IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Prechod do dospelosti u mladých ľudí so zdravotným postihnutím ovplyvňujúce sociálne faktory

Prechod do dospelosti u mladých ľudí so zdravotným postihnutím ovplyvňujúce sociálne faktory

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 55

Autori: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili prof. PhDr. Jozef Matulník, PhD., MUDr. Mária Orgonášová, CSc., PhDr. Jana Adamcová, PhD.).
Inštitucionálne pozadie výskumu : Katedra sociológie, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava .
Obdobie zberu dát : December 2012- marec 2013 .
Zber dát:  Primárne empirické dáta sa získali z dvoch súborov respondentov pomocou štandardizovaných rozhovorov. Prvý súbor tvorili študenti špeciálnych stredných škôl. Záznamový hárok k štandardizovanému rozhovoru obsahoval 126 otázok Anketármi boli študenti sociológie a pri zbere dát použili tablety. Druhý súbor tvorilo mladí ľudia so zdravotným postihnutím vo veku od 19 do 36 rokov. Záznamový hárok tvorilo 155 otázok. Anketármi boli autori výskumu a osem ďalších spolupracovníkov.

Abstrakt

Výskum sa uskutočnil v rámci Národného projektu KomPrax, Kompetencie pre prax, Slovenského inštitútu mládeže IUVENTA. Tento program je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom. Kvantitatívnym sociologickým výskumom bol analyzovaný proces prechodu do dospelosti, ako súčasti životnej dráhy mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Výskumom sa získali údaje charakterizujúce ašpirácie mladých ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelania, zamestnania, zabezpečenia samostatného bývania a rodinného života i údaje o ich vzdelanostnej úrovni, zamestnanosti, materiálnom zabezpečení, bývaní a rodinnom živote. Okrem toho sa získali údaje o záujme mladých ľudí so zdravotným postihnutím o vzdelávacie aktivity zamerané na zvýšenie ich kompetencií schopností a zručností. Boli zistené závažné problémy a nedostatky charakterizujúce životnú situáciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím z uvedených hľadísk. Pre riešenie týchto problémov je potrebné uskutočniť závažné opatrenia v rámci sociálnej a mládežníckej politiky štátu. Tieto zistenia môžu orientovať i aktivitu mimovládnych organizácií a ďalších subjektov. Získané poznatky o záujme mladých ľudí so zdravotným postihnutím o vzdelávacie aktivity však môžu byť impulzom pre konkrétne zameranie práce príslušných subjektov už v súčasnosti.

Ciele výskumu

Cieľom výskumu bolo získať údaje, ktoré charakterizujú hlavné tranzície v prechode mladých ľudí so zdravotným postihnutím do dospelosti. Týmito hlavnými tranzíciami sú získanie vzdelania, zamestnania, samostatného bývania a založenie si rodiny. Konkrétne sme pritom sledovali tieto čiastkové ciele:

  • Charakterizovať ašpirácie mladých ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelávania, zamestnania.
  • Zistiť úroveň dosiahnutého vzdelania u mladých ľudí so zdravotným postihnutím.
  • Zistiť názory mladých so zdravotným postihnutím na podmienky štúdia na stredných školách.
  • Zistiť mieru zamestnanosti mladých ľudí so zdravotným postihnutím a zistiť ako hodnotia svoje možností nájsť si vhodné zamestnanie.
  • Zistiť podmienky bývania u mladých ľudí so zdravotným postihnutím.
  • Zistiť záujem mladých ľudí so zdravotným postihnutím o založenie rodiny i mieru do akej sa im to darí uskutočňovať.
  • Zistiť záujem mladých ľudí so zdravotným postihnutím o vzdelávacie aktivity zameraných na zvýšenie ich kompetencií schopností a zručností.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskum sa uskutočnil vo všetkých rajoch SR. Primárne empirické dáta sa získali z dvoch súborov respondentov pomocou štandardizovaných rozhovorov.

Prvý súbor tvorilo 673 študentov špeciálnych stredných škôl. Bolo to študenti posledných predposledných ročníkov, V prípade praktických škôl len študenti druhých ročníkov. Školy boli vyberané náhodným výberom zo proporcionálne k počtu študentov v jednotlivých krajoch. Na základe tohto kritéria sa dosiahlo reprezentatívne zastúpenie v teritoriálnom členení podľa NUT 2, t.j. Bratislavský kraj, Západné Slovensko, Stredné Slovensko a Východné Slovensko. Rozhovory sa uskutočnili so všetkými študentmi, ktorí boli v čase terénneho zberu dát prítomní v škole. Rozhovory vykonali poslucháči odboru sociológia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety v Bratislave. Získali sme údaje, ktoré nám umožnili porovnávať výsledky za skupiny respondentov podľa pohlavia i podľa druhu zdravotného postihnutia t.j. za skupinu študentov s mentálnym postihnutím a skupinu študentov s telesným postihnutím, s o zmyslovým postihnutím a ochorením vnútorných orgánov.

Druhý súbor tvorilo 337 mladých ľudí so zdravotným postihnutím vo veku od 19 do 36 rokov. Kontakty na respondentov sme získali prostredníctvom občiansky združení združujúcich osoby so zdravotným postihnutím, agentúr podporovaného zamestnávania i domovom sociálnych služieb. Získali sme údaje, ktoré nám umožnili porovnávať výsledky za skupiny respondentov podľa pohlavia i podľa druhu zdravotného postihnutia t.j. za skupinu respondentov s mentálnym postihnutím a skupinu respondentov s telesným postihnutím, s o zmyslovým postihnutím a ochorením vnútorných orgánov. Niektoré údaje sme spracovali za jednotlivé vekové skupiny respondentov porovnávali sme údaje za celý súbor a skupinu respondentov 25 ročných a starších (vo veku od 25 do 36 rokov) i za skupinu 30 ročných a starších ( vo veku od 30 do 36 rokov). Niektoré porovnania sme urobili i na základe regionálneho členenia podľa NUT 2.

Závery a hlavné zistenia výskumu

1 Vzdelanie a zamestnanie

1.1    Poznatky zo súboru študentov špeciálnych škôl

Naším cieľom bolo zistiť, do akej miery študenti uprednostňujú po skončení strednej školy ďalšie štúdium a do akej miery uprednostňujú iné možné spôsoby svojho ďalšieho uplatnenia. Záujem o ďalšie štúdium sme zisťovali osobitne u študentov, ktorým ich terajšie štúdium môže poskytnúť úplné stredné vzdelanie končiace maturitou a osobitne u študentov, ktorým ich terajšie štúdium poskytuje nižšie vzdelanie (stredné vzdelanie, učilištia, praktické školy). Zistili sme, že obidve skupiny študentov najviac uprednostňujú zamestnanie na plný pracovný úväzok, do ktorého by nastúpili hneď po skončení strednej školy. Študenti, ktorí majú možnosť získať úplne stredné vzdelanie výraznejšie uprednostňujú aj ďalšie štúdium, najmä dennú formu vysokoškolského štúdia (50,0% kladných odpovedí ku 32,9% záporných odpovedí). Početná skupina maturitných i nematuritných študentov tiež uprednostňuje zamestnanie v chránenej dielni (37,1% nematuritných a 37,8% maturitných).

1.2 Poznatky zo súboru mladých ľudí so zdravotným postihnutím vo veku do 36 rokov.
Získali sme údaje, ktoré sa týkajú nasledovných skutočností:
1. Dosiahnutý stupeň vzdelania respondentov,
2. Hodnotenie podmienok štúdia na strednej škole,
3. Podiel zamestnaných a podiel respondentov, ktorí nemali nikdy zamestnanie,
4.Hodnotenie podmienok získať zamestnanie.

V tejto časti by sme osobitne chceli poukázať na údaje, ktoré sme získali pri položke č. 3 a č. 4.. Tieto údaje odrážajú závažné problémy mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Pri položkách č. 1 a 2 odkazujeme čitateľa na výskumnú správu, ktorá je prílohou tohto identifikačného listu.

Naším cieľom bolo zistiť, aký podiel tvoria v súbore respondenti, ktorí sú zamestnaní na plný pracovný úväzok (na stanový týždenný pracovný čas), na čiastočný pracovný úväzok a respondenti, ktorí sú nezamestnaní. Prehľad o tom podávame v tabuľke č. 1 a v grafe č. 1.Vidíme že vysoký podiel mladých ľudí je nezamestnaných a to aj tých, ktorí sú starší ako 25 roční i tých ktorí sú starší ako 30 roční.

Tab.1 Zamestnanecký pomer respondentov v %.

t1

Graf 1 Zamestnanecký pomer respondentov v %.

zam

Problémy v tejto oblasti zvýrazňujú tiež údaje o podiele mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí nikdy nemali zamestnanie. Prehľad uvádzame v tabuľke č. 2 v členení podľa vekových skupín a osobitne za celé Slovensko a osobitne za región Bratislavy a Západného Slovenska.

Tab. 2 Podiel respondentov, ktorí nemali nikdy zamestnanie v %.

t2

Respondentom sme položili takúto otázku: Zamyslite sa, prosím, nad tým aké možnosti majú u nás ľudia so zdravotným postihnutím nájsť si pre seba vhodné zamestnanie. Svoje odpovede uvádzali na štvorbodovej stupnici. Túto skutočnosť respondenti hodnotili ako veľmi nepriaznivú, takmer polovica zo všetkých (48,7%) uviedla variant odpovede „veľmi nevyhovujúce“ a až 83,0% uviedlo jeden z dvoch variantov záporného hodnotenia. Podľa druhu zdravotného postihnutia sme zistili výrazne horšie hodnotenie respondentmi s mentálnym alebo psychickým postihnutím v porovnaní s respondentmi s telesným postihnutím, zmyslovým postihnutím alebo s ochorením vnútorných orgánov.

2. Materiálne podmienky života.

Zistili sme, že respondenti, ktorí sú zamestnaní majú nízke príjmy zo svojho zamestnania. Respondenti zamestnaní na plný pracovný úväzok mali priemerný čistý mesačný príjem 393,80 Euro. Najvyšší príjem bol 700,00 Euro, ktorý mal len jeden respondent. Niekoľkí ďalší mali príjem v rozpätí od 500 do 600 Euro. Z čiastočného pracovného úväzku mali respondenti priemerný čistý mesačný príjem 193,78 Euro. Príjem z podnikania, resp. zo živnosti malo len 7 respondentov a ich priemerný čistý mesačný príjem bol 257,14 Euro.

3. Samostatné bývanie

Študentom špeciálnych škôl sme položili otázku: „Zamyslite sa, prosím, aké máte ďalšie plány v živote. Chceli by ste si v priebehu najbližších päť šesť rokov zadovážiť vlastné bývanie?“ Väčšina z nich (57,1%) odpovedala, kladne záporné odpovede predstavovali 29,3% a 13,6 uviedlo variant odpovede neviem.

4. Rodinný život

Skúmali sme či mladí ľudia so zdravotným postihnutím vo veku do 36 rokov bývajú vo vlastnom byte/dome/ alebo v prenajatom byte / dome/ alebo v podnájme. Zistili sme, že veľká väčšina respondentov býva u rodičov alebo v podnájme u iných ľudí. Spolu je to 69,6%. Študentom sme položili otázku, či by si v priebehu najbližších päť šesť rokov chceli založiť rodinu. Približne 2/3(64,9%) z nich odpovedalo kladne. Zároveň sme zisťovali rodinný stav mladých ľudí vo veku do 36 rokov. V tabuľke č. 3 uvádzame získané údaje v členení na vekové skupiny.

Tab. 3 Rodinný stav respondentov

t3

Uvedené údaje naznačujú, že v oblasti zamestnania, bývania ani rodinného života sa významnej časti mladých ľudí nedarí v živote napĺňať svoje ašpirácie.

5. Záujem mladých ľudí so zdravotným postihnutím o vzdelávacie aktivity zamerané na zvýšenie ich kompetencií schopností a zručností.

Získané údaje nasvedčujú tomu, že by bolo veľmi prospešné vo väčšej miere vytvárať pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím možnosti zúčastňovať sa rozličných vzdelávacích aktivitách. Zisťovali sme pritom, v akom rozsahu sa už v minulosti mladí ľudia zúčastnili na takýchto podujatiach a aký by bol ich záujem. Zistili sme že ich záujme je oveľa vyšší. Prehľad o tom na akých vzdelávacích aktivitách by sa mali záujem zúčastniť mladí ľudia so zdravotným postihnutím uvádzame v tabuľke č. 4. za súbor respondentov, ktorí majú mentálne alebo psychické postihnutie a za skupinu respondentov, ktorí majú telesné postihnutie, zmyslové postihnutie alebo ochorenie vnútorných orgánov a za celý súbor.

Tab. 4 Odpovede na otázku: Uvážte, či by ste mali záujem zúčastniť sa na vzdelávacích aktivitách, ktoré by Vám umožnili zvýšiť si schopnosti a zručnosti v nasledovných činnostiach:
(%) (Poznámka: respondenti mohli uvádzať viac variantov odpovedí)

t4

Odporúčania z výskumu

Kvantitatívnym sociologickým výskumom bol analyzovaný proces prechodu do dospelosti, ako súčasti životnej dráhy mladých ľudí so zdravotným postihnutím. Získali sa údaje o ašpiráciách mladých ľudí so zdravotným postihnutím v oblasti vzdelania, zamestnania, zabezpečenia samostatného bývania a rodinného života i údaje o ich aktuálnej vzdelanostnej úrovni, zamestnanosti, materiálnom zabezpečení, bývaní a rodinnom živote. Tiež sa získali údaje o záujme mladých ľudí so zdravotným postihnutím o možnosť participovať na vzdelávacích aktivitách, ktorými by si mohli zvýšiť svoje kompetencie, schopností a zručností.

Analýza ukázala závažné problémy a nedostatky, charakterizujúce často problematický prechod do dospelosti a následne neuspokojivú životnú situáciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím,

Odporúčané opatrenia vo vzťahu k príprave mladých ľudí so zdravotným postihnutím pre efektívnejší prechod do dospelosti v rámci sociálnej a mládežníckej politiky štátu:

1.    Vytvárať lepšie podmienky pre komplexné posudzovanie rozsahu a druhu zdravotného postihnutia už v ranom detstve a následne vyvárať sieť centier pre včasnú intervenciu s využitím multidisciplinárneho prístupu. Pri posudzovaní funkčných schopností analyzovať nielen potrebné kompenzácie, ale perspektívne aj možné pracovné uplatnenie a v nezanedbateľnej miere vyhľadávať a rozvíjať talenty aj u detí a mladistvých so zdravotným postihnutím

2.    K začleneniu detí do bežných školských zariadení pristupovať citlivo, diferencovane. Dôsledne zvažovať, či sú na škole vytvorené podmienky pre integrované až inkluzívne vzdelávanie detí a mládeže. Za týmto účelom zvýšiť počet asistentov učiteľov, vytvoriť priaznivé podmienky pre prípravu postupu na ďalšie štúdium, najmä formou denného vysokoškolského štúdia. Zachovať a podporiť možnosť špeciálneho vzdelávania všade tam kde je to potrebné (pri mentálnom postihnutí, viacnásobnom ťažkom zdravotnom postihnutí).

3.    Prípravu na stredných odborných učilištiach, vrátane špeciálnych škôl, smerovať podľa potrieb pracovného trhu a primerane zdravotnému postihnutiu, k takému odbornému vzdelaniu a k takým odborným zručnostiam, osvojenie ktorých by následne umožnilo získať zamestnanie na plný pracovný úväzok.

4.    Uľahčiť tvorbu chránených pracovísk aj v domácom prostredí – napr. nežiadať vyčlenenie nebytového priestoru v dome, alebo v byte pre potreby vytvorenia chráneného pracoviska, ak to charakter práce nevyžaduje (práca na počítači, drobné ručné práce a pod.). Administratívne zjednodušiť náhradné plnenie povinného podielu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím napr. zákazkou pre chránené dielne.

5.    Riešiť samostatné bývanie, prípadne založenie si rodiny osôb so zdravotným postihnutím výstavbou bezbariérových nájomných bytov, dostupnosťou k hypotékam, dostupnosťou k primeranej kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

6.    Záujem mladých ľudí so zdravotným postihnutím o rôzne vzdelávacie aktivity pre zvýšenie kompetencií a zručnosti, môže byť impulzom aj pre konkrétne zameranie práce a aktivít MVO, resp. príslušných subjektov mimo rezortu školstva.

Dostupnosť výskumných nástrojov: (prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu)
Dostupnosť dátového súboru:  (prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu)
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia: Stiahni TU 
Spracoval: prof. PhDr. Jozef Matulník, PhD., MUDr. Mária Orgonášová, CSc.

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov