IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Špecifiká potrieb mladých ľudí bez domova v prostredí Bratislavy

Špecifiká potrieb mladých ľudí bez domova v prostredí Bratislavy

Identifikačný list výskumu ID: DAVM47 

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili Mgr. Alena Rochovská, PhD., RNDr. Anna Hrabovská, PhD., Mgr. Miriam Miláčková, Mgr. Ivana Brezovská)
Obdobie realizácie projektu: september 2012 – december 2012
Zber dát: Empirický zber dát formou kvalitatívneho výskumu zabezpečili autori výskumu.

Abstrakt

Bezdomovectvo ako závažný sociálno-patologický jav je fenoménom najmä veľkých miest a hoci počet bezdomovcov žijúcich v Bratislave sa len odhaduje (3-4 tisíc), je zrejmé, že hlavné mesto predstavuje ich najväčšiu koncentráciu. Tento fenomén sa javí ako omnoho závažnejší, pokiaľ ide o bezdomovectvo mladých ľudí v období zakladania si rodiny a na začiatku ich profesionálnej kariéry.

Vysoké životné náklady v hlavnom meste v kombinácii s nedostatkom pracovných príležitostí, nízkou (často neistou) mzdou v niektorých profesiách môže spôsobiť hrozbu chudoby aj pre skupinu mladých ľudí. U odchovancov z detských domovov, súdne trestaných, prípadne mladých ľudí z rodín s problematickými vzťahmi sa toto riziko ešte znásobuje. Mladí ľudia žijúci na začiatku svojej životnej kariéry v absolútnej chudobe, bez strechy nad hlavou musia čeliť sociálnej exklúzii – sú vylúčení z mnohých oblastí spoločenského života a ich každodenné životné stratégie sa stávajú bojom o prežitie. V spoločnosti so sociálnymi nerovnosťami (ktoré sú omnoho viditeľnejšie v prostredí veľkého mesta) to môže viesť často k sociálnej depriváciu, úniku k závislostiam, k zvýšenej kriminalite.

Medzi bratislavskými bezdomovcami je množstvo mladých ľudí, odkázaných na pomoc neziskových organizácií poskytujúcich prístrešie. Táto skutočnosť bola inšpiráciou pri návrhu projektu, ktorý by zmapoval situáciu medzi mladými bezdomovcami v Bratislave, poukázal na potreby mladých ľudí bez domova, naplnením ktorých by bolo možné zlepšiť ich negatívnu životnú situáciu. Projekt sa prostredníctvom detailného kvalitatívneho výskumu pokúsil odhaliť potreby mladých ľudí žijúcich bez strechy nad hlavou, poukázal na životné stratégie, ktoré si mladí ľudia bez domova volia a hľadal možnosti, ktoré by pomohli k inklúzii týchto mladých ľudí.

Ciele výskumu

Hlavným cieľom navrhovaného výskumného projektu bolo „identifikovať existujúce potreby mladých ľudí žijúcich bez domova v prostredí hlavného meste Bratislavy“. Výskum mal poukázať na príčiny negatívnej situácie mladých ľudí bez domova, zistiť mieru ich sociálneho vylúčenia, poukázať na výber životných stratégií a ich vplyv na riešenie zlej situácie. Výsledkom projektu je návrh riešení, ktoré by pomohli mladým ľuďom bez domova.

Metodika a výskumná vzorka

a) Výskum bol realizovaný formou pološtrukturovaných rozhovorov uskutočnených s mladými ľuďmi bez domova vo veku od 18 do 29 rokov. Mladí ľudia boli kontaktovaní v útulkoch poskytujúcich nocľah, prípadne na ulici počas rozdávania jedla. Zimné obdobie umožnilo kontaktovať týchto ľudí jednoduchšie, pretože vzhľadom na chladné počasie prichádzali do útulkov, ktoré poskytovali priestor pre rozhovor.

Rozhovory sa uskutočnili v nocľahárni de Paul, Mea Culpa, Betlehem a pri rozdávaní jedla dobrovoľníkmi z organizácie St Egidio na námestí SNP, na hlavnej železničnej stanici a na Hlavnom námestí

b) Pozorovanie sa uskutočnilo na miestach, ktoré sú známe, ako miesta stretávania sa ľudí bez domova (záhradkárska kolónia pre Tavárikovej osade v Dúbravke, hlavná stanica, park v Karlovej vsi pri nákupnom centre Centrum).

c) Rozhovory so sociálnymi pracovníkmi a dobrovoľníkmi pracujúcimi s ľuďmi bez domova sa uskutočnili hlavne v pilotnom výskume, pomohli identifikovať miesta, na ktorých sa mladí ľudia bez domova nachádzajú, pripraviť štruktúru rozhovoru a tiež následne a kontaktovať mladých ľudí bez domova, ktorí sa zúčastnili výskumu ako respondenti.

Závery a hlavné zistenia výskumu

ŽIVOT NA ULICI

Skupinu oslovených mladých ľudí bez domova tvorili muži aj ženy vo veku 18 až 29 rokov, muži mierne prevládali. Bez domova boli od dvoch týždňov až po 10 rokov. Približne tretina oslovených respondentov žije na ulici dlhšie ako päť rokov, podobne veľká skupina respondentov žije bez domova menej ako rok. Výskumy ukazujú, že práve obdobie prvého roku je pre ľudí bez domova kľúčové, väčšina tých, ktorým sa nepodarí počas prvého roku vymaniť z problému bezdomovectva, na ulici zostávajú. Z tohto dôvodu vnímame hľadanie opatrení na pomoc pre mladých ľudí bez domova ako veľmi dôležité, zachytenie skupiny mladých bezdomovcov, ktorí sú na ulici krátko môže výrazne zvýšiť možnosti ich sociálnej inklúzie. Naopak, s predlžujúcim sa obdobím bez strechy nad hlavou klesajú šance začlenenia sa týchto mladých ľudí. Medzi respondentmi boli aj takí, ktorí sa na ulicu dostali opakovane.

Najčastejším dôvodom života na ulici, ktorí respondenti uvádzali boli rodinné problémy: rozvod rodičov a s ním spojené problémy (nový partner jedného z rodičov, strata bývania v dôsledku rozvodu), nezhody a hádky medzi rodičmi a deťmi a následný (dobrovoľný) odchod. Vyskytli sa aj prípady, kedy po rozpade manželstva jeden z rozvedených partnerov skončil bez domova. Ďalším z často uvádzaných dôvodov života na ulici bola strata bývania v dôsledku zlej finančnej situácie (rodičov, alebo vlastnej), najčastejšie súvisiacej so stratou zamestnania a následnou stratou bývania, (nemožnosť platiť pôžičku), naletenie podvodníkom. Medzi respondentmi boli aj odchovanci z detských domovov, ktorí si nedokázali zabezpečiť bývanie. Z ďalších uvedených dôvodov možno ešte spomenúť smrť rodičov, alebo starých rodičov (znamenala stratu bývania). Viacerí mladí bezdomovci deklarovali psychické problémy, s ktorými sa každodenne vysporiadavajú. Skupina mladých ľudí s takýmto typom zdravotných problémov môže byť ešte väčšia, je možné, že nie všetci svoje problém priznávali. Neliečené psychické problémy sú veľmi závažným zdravotným rizikom, jednak môžu byť dôvodom, prečo mladý človek skončí na ulici, ale môže k nim dochádzať aj počas života bez domova. Bolo zrejmé, že dlhší život na ulici prináša apatiu, rezignáciu, neochotu bojovať s problémami, snahu uniknúť k jednoduchším riešeniam. Človek s psychickými problémami sa iba veľmi ťažko dokáže vymaniť z problémovej životnej situácie bez odbornej pomoci.

SOCIÁLNE SIETE

Väčšina mladých bezdomovcov má rodinu, ale vzťahy v rodinách sú naštrbené a nefungujú. Mladí ľudia sa s rodičmi kontaktujú sa iba zriedka, alebo vôbec – ak o kontakt nemajú záujem, je to práve kvôli zlým vzťahom. V niektorých rodinách funguje drobná pomoc (finančná, poskytnutie jedla), ale väčšina kontaktov v rámci rodín je založená len na základe občasných telefonických kontaktov. Viacerí oslovení mladí ľudia mali/majú už vlastnú rodinu: mladí muži, ktorí po rozpade manželstva prišli o bývanie, mladé páry, ktoré čakali dieťa, mladé ženy, slobodné matky, ktoré mali jedno, prípadne viacero detí (tie boli často v dočasnej pestúnskej starostlivosti), viacero mladých žien bolo tehotných. Najproblematickejšia situácia je u mladých odchovancov z detských domovov, ktorí nemajú vôbec nikoho, nikdy svoju rodinu nepoznali. Pri výskume sme sa stretli aj s prípadmi celých rodín, ktoré prišli o bývanie. Mladí ľudia zostali na ulici spolu s rodičmi, deň trávili oddelene a večer sa stretali v útulku.

Priateľmi ľudí bez domova sú prevažne iní ľudia bez domova, s ktorými trávia väčšinu voľného času. Výskum ukázal, že bohatšie sociálne vzťahy sú pri živote na ulici výhodou, bezdomovci si pomáhajú hlavne s „dohadzovaním fušiek“, poskytovaním informácií o možnostiach prespatia, bezplatného jedla, alebo šatstva, výnimočne si požičiavajú peniaze na zaplatenie útulku. Vzťahy mladých bezdomovcov s ľuďmi „zvonku“ (s takými, ktorí nie sú bezdomovcami) predstavujú najpravdepodobnejšiu cestu k pomoci, alebo úplnému odchodu z ulice. S priateľmi z detstva sa väčšinou nestretávajú, často sa za svoju situáciu hanbia.

Z hľadiska partnerského života sú medzi bezdomovcami najmä mladí ľudia, ktorých partnerom je iný človek tiež bez domova. Niektorí už rodinu v minulosti mali, po rozpade už ďalšiu nechcú. Špecifickým zistením u skupiny mladých bezdomovcov z hľadiska partnerských vzťahov bol fakt, že títo mladí ľudia zotrvávajú aj v nefungujúcich vzťahoch, často naštrbených alkoholom, drogami. Práve neexistencia širších sociálnych sietí, limitovaný počet kontaktov limituje aj možnosť nových, kvalitnejších vzťahov.

Sociálne siete sú pre mladých ľudí bez domova z hľadiska možnej pomoci veľmi dôležité. Ak bol týmto ľuďom niekto nápomocný, tak najčastejšie to boli starí rodičia, rodičia, súrodenci, ešte častejšie kamaráti, alebo úplne neznámi ľudia. Väčšina uvádzala, že pomoc nedostala, ak áno išlo o finančnú pomoc, rady, pomoc pri hľadaní práce. Prekvapujúcim zistením bolo, že za dôležitých z hľadiska pomoci takmer nikdy nepovažovali sociálnych pracovníkov, zdôrazňovali pomoc od cudzích ľudí, kamarátov. Aj prostredníctvom skúmania existujúcich „dobrých príkladov“ bezdomovcov (bývalých), ktorým sa podarilo z ulice dostať sa potvrdila dôležitosť sociálnych vzťahov, väzieb týchto mladých ľudí, na základe ktorých im bolo umožnené vybudovať iný život.

BÝVANIE

V hlavnom meste Bratislava existuje niekoľko zariadení pre ľudí bez domova, ktoré poskytujú rôzne formy základnej pomoci: nocľah, jedlo, ošatenie, základnú zdravotnícku pomoc, sociálne poradenstvo (pri vybavovaní dokladov, informácie o možnostiach ubytovania a pod.).

Zariadenia pre bezdomovcov, útulky, nocľahárne predstavujú významnú pomoc pre ľudí bez domova, bez ohľadu na vek bezdomovca. Najmä v zimných mesiacoch, keď prespávanie vonku môže znamenať až ohrozenie života sú tieto miesta nesmierne dôležité. Informácie o možnostiach prespatia si bezdomovci vymieňajú medzi sebou, prípadne ich získavajú od sociálnych pracovníkov, z násteniek v útulkoch. Z pozorovania na miestach známych pravidelným výskytom bezdomovcov (chatové a záhradkárske osady, parky) sme zistili, že prevažná väčšina týchto bezdomovcov sú starší bezdomovci, mladí ľudia sa medzi nimi nevyskytovali, alebo len výnimočne. Skupina mladých bezdomovcov sa javí ako špecifická práve v tom, že akékoľvek zarobené peniaze využívali na zaplatenie si ubytovne (aspoň na prechodné obdobie), alebo lepšie vybaveného útulku. O snahe zabezpečiť si čo najlepšie miesto na prespatie svedčí aj fakt, že napríklad nízkoprahové centrum (De Paul na Ivánskej ceste) nebolo obľúbeným miestom. Prespávanie teda vždy záviselo od množstva peňazí, ktoré majú mladí bezdomovci k dispozícii. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj čas - čím sú bezdomovci na ulici dlhšie, tým viac rezignujú, nehľadajú iné možnosti, uspokoja sa aj s najnižším štandardom.

Názory na jednotlivé útulky sa líšili. Tí, čo sú na ulici dlhšie nevyberajú, záleží im najmä na tom, aby mali kde prespať a aby boli schopní si nocľah zaplatiť. To, ktorý útulok si bezdomovci vyberali na prespatie bolo do veľkej miery ovplyvnené aj tým, či mladý človek bez domova poberal nejaký (hoci nepravidelný) príjem. Zase logicky platilo, že bezdomovci bez príjmu sa uspokojili s najlacnejším bývaním (De Paul) a tí, ktorí mali nejakí príjem, sa snažili zaplatiť si kvalitnejšie bývanie. Opäť sa ukázal aj súvis s dĺžkou života bez domova: tí, čo boli na ulici kratšie hľadali lepšie bývanie (útulky s vyšším štandardom, ubytovne, občas dokonca lacný hotel). Pre všetkých bolo ale dôležité mať možnosť osobnej hygieny. Spoločným znakom všetkých mladých bezdomovcov bolo, že „nevyzerali ako bezdomovci“, radi sa pekne a čisto obliekali, záležalo im na tom, ako vyzerajú. Špecifickou spoločnou (a pre nás výskumníkov prekvapujúcou) črtou všetkých mladých ľudí bez domova bolo, že sú na ulici pre bežného pozorovateľa neviditeľní.

Ubytovňa, v ideálnom prípade spojená s trvalou prácou predstavovala najväčšiu túžbu u všetkých oslovených bezdomovcov. Všetci sa zhodli v tom, že akékoľvek, ale vlastné bývanie by bolo postačujúce. Predstava ideálneho bývania nezávisela od typu bytu, ale znamenala môcť byť s rodinou, s deťmi. Vlastné bývanie tak nepredstavovalo len možnosť vlastniť, môcť financovať nejakú nehnuteľnosť, ale omnoho širšie možnosti sociálnej inklúzie, zaradenie sa do spoločnosti, možnosť fungovať rovnako ako ľudia, ktorí majú domov, čo je tejto znevýhodnenej skupine odopierané.

Na druhej strane s predlžujúcim sa obdobím stráveným bez domova viera v lepšiu budúcnosť slabla, tí, ktorí strávili bez domova najdlhší čas boli úplne rezignovaní. Predstavy o vlastnom bývaní v nich vyvolávali pocit bezmocnosti až beznádeje. Viacerí mladí bezdomovci (odchovanci z detských domovov) nikdy nebývali vo vlastnom, alebo prenajatom byte. Za hlavnú príčinu, kvôli ktorej nemajú bezdomovci možnosť bývať aspoň v ubytovni považovali všetci opýtaní nemožnosť nájsť si stálu prácu a nedostatok financií.

FINANCIE A MAJETOK

Najväčšie každodenné výdavky pre mladých bezdomovcov predstavuje jednoznačne strava. Medzi ďalšie dôležité položky patrí aj oblečenie, nocľah, kredit na mobil. Príjem zo sociálnych dávok uviedol iba minimálny počet bezdomovcov (nemožnosť nárokovať si kvôli nízkemu veku, chýbajúce doklady, zablokovaný účet z dôvodu dlžôb, neochotu byť závislým na štáte, nepravidelný príjem z práce, bývanie mimo trvalého bydliska). Tí, ktorí uviedli, že sa im podarilo vybaviť si sociálne dávky uviedli, že tieto nestačia pokryť ani každodenné základné potreby na prežitie a už vôbec by sa nedalo z tých peňazí odložiť niečo na bývanie. Okrem získavania financií pomocou sociálnych dávok (čo bolo v minimálnom počte prípadov) získavajú mladí ľudia financie širokou škálou činností: oficiálne brigády (IKEA, VW), nepravidelnú prácu na čierno (pomoc v záhrade, okolo domu), predaj časopisu Nota Bene, pohľadníc, zber papiera, železa až po žobranie na ulici.

Viacerí bezdomovci priznali dlhy, ktoré majú, najčastejšie voči zdravotnej poisťovni a pokuty od revízorov. Aj dlhy môžu byť niekedy prekážkou pre možnosť pracovať oficiálne, pretože zarobená mzda by bola po prijatí na účet zablokovaná exekútorom. Podľa výsledkov výskumov sa často najmä mladí odchovanci z detských domovov nechajú nalákať do pasce rýchlych úverov, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú príliš vysoké splátky, ktoré nie sú ľudia bez príjmu, alebo s nízkym príjmom, schopní splácať. Následná strata dokladov bráni možnosti zamestnať sa, hoci len na dohodu. Zo skúseností niektorých bezdomovcov vidno, že aj jedna nepremyslene vzatá pôžička môže znamenať vážne problémy, ktoré uväznia mladého človeka do pasce a pretrvávajú niekedy až roky. Tu sa javí ako dôležitá možnosť poradiť sa s niekým z rodiny, prípadne so sociálnymi pracovníkmi.

Väčšina z bezdomovcov nevlastní žiadny hmotný majetok, nanajvýš mobil. Za najcennejší majetok považujú veci nehmotného charakteru (priateľ, mama, sám seba, dieťa, charakter, zdravie). Z hmotných vecí sú označené za cenné napr. fotka mamy, oblečenie, retiazka, rádio. Mladí ľudia bez domova využívajú širokú škálu stratégií pri získavaní oblečenia a stravy. Oblečenie nakupujú najviac v charite a aj v lacných obchodoch (čínsky obchod, second hand), dostávajú od známych, alebo iných bezdomovcov, z Humany, z kontajnerov. Pre niektorých bolo oblečenie dôležitou súčasťou imidžu. Najmä mladí ľudia, ktorí boli už na ulici veľa rokov sa snažili vyzerať tak „úplne normálne“. Už dávno neveria, že by si niekedy zarobili na vlastné bývanie a tak nemajú žiadne dlhodobé stratégie do budúcnosti a žijú zo dňa na deň. Súčasťou takto orientovaných stratégií je nakupovanie „pekného“ oblečenia a stravovanie sa „podľa toho, na čo mám chuť“. Podobne je to s vlastníctvom mobilu. Pre tých, ktorí sú na ulici dlhšie a pre starších predstavuje mobil nevyhnutnosť a všetkými možnými spôsobmi sa snažia získať peniaze na zaplatenie kreditu, aj na úkor toho, že im nezostanú peniaze na zaplatenie lepšieho útulku a musia spávať v najlacnejšom, nízko prahovom centre. Je zjavné, že s dĺžkou pobytu na ulici sa postupne menia hodnoty a životné očakávania.

Napriek tomu možno konštatovať, že pre početnú skupinu bezdomovcov zohráva práve večerná strava v charite kľúčovú úlohu pri stravovaní. To je v súlade s vyššie uvedeným tvrdením, že strava predstavuje najväčšie výdavky.

VZDELANIE A PRÁCA

U respondentov prevládalo základné vzdelanie, boli aj prípady s neukončeným vzdelaním, ale stredoškolské vzdelanie nebolo ojedinelou výnimkou. Dosiahnuté vzdelanie a kvalifikáciu možno považovať za najdôležitejší faktor pre zaradenie sa na trh práce. Nekvalifikované pracovné pozície sú málo platené, často poskytujú iba možnosť práce na skrátený pracovný úväzok (pomocníčka v kuchyni, upratovačka) prípadne brigádnickú prácu a tým pádom nezabezpečujú dostatočný príjem, ktorý by pokryl všetky výdavky nevyhnutné na prežitie v hlavnom meste. Väčšina mladých bezdomovcov prejavuje záujem o dianie v spoločnosti: čítajú, alebo aspoň občas čítajú noviny, alebo časopisy, niektorí chodia do kníhkupectiev, kde majú možnosť čítať, chodia na internet. Ak majú príležitosť, pozerajú televízor.

Je zrejmé, že trvalá práca predstavuje jedinú cestu, ako sa dostať k financiám potrebným na zaplatenie si bývania. Chýbajúca, nepravidelná, alebo veľmi slabo platená práca bola najčastejšou prekážkou, ktorá stála v ceste k bývaniu. Mladí ľudia bez domova, ktorí chcú pracovať využívajú všetky možnosti, prostredníctvom ktorých je možné získať prácu: agentúry, známych, internet, poradenstvo od sociálnych pracovníkov. Nikto z opýtaných nemal trvalý pracovný pomer, väčšinou boli zamestnávaní ako brigádnici, čo znamená neistotu dlhšej práce, žiadne sociálne výhody od zamestnávateľa a často iba minimálne finančné ohodnotenie. Tí, ktorí nepracovali, väčšinou nevedeli nájsť žiadnu vhodnú prácu. Buď nemali ukončené vzdelanie, dostatočnú kvalifikáciu aby si prácu našli, často bolo prekážkou aj chýbajúce bývanie, zdravotné dôvody, tehotenstvo, pocit diskriminácie.

TRÁVENIE VOĽNÉHO ČASU

Pozorovaním každodenného života mladých ľudí bez domova možno odhaliť veľmi závažné dôvody bezdomovectva mladých ľudí. Nedostatok financií a chýbajúce bývanie spôsobuje, že títo mladí ľudia nielen žijú v nedostatku, ale sú tiež vylúčení z väčšiny aktivít, ktoré sú v spoločnosti považované za samozrejmé (najmä medzi mladými ľuďmi). A tak čelia nielen chudobe, ale aj ešte závažnejšej sociálnej exklúzii. Bežný deň, pokiaľ nepracujú trávia potulovaním sa po uliciach, v nákupných centrách, s inými bezdomovcami. Zháňajú si prácu, alebo predávajú noviny. Do kina, divadla a na koncerty mladí bezdomovci nechodia, je to pre nich príliš drahé, niektorí pozerajú filmy iba v televízii. Ak majú radi šport, tak väčšinou pasívne, sú medzi nimi aj bývalí aktívni športovci a aj takí, ktorí občas zájdu do posilňovne.

MOŽNÁ POMOC?

Prevažná väčšina mladých bezdomovcov neočakáva oficiálnu pomoc pri úsilí dostať sa z ulice, mladí ľudia sú presvedčení, že si musia pomôcť sami. Všetci sa zhodujú v tom, že situáciu by im pomohlo vyriešiť stabilné zamestnanie, ktoré by umožnilo zaplatiť si bývanie. Vyskytli sa aj prípady mladých ľudí, ktorí priznávajú, že potrebujú pomoc, ale nevedia kde a koho by o ňu mali žiadať. Podľa viacerých respondentov neexistujúca pomoc, nezáujem spôsobuje bezmocnosť a nemožnosť ujsť pred bezdomovectvom.

V niekoľkých prípadoch sa mladí ľudia dostali na ulicu opakovane. Tu sa ukázalo, že práca a s ňou spojený príjem sú naozaj záchrannou sieťou pre týchto ľudí. Opätovná strata zamestnania znovu však môže vrhnúť človeka do pasce bezdomovectva. Sociálne poradenstvo sa javí pre ľudí, ktorí oňho stoja a žiadajú ako veľmi dôležité, hoc len z hľadiska psychickej podpory.

Zaujímavé sú samotné návrhy bezdomovcov, ktoré uviedli ako hlavné, ktoré by mohli pomôcť dostať sa z ulice. Medzi najčastejšie uvádzanými boli: vyriešenie problémov v rodine, čo by umožnilo návrat domov, stabilná práca, odchod partnera (mamy, otca), viac peňazí, sociálne poradenstvo. Mnohí, najmä tí, ktorí žijú na ulici už viac rokov neveria, že im ešte niečo pomôže dostať sa z ulice, alebo nevedia, čo by im mohlo pomôcť. Apatia a rezignácia často sprevádza niekoľkoročný život mladých ľudí na ulici.

Odporúčania z výskumu:

Problematika bezdomovectva mladých ľudí je závažnou spoločenskou problematikou a z hľadiska zistených výsledkov sa ukazujú niektoré potrebné zlepšenia, ktoré by pomohli sociálnej inklúzii týchto mladých ľudí:

Aktívna pomoc pri hľadaní práce (individuálne sociálne poradenstvo v oblasti možnosti zapojenia sa na trh práce, ponuka možností krátkodobých brigád, pomoc pri vybavovaní dlhodobej práce, asistencia pri vyhľadávaní pracovných ponúk a oslovovaní potenciálnych zamestnávateľov, spolupráca s podnikateľským sektorom)
Pomoc pri hľadaní ubytovania (asistencia pri vyhľadávaní pracovných ponúk spojených s možnosťou bývania).
Viac možností tráviť aktívne čas v útulkoch (možnosť prespávania pre tých, ktorí pracujú na zmeny (možnosť prespávania po nočných zmenách), možnosť pre mladých bezdomovcov starať sa (napr. za stravu a nocľah) o starých a chorých, otvorené dielne, možnosť učiť sa nové veci, možnosť sledovať televíziu, čítať dennú tlač).
Podporné psychoterapeutické skupiny (hľadanie možností obnoviť narušené rodinné vzťahy, pomoc pri riešení psychických problémoch, možnosť stretávať sa v podporných skupinách s bývalými bezdomovcami,
Zlepšenie možností ďalšieho vzdelávania sa (pomoc pri snahách dokončovania si neúplného vzdelania, hľadanie možností rekvalifikácie).
Zabezpečenie finančne nenáročných kultúrnych (kino) a športových možností.
Individuálny prístup personálu (sociálnych pracovníkov): pomoc pri vybavovaní dokladov, postoj úradníkov k bezdomovcom.
Zriadenie a prevádzka denného centra so školenými sociálnymi pracovníkmi asistenčnej služby (možnosť čítania, vzdelávania sa, poskytovanie informácií pre potenciálnych zamestnávateľov, ktorí by v prípade potreby poskytli krátkodobé legálne zamestnanie (na pár hodín, dní) – v dennom centre by mohli zamestnávatelia nájsť dostupných pracovníkov, ktorých by si mohli „legálne najať“ na príležitostné práce – krátkodobé riešenie, ale možnosť riešenia krízovej situácie a tiež „naštartovať sa pre tých, ktorí chcú“ )

Samotní mladí bezdomovci vnímajú pomoc, ktorú by potrebovali hlavne v oblasti poradenstva (ohľadom bývania a práce). Hlavne tí, ktorí nečakajú iba bezplatnú stravu a nocľah a svoje ciele vnímajú v dlhodobejšom horizonte by uvítali individuálne sociálne poradenstvo, konkrétnu pomoc, ktorú ale nevedia, od koho by mohli očakávať. Väčšina je zo svojich skúseností presvedčená, že pomôcť si musí každý sám.

V rámci týchto odporúčaní vzniká priestor pre nasledovné aktivity:

  • intervenovanie v rámci zákonov mládežníckej politiky;
  • školenia/vzdelávanie;
  • získavanie a vzdelávanie dobrovoľníkov (mladí ľudia získajú špecifické vzdelanie + získajú skúsenosti pri práci s mladými bezdomovcami, ako pomoc sociálnym pracovníkom);
  • nastavenie smerovania dobrovoľníckej činnosti (využívanie dobrovoľníkov pre špecifické činnosti pri práci s mladými ľuďmi bez domova – asistencia pri a spolupráca so sociálnymi pracovníkmi (v oblasti poskytovania relevantných informácií o vzdelávaní a pod.);
  • spolupráca s podnikateľským sektorom - databáza možností krátkodobých brigád
  • spolupráca s UPSVaR - napr. pomoc pri vyhľadávaní pracovných ponúk, ktoré popri práci umožňujú bývanie (sociálni pracovníci, asistenti by mohli pomôcť bezdomovcom pri hľadaní takýchto prác, keby o nich vedeli - spolupráca s úradmi práce)
  • zriadenie denného centra – nielen pre poskytovanie stravy a ošatenia, ale aj pre zabezpečovanie poradenstva a asistencie;

Cieľové skupiny, ku ktorým by mali byť smerované podporné aktivity umožňujúce riešenie problematiky bezdomovectva:

  • Mladí ľudia bez domova sa vo väčšine prípadov snažia riešiť svoju nepriaznivú sociálnu situáciu individuálne, na základe vlastných možností a preferencií volia vlastné stratégie živobytia (prežitia). Na druhej strane sa ukazuje, že vhodne volené a smerované nástroje by týmto mladým ľuďom mohli pomôcť pri sociálnej inklúzii napr. aktívnejšia pomoc v oblasti vybavovania na úradoch, finančné poradenstvo, asistencia pri vyhľadávaní informácií, pri možnostiach zamestnania sa...
  • poradenstvo a asistencia sa v prípade mladých ľudí bez domova sa javia ako kľúčové nástroje pomoci

Dôležitou cieľovou skupinou vzdelávacích aktivít by mali byť tiež ľudia pracujúci s mladými ľuďmi bez domova (sociálni pracovníci, dobrovoľníci, charitatívni pracovníci):

  • školenia pre sociálnych pracovníkov a dobrovoľníkov pracujúcich s bezdomovcami (v oblasti možností cieleného vzdelávania bezdomovcov za účelom zabezpečenia     práce, zamestnávania bezdomovcov, rodičovstva a partnerskej výchovy, bývania);
  • zriadenie inštitútu osobného asistenta (tútora), ktorý by bol k dispozícii pre zložité obdobie pre mladého človeka, na ktorého by sa mohol obrátiť v prípade núdze (nie finančná pomoc, skôr poradenstvo a možnosť začleňovania sa do širších sociálnych vzťahov);

Je veľmi zložité riešiť komplexne situáciu mladých ľudí, ktorí sú už bez domova a žijú „na ulici“ – napĺňanie ich základných potrieb, ktorými sú bývanie a práca. V prípade bezdomovectva mladých sa javí veľmi dôležitá a nevyhnutná prevencia, ktorá môže byť účinnejšia, ako následné riešenie bezdomovectva:

  • preto je nevyhnutné pracovať s mladými ľuďmi v detských domovoch – príprava na život po odchode z detských domovov, centrá „domovy na polceste“ – ktoré by zabezpečili bývanie v prechodnom období;
  • je tiež dôležitá výchova detí a mladých ľudí – vzdelávanie ako prevencia – zabezpečovanie voľnočasových aktivít, zdôrazňovanie významu vzdelávania, rozvíjanie schopností;
  • dôležitá je tiež práca s „rizikovými skupinami detí“ – s deťmi žijúcimi v neúplných rodinách, kde je zlá sociálna situácia, prípadne násilie;
  • rozširovanie možností ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie pre mladých ľudí vzhľadom na potreby trhu práce

Dostupnosť dátového súboru: Dátové súbory nie sú prístupné pre verejnosť.
Dostupnosť výskumných nástrojov: Na požiadanie autoriek.
Ďalšia dokumentácia: Záverečná správa z výskumu
Spracovala: Mgr. Alena Rochovská, Ph.D.

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov