodinný stav, národnosť, kraj a najvyššie dosiahnuté vzdelanie podľa jednotlivých (uvedených) krajov.

HYPOTÉZY:

Hypotéza č. 1: Mladí ľudia na Slovensku považujú za najvyššiu hodnotu rodinu.
Hypotéza č. 2: Väčšina mladých ľudí si chce v budúcnosti založiť rodinu.
Hypotéza č. 3: Väčšina mladých ľudí odkladá založenie rodiny do vyššieho veku.
Hypotéza č. 4: Väčšina mladých ľudí býva a rodičov.
Hypotéza č. 5: Väčšina mladých ľudí má ťažkosti vyjsť s peniazmi.
Hypotéza č. 6: Väčšina mladých ľudí nie je členmi nejakej dobrovoľnej organizácie.
Hypotéza č. 7: Existuje negatívny vzťah medzi životnou úrovňou mladých ľudí a ich zamýšľanou plodnosťou.
Hypotéza č. 8. Ženy pripisujú manželstvu vyššiu hodnotu ako muži.
Hypotéza č. 9: Existuje pozitívny vzťah medzi hodnotou, ktorú mladí ľudí pripisujú manželstvu a ich zamýšľanou plodnosťou.
Hypotéza č. 10: Existuje negatívny vzťah medzi postmodernými postojmi mladých ľudí k mimomanželskému spolužitiu a ich zamýšľanou plodnosťou.
Hypotéza č. 11: Zamýšľaná plodnosť mladých ľudí hlásiacich sa k niektorej cirkvi je vyššia ako nehlásiacich sa k žiadnej cirkvi.
Hypotéza č. 12: Ženatí/vydaté mladí ľudia majú vyššiu životnú úroveň ako slobodní/é.
Hypotéza č. 13: Ženatí/vydaté mladí ľudia sú zdravší ako slobodní/é.
Hypotéza č. 14: Ženatí/vydaté mladí ľudia sú šťastnejší ako slobodní/é.
Hypotéza č. 15: Ženatí/vydaté mladí ľudia sú spokojnejší so životom ako slobodní/é.
Hypotéza č. 16: Ženatí/vydaté mladí ľudia sú spokojnejší so sexuálnym životom ako slobodní/é.

VÝSKUMNÉ OTÁZKY:

Výskumná otázka č. 1: Čo a do akej miery preferujú mladí ľudia pre založenie si rodiny?
Výskumná otázka č. 2: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa pohlavia?
Výskumná otázka č. 3: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa rodinného stavu?
Výskumná otázka č. 4: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa národnosti?
Výskumná otázka č. 5: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania?
Výskumná otázka č. 6: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa typu sídla?
Výskumná otázka č. 7: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa veku?
Výskumná otázka č. 8: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny podľa krajov?
Výskumná otázka č. 9: Existujú rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny medzi mladými ľuďmi, ktorí sú zamestnaní, a ktorí zamestnaní nie sú?
Výskumná otázka č. 10: Ako hodnotia mladí ľudia na Slovensku svoju životnú úroveň?
Výskumná otázka č. 11: Do akej miery sa cítia byť mladí ľudia pripravení na založenie si rodiny?
Výskumná otázka č. 12: Do akej miery sa cítia byť mladí ľudia pripravení na výchovu detí (rodičovstvo)?
Výskumná otázka č. 13: Aký vek považujú mladí ľudia za ideálny u ženy pre narodenie jej 1. dieťaťa?
Výskumná otázka č. 14: Aký vek považujú mladí ľudia za ideálny u muža pre narodenie jeho 1. dieťaťa?
Výskumná otázka č. 15: Ako možno charakterizovať spotrebné správanie mladých ľudí na Slovensku?
Výskumná otázka č. 16: Ako možno charakterizovať trávenie voľného času mladých ľudí na Slovensku?

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Kvantitatívny empirický sociologický výskum sa realizoval prostredníctvom techniky štandardizovaných rozhovorov, a to za použitia tabletov – záznamový hárok k štandardizovanému rozhovoru tvorilo 155 otázok. Získané dáta sa analyzovali a vyhodnocovali prostredníctvom štatistického programu SPSS, 20.0 verzie a programu Microsoft Excel. Vykonali sa triedenia 1., 2. a 3. stupňa. Pri testovaní hypotéz a hľadaní odpovedí na výskumné otázky sa počítal kontingenčný koeficient (Cramer V), korelačné koeficienty (Spearman rho a Pearson r), analýza rozptylu. Boli vytvorené frekvenčné tabuľky a grafy.

V súbore, ktorý tvorí 731 respondentov, máme zastúpených 51 % mužov a 49 % žien, pričom 66,9 % je slobodných a 33,1 % ženatých/vydatých. Zastúpenie respondentov podľa národnosti je nasledovné: 93,3 % slovenská, 3,4 % maďarská a 3,3 % iná národnosť. Podľa ukazovateľa dedina/mesto 52,9 % respondentov pochádza z dedín a 47,1 % z miest. V Banskobystrickom kraji žije 33,1 %, v Žilinskom 34,1 % a v Prešovskom kraji 32,8 % oslovených. Vekovú kategóriu 18-24 rokov predstavuje 61,3 % a 38,7 % sa nachádza v kategórii 25-29 rokov. Čo sa týka vzdelania, v našom súbore je zastúpených 8,2 % respondentov so základným vzdelaním, 32,4 % vyučených bez maturity, 44,7 % so stredoškolským vzdelaním (s maturitou) a 8,8 % s vysokoškolským vzdelaním. Výsledky nášho výskumu sú reprezentatívne vzhľadom na pohlavie, rodinný stav, národnosť, vzdelanie, a to za jednotlivé kraje (Banskobystrický, Žilinský a Prešovský).

Závery a hlavné zistenia výskumu

HLAVNÉ ZISTENIA VYPLÝVAJÚCE Z HYPOTÉZ    

Vo výskume sa zisťovali základné hodnotové orientácie mladých ľudí na Slovensku. Z následných analýz vyplynulo nasledovné poradie dôležitosti jednotlivých základných hodnotových orientácií v živote mladých ľudí na Slovensku: 1. rodina, 2. práca, 3. priatelia a známi, 4. voľný čas, 5. náboženstvo, 6. politika.

Skúmalo sa tiež, či si chcú mladí ľudia v budúcnosti založiť rodinu. Ukázalo sa, že takmer 95 % opýtaných si plánuje v budúcnosti založiť rodinu a len 5,3 % si ju založiť neplánuje. Získané dáta však v súvislosti s časovým aspektom zakladania rodín zreteľne potvrdzujú skutočnosť, že mladí ľudia na Slovensku odkladajú založenie si rodiny do vyššieho veku a až ½ opýtaných uviedla, že si rodinu plánujú založiť až neskôr (ako o päť rokov). Treba zdôrazniť, že časové aspekty založenia si rodiny bude potrebné osobitne sledovať aj v ďalších sociologických výskumoch. To, či ide naozaj o odklad, sa ukáže už v najbližšom období.

V súvislosti s bývaním mladých ľudí zo získaných údajov vyplýva, že až takmer 2/3 opýtaných býva(jú) u rodičov, pričom však zabezpečené vlastné bývanie mladí ľudia na Slovensku považujú za jeden z troch najdôležitejších činiteľov súvisiacich so založením si vlastnej rodiny. Túto požiadavku (zabezpečeného vlastného bývania) ale spĺňa približne iba 1/5 respondentov.

Čo sa týka sledovania hospodárenia s peniazmi určenými na nákup potravín, zaplatenie účtov, cestovné, splátky, kúpu nevyhnutného oblečenia a pod., ukázalo sa, že viac ako 1/2 respondentov nemá ťažkosti vyjsť peniazmi. O čosi menej ako 1/3 uvedené problémy síce mala, ale neriešila ich požičiavaním peňazí. Avšak 16, 3 % opýtaných, ktorí tiež mali takéto finančné ťažkosti, riešilo svoju situáciu požičaním si peňazí. Tí, ktorí mali finančné problémy (vyšli ťažko, ale nepožičiavali si) sú predovšetkým ženy, slobodné, slovenskej národnosti z Prešovského kraja, z dedín, vo veku od 18 do24 so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Tí respondenti, ktorí vo svojich odpovediach uviedli, že si museli požičať, boli najmä slobodní muži slovenskej národnosti z Banskobystrického kraja, žijúci na dedine, vo veku od 18 do 24 rokov so stredoškolským vzdelaním bez maturity – práve týchto mladých ľudí môžeme identifikovať ako kategóriu mladých ľudí, ktorí sú najviac ohrození chudobou.

Za dôležité považujeme zistenie, že iba 15,3 % opýtaných uviedlo, že sú členmi nejakej dobrovoľnej organizácie. V ďalšom kroku analýz sme sa u tejto kategórie mladých ľudí zamerali na identifikáciu toho, aký verejnoprospešný cieľ sledujú organizácie, ktorých členmi sú. Zistili sme, že ide najmä o dobročinnosť (6, 8 %), ochranu životného prostredia (3,7 %), ochranu zvierat (3,6 %) a charitatívnu činnosť (2,1 %).

Poznatky z výskumu ukázali, že neplatí predpoklad, že čím je vyššia životná úroveň mladých ľudí, tým menej chcú mať detí.

Aj tento výskum skúmal názory mladých ľudí na manželstvo (prostredníctvom indexu hodnoty manželstva). Zistilo sa, že ženy prisudzujú manželstvu vyššiu hodnotu ako muži, a že čím vyššiu hodnotou prisudzujú mladí ľudia manželstvu, tým viac detí chcú mať. Zamýšľaná plodnosť súvisí i s postojmi k mimomanželskému spolužitiu – tzv. kohabitáciám: platí, že čím sú postoje respondentov ku kohabitáciám postmodernejšie, tým menej chcú mať detí. Taktiež sa skúmali rozdiely v zamýšľanej plodnosti podľa deklarovaného vierovyznania: mladí ľudia hlásiaci sa k niektorej cirkvi chcú mať naozaj viac detí ako respondenti, ktorí sa k žiadnej cirkvi nehlásia.

V odpovediach mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov sa nezaznamenali signifikantné rozdiely v životnej úrovni slobodných a ženatých/vydatých osôb, ako aj v celkovom hodnotení zdravia podľa rodinného stavu respondentov (slobodní/é, ženatí/vydaté) a ani v spokojnosti so životom podľa rodinného stavu. Ukázalo sa však, že podľa rodinného stavu sú ženatí/vydaté vo vyššej miere šťastnejší a spokojnejší so svojim sexuálnym životom ako slobodní/é.

HLAVNÉ ZISTENIA VYPLÝVAJÚCE Z VÝSKUMNÝCH OTÁZOK

Zisťovalo sa, čo mladí ľudia považujú za dôležité pre založenie si rodiny. Ukázalo sa, že takmer 2/3 opýtaných pokladajú za najdôležitejšie stabilný príjem, viac ako 1/2 istotu zamestnania, o čosi menej ako 1/2 zabezpečené vlastné bývanie a spoznanie partnerovej rodiny, priateľov a známych. Z odpovedí respondentov vyplýva, že za najmenej dôležité považujú rovnaké vierovyznanie, ukončené vzdelanie a uzavretie manželstva (sobáš).

Ďalej sa skúmali rozdiely v preferenciách mladých ľudí pri zakladaní si rodiny podľa pohlavia, rodinného stavu (slobodní/é a ženatí/vydaté), národnosti, vzdelania, typu sídla, veku, kraja a podľa toho, či sú respondenti zamestnaní alebo nezamestnaní.

Zistilo sa, že:

  • ženy pripisujú v porovnaní s mužmi vyšší význam spoznaniu partnerovej rodiny, priateľov, známych a zabezpečenému vlastnému bývaniu ako muži,
  • slobodní/é prisudzujú vyššiu dôležitosť spoločným záujmom, koníčkom a hobby partnerov, spoznaniu partnerovej rodiny, priateľov a známych, ukončenému vzdelaniu a zabezpečenému vlastnému bývaniu, kým ženatí/vydaté zasa rovnakému vierovyznaniu a uzavretiu manželstva (sobášu),
  •  v preferenciách mladých ľudí pri rozhodovaní sa pre založenie si rodiny neexistujú rozdiely podľa národnosti,
  • čím vyššie je dosiahnuté vzdelanie respondentov, tým za dôležitejšie pre založenie si rodiny považujú spoločné záujmy, koníčky, hobby partnerov a ukončené vzdelanie,
  •  v čím väčšej obci mladí ľudia bývajú, tým za menej dôležité pre založenie si rodiny považujú rovnaké vierovyznanie partnerov a uzavretie manželstva (sobáš),
  • čím sú respondenti starší, tým za menej dôležité pre založenie si rodiny považujú spoločné záujmy, koníčky, hobby partnerov, spoznanie partnerovej rodiny, priateľov a známych a ukončené vzdelanie,
  • mladí ľudia z Prešovského kraja považujú vo vyššej miere ako respondenti z Banskobystrického a Žilinského kraja za dôležité pre založenie si rodiny spoločné záujmy, koníčky, hobby partnerov, spoznanie partnerovej rodiny, priateľov, známych, ukončené vzdelanie a stabilný príjem, kým respondenti zo Žilinského kraja vo vyššej miere ako respondenti z Banskobystrického a Prešovského kraja rovnaké vierovyznanie a zamestnaní mladí ľudia považujú uzavretie manželstva (sobáš) za dôležitejšie pre založenie si rodiny ako nezamestnaní (treba poznamenať, že z podsúboru zamestnaných respondentov sa za prácou do inej obce, okresu alebo kraja sťahovalo 8, 5 % opýtaných).

Z údajov o životnej úrovni vyplýva, že respondenti ju hodnotia kladne. Ohľadom životnej úrovne do budúcnosti u mladých ľudí prevládajú pozitívne hodnotenia, nakoľko jej zlepšenie očakáva viac ako 1/2 respondentov. Viac ako 1/3 opýtaných si myslí, že ich životná úroveň zostane rovnaká. Tieto pozitívne odpovede majú pravdepodobne súvis s tým, že takmer 2/3 mladých ľudí býva(jú) spolu so svojimi rodičmi, no len takmer 1/5 vlastní byt. V poradí treťou najpočetnejšou kategóriou respondentov sú mladí ľudia bývajúci v prenajatom mestskom/obecnom byte.

Pri analýze životnej úrovne mladých ľudí na Slovensku a zistilo, že najpočetnejšiu kategóriu celkového priemerného čistého mesačného príjmu rodiny predstavuje príjmová kategórie 1 050 – 1 249,– Eur, pričom na jednu osobu rodiny vychádza 300 – 399 Eur.

Ukazuje sa, že približne 1/3 respondentov je nezamestnaná. Spomedzi zamestnaných respondentov pracuje približne 2/5 v súkromnej sfére, 1/6 vo verejnom a štátnom sektore a len zanedbateľná časť podniká.

Čo sa týka bytových pomerov, najprv sa analyzovala veľkosť bytu/domu. Takmer 1/3 mladých ľudí býva vo väčšom byte, o čosi menej ako 1/3 z nich býva v trojizbovom byte a tretím najzastúpenejším variantom je dvojizbový byt; ďalej nasleduje štvorizbový byt. V tejto súvislosti je opäť dôležité zdôrazniť, že takmer 2/3 mladých ľudí bývajú spolu so svojimi rodičmi, ktorí sú prevažne vlastníkmi týchto nehnuteľností. Pre úplnosť treba dodať, že priemerný počet členov domácnosti respondentov sú 4 osoby.

Z odpovedí mladých ľudí v súvislosti s hodnotením bytových pomerov teda jednoznačne vyplýva, že ich hodnotia veľmi pozitívne. Čo sa týka zisťovania úrovne bytovej situácie do budúcnosti (v časovom horizonte do piatich rokov), aj tu prevládajú pozitívne hodnotenia: o čosi viac ako 1/2 respondentov si myslí, že bude bývať lepšie.

Značný skepticizmus u respondentov prevláda v súvislosti s ich plánmi týkajúcimi sa kúpy vlastného bytu/domu. Až 28,2 % mladých ľudí nie je ochotných zadlžiť sa na žiadnu dobu za účelom kúpy bytu, resp. rodinného domu a viac ako 1/5 z nich je ochotných sa za týmto účelom zadlžiť na menej ako 10 rokov. Treťou najpočetnejšou kategóriou respondentov sú tí, ktorí preferujú kúpu bytu/domu v časovom horizonte 10 maximálne 14 rokov. Následná analýza identifikovala osobných vlastníkov bytov/domov: odpovedali tak predovšetkým vydaté ženy vo vekovej kategórii od 25 do 29 rokov z Banskobystrického kraja.

Z analýz technického vybavenia domácností vyplýva, že z predmetov dlhodobej spotreby je najpočetnejšou položkou mobilný telefón, nasleduje chladnička s mrazničkou, televízor, práčka, ďalej notebook/počítač a pripojenie na internet.

Najviac finančných prostriedkov v priemere vynakladajú domácnosti na stravu, bývanie (hypotéka, nájomní, príspevok na bývanie rodičom a pod.) a na úhradu vody, elektriny a plynu.

Najväčší podiel mladých ľudí z respondentov, ktorí splácajú dlhy bankovým subjektom tvoria splácajúci hypotéky a lízing. Zistilo sa, že len malý podiel respondentov má dlhy voči nebankovým subjektom – najviac ich spláca pôžičky, nasleduje splácanie hypotéky. Ide o respondentov najmä zo Žilinského kraja, so stredoškolským vzdelaním bez maturity.

Na odpovediach respondentov vidieť, že 3/5 z nich by si počas minulého roka mohli dovoliť ísť na týždennú dovolenku a 2/5 nie. Ďalej sa ukázalo, že 3/5 respondentov na takejto dovolenke aj skutočne bolo a len 1/5 si takúto dovolenku nemohla dovoliť.

Mladí ľudia chodia do zábavno-obchodných centier najčastejšie so zámerom nákupov počas výpredajov (viac ako 1/3), nasleduje nakupovanie odevov a tretím najčastejším zámerom je nákup potravín. Naopak, mladí ľudia najmenej navštevujú zábavno-obchodné centrá za účelom nákupu nábytku, nákupu elektroniky a návštevy detského kútika. Najčastejšie navštevujú zábavno-obchodné centrá asi tak raz za mesiac, čo predstavuje (o čosi viac 2/5 respondentov), druhým najviac zastúpeným variantom je asi tak raz týždeň a nasleduje variant menej často.

Respondenti, ktorí navštevujú zábavno-obchodné centrá takmer každý deň, asi tak tri razy do týždňa a asi tak raz za týždeň sú z podsúboru slobodných, ide o mužov so stredoškolským vzdelaním (s maturitou) vo vekovej kategórii od 18 do 24 rokov, slovenskej národnosti, najviac zastúpených ich je z miest Žilinského kraja, nasleduje Prešovský a napokon Banskobystrický kraj.

Ďalej sa zistilo, že približne polovici respondentov sa darí pravidelne ušetriť určitý obnos finančných prostriedkov – priemerne mesačne ide o cca 60,- Eur (58,9 Eur).

Čo sa týka analýz voľného času, mladí ľudia 2 hodiny a viac trávia a) využívaním sociálnych sietí na internete (takmer 1/2), b) sledovaním televízie (takmer 1/2), c) využívaním internetu na prácu a vzdelávanie (takmer 1/3), d) pozeraním filmov, videí (DVD)/na počítači (o čosi menej ako 1/3), e) sledovaním filmov z videa (videí) z internetu.

Čo sa týka činností, ktoré mladí ľudia takmer vôbec nerobia, alebo iba občas, avšak nie každý deň, dominuje medzi nimi čítanie elektronických kníh (viac ako 4/5), hranie počítačových hier na internete (takmer 4/5), hranie hier na počítači (viac ako 1/3), čítanie kníh (viac ako 1/2), čítanie novín a časopisov na internete (takmer 1/2).

Z odpovedí mladých ľudí vyplýva, že najviac svojho voľného času do týždňa venujú športovej činnosti (priemerne 3,4 hodiny), menej umeleckej činnosti (1,6 hodiny) a najmenej inej záujmovej činnosti, napr. zberateľskej alebo odbornej (1,3 hodiny). Pri analyzovaní odpovedí týkajúcich sa frekvencie navštevovania športových, kultúrnych podujatí, diskoték alebo zábav, sa zisťovali i štatistické závislosti. Zistilo sa, že vzdelanejší respondenti častejšie navštevujú kultúrne podujatia, mladší respondenti častejšie navštevujú kultúrne podujatia a respondenti z väčších sídel častejšie chodia na kultúrne podujatia. Štatisticky významné rozdiely sa v súvislosti s frekvenciou navštevovania diskoték zistili podľa pohlavia – pri variante viackrát do mesiaca chodia o čosi častejšie na diskotéky muži ako ženy.

V súvislosti s navštevovaním kaviarní, cukrární a pohostinstiev sa vo výpovediach respondentov taktiež sledovali štatisticky významné rozdiely a tie sa zistili podľa veku, vzdelania a pohlavia: čím sú respondenti mladší, tým častejšie navštevujú kaviarne, cukrárne a pohostinstvá; vzdelanejší respondenti častejšie navštevujú kaviarne, cukrárne a pohostinstvá a podľa pohlavia navštevujú kaviarne, cukrárne a pohostinstvá viac muži ako ženy.

Pokiaľ ide o čítanie, viac ako 2/3 respondentov číta nerado, radšej čítajú ženy a vzdelanejší respondenti: čím sú respondenti vzdelanejší, tým radšej čítajú beletriu.

Za dôležité zistenie treba nesporne považovať skutočnosť, že až takmer 2/3 mladých ľudí sa necíti byť pripravených na založenie si rodiny a výchovu detí, avšak rodinu si založiť chcú – a to neskôr ako o päť rokov, druhým najčastejším variantom je asi tak za 3-5 rokov. Pri podrobnejších skúmaniach sa zistilo, že ide o respondentov z podsúboru slobodných, mužov vo veku od 18 do 24 rokov so stredoškolským vzdelaním (s maturitou), slovenskej národnosti žijúcich iba o čosi viac na dedinách ako v mestách Žilinského kraja.

Z výpovedí mladých ľudí vyplýva, že ideálny vek pre ženu, v ktorom sa má prvýkrát stať matkou, považujú vek 28 rokov a ideálny vek u muža pre narodenie jeho 1. dieťaťa považujú 25 rokov.

Mladé rodiny

V našom súbore sa nachádza 25 % rodičov (a teda ekvivalentne, 75 % opýtaných uviedlo, že nemá deti). Z toho 16 % má jedno dieťa, 7 % uviedlo, že majú 2 deti a po 1 % má 3 deti, 4 a viac detí.

Mladí rodičia za najdôležitejšie vo svojom živote považujú rodinu (za úplne dôležité to uviedlo až 92,4 % z nich), na druhom mieste nasledujú priatelia a známi, ďalej práca, voľný čas, náboženstvo a politika. V kontexte finančného hospodárenia mladých rodín považujeme za dôležité zistenie, že takmer 44 % (43,4 %) mladých rodičov sa darí pravidelne mesačne ušetriť určitý obnos peňazí – priemerne sa im podarí ušetriť cca 54 Eur. Viac ako 1/2 sa však nedarí pravidelne mesačne si niečo ušetriť. Aj pri mladých rodinách sa skúmalo, či v sledovanom období od januára do septembra 2012 mali niekedy ťažkosti vyjsť s peniazmi, a teda či mali dosť na nákup potravín, na zaplatenie účtov, cestovného, splátok, na nákup nevyhnutného oblečenia a pod. Ukázalo sa, že takmer 48,6 % opýtaných takéto problémy nemala. O čosi viac ako 1/3 z nich (35,8 %) ale takéto ťažkosti mala, a teda vyšli ťažko, avšak, čo je dôležité, urobili všetko pre to, aby si nepožičali. Požičať si však muselo 15,6 % mladých rodičov, pričom najviac z nich uviedlo (44,5 %), že v sledovanom období tak urobili raz.

V roku 2012 by si mohlo bez ťažkostí dovoliť ísť na týždňovú dovolenku 18 % opýtaných, najviac ich však uviedlo skôr áno, ale bolo by treba na to našetriť – 40,7 %. Za posledné dva roky (2012 a 2011) na takejto dovolenke bolo raz takmer 46 % respondentov a o čosi viac ako 1/5 nebola, lebo si to nemohla dovoliť (24,4 %). Viac ako 2/3 mladých rodičov sa domnieva, že ich deti v porovnaní s inými deťmi majú tak primerane (70,9 %) predmetov dlhodobej spotreby (ako sú napr. bicykel, lyže, počítač a pod.), 17,6 % opýtaných si však myslí, že v porovnaní s inými deťmi majú ich deti takýchto predmetov menej a 11,5 % rodičov si zasa naopak myslí, že ich majú viac ako iné deti. Čo sa týka kvalitného a pekného oblečenia, až 76,9 % rodičov si myslí, že oproti iným deťom majú ich deti takého oblečenia primerane. 12,4 % mladých rodičov však konštatovalo, že ich deti majú v porovnaní s inými deťmi menej takéhoto oblečenia a necelých 11 % (10,7 %) sa domnieva, že ho majú viac, než má väčšina detí. V súvislosti s mladými rodinami je zaujímavé zistenie, že viac ako 1/2 ich musí šetriť alebo si vôbec nemôže dovoliť z vlastných prostriedkov kúpiť svojim deťom predmety dlhodobej spotreby (bicykel, počítač, atď.). Tieto veci im prevažne kupujú iní blízki príbuzní. Napokon sa ukazuje, že 3/5 mladých rodín majú od svojich blízkych, najmä vlastných rodičov a rodičov manžela/ky, partnera/ky, materiálnu výpomoc v podobe zeleniny, ovocia, mäsa a tiež určitú peňažnú výpomoc.

Závery a hlavné zistenia výskumu

  1. vyvíjať väčšiu aktivitu smerom k sebaktivizácii a dobrovoľnému zapájaniu sa mladých ľudí, predovšetkým vo vekovej kategórii od 18 až 24 rokov, do života ich lokálnej spoločnosti a následne tak získať zručnosti, poznatky a príslušné kompetencie pre nové aktivizovanie sa ich lokálnych komunít, suburbanizácií, teritoriálnych komunít;
  2. vyvíjať väčšiu aktivitu smerom k získavaniu zručností, schopností ako aj kompetencií pre dobrovoľné členstvo tak v rozmanitých komunitách lokálneho spoločenstva mladých ľudí ako aj v rozličných dobrovoľných združenia, záujmových prípadne nátlakových skupinách úrovní spoločnosti majúce pestrý charakter činností: nielen voľnočasový, klubový, športový, ale aj umelecký, charitatívny, ochranársky, komunitný, dobrovoľnícky, a pod.
  3. vyvíjať aktivitu na zlepšenie starostlivosti o dobrovoľníkov zo strany rozličných organizácií,
  4. participovať na príprave programov podpory využitia/využívania dobrovoľníkov
  5. tiež participovať na príprave programov manažmentu práce s dobrovoľníkmi;
  6. získať kompetencie pre výchovu detí prostredníctvom rozmanitej komunitnej, športovej, voľnočasovej, umeleckej, klubovej, dobrovoľnej, dobrovoľníckej, charitatívnej, ochranárskej činnosti, a pod.,
  7. vyvíjať väčšiu aktivitu smerom k získavaniu zručností, schopností ako aj kompetencií pre uplatnenie sa na trhu práce (samostatne zárobkov činné osoby, realizovanie vlastných podnikateľských plánov a pod.),
  8. zvýšiť úroveň finančnej gramotnosti, predovšetkým vo vekovej kategórii 18-24 rokov, prostredníctvom neformálneho, zážitkového vzdelávania a takýmto spôsobom naučiť mladých ľudí lepšie hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami,
  9. osvojiť si zručnosti a schopnosti pre priebežné sledovanie svojich výdavkov a druhov výdavkov, rodinných rozpočtov,
  10. naučiť sa plánovať a používať získané finančné prostriedky, vedieť identifikovať nevyhnutné potreby a stanoviť si priority pre stratégie krátkodobého a dlhodobého finančného hospodárenia.

Dostupnosť výskumných nástrojov: prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu
Dostupnosť dátového súboru: prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentáciaPotreby mladých ľudí pri zakladaní si rodiny a potreby mladých rodín
Spracovala
: PhDr. Margita Minichová, PhD.


Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov