IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Úroveň kompetencií profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov s mládežou a mladých lídrov, ktorí pracujú s mladými ľuďmi so špeciálnymi potrebami

Úroveň kompetencií profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov s mládežou a mladých lídrov, ktorí pracujú s mladými ľuďmi so špeciálnymi potrebami

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 52

Autor: IUVENTA (odbornú stránku výskumu zabezpečili Ing. Darina Čierniková, Ing. Martin Šturek, Bc. Dean Reš)
Inštitucionálne pozadie výskumu : IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže
Obdobie zberu dát: 09/2012 – 12/2012
Zber dát: Zber empirických dát v rámci výskumu zabezpečili autori.

Abstrakt:

Predmetom výskumu boli kľúčové kompetencie, problémy, motivácia a vzdelávacie potreby pracovníkov z detských domovov, krízových centier, reedukačných zariadení, resocializačných stredísk a MVO pracujúcich s rómskou mládežou na území Trenčianskeho, Trnavského, Žilinského, Banskobystrického, Nitrianskeho, Prešovského a Košického kraja. Do výskumu bolo zapojených 145 respondentov.

Ciele výskumu:

Cieľom výskumu bolo získanie prehľadu o dosiahnutej úrovni a vnímanej dôležitosti kompetencií profesionálnych a dobrovoľných pracovníkov s mládežou, ktorí pracujú s mladými ľuďmi so špeciálnymi potrebami a identifikovanie ich potrieb z hľadiska potenciálu pre tvorbu nových vzdelávacích programov, ktoré zabezpečuje IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Vo výskume boli využité nasledovné výskumné nástroje na zber údajov:

  • Funkčná analýza činností
  • Štandardizovaný rozhovor
  • Dotazník

Vo funkčnej analýze boli skúmané činnosti resp. náplň práce, ktorú vykonáva profesionálny alebo dobrovoľný pracovník s mládežou so špeciálnymi potrebami. Na základe výsledkov z funkčnej analýzy bola zostavená štruktúra štandardizovaného rozhovoru a dotazníka.

V štandardizovanom rozhovore boli otázky zamerané na zisťovanie ich motivácie, problémov a potrieb z hľadiska ďalšieho vzdelávania a rozvoja ich kompetencií. Štandardizované rozhovory boli realizované od októbra do decembra 2012. Prvá časť rozhovoru bola zameraná na analýzu aktuálnej situácie, ktorá zahŕňala osobné motivačné faktory, pozitívne aspekty práce, najčastejšie sa vyskytujúce problémy, príčiny týchto problémov, ich dopad a možné spôsoby ich adresovania. V druhej časti rozhovoru sa zisťovali vzdelávacie potreby prostredníctvom vnímania piatich najdôležitejších kompetencií a následne piatich kompetencií, pri ktorých by zamestnanci prejavili záujem o zvýšenie svojej kvalifikácie.

Dotazník bol využitý na zistenie úrovne jednotlivých kompetencií, pričom postavený bol na vlastnom sebahodnotení respondentmi. Pred samotným výskumom boli realizované konzultácie s expertmi v danej oblasti za účelom získania dostatočných informácie pre zostavenie štruktúry štandardizovaného rozhovoru a otázok v dotazníku. Na vyhodnotenie získaných údajov a informácií bolo použité softvérové rozhranie programov MS Office Excel a PASW Statistics ver. 18.0.0.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Priemerná dôležitosť a priemerná úroveň všetkých kompetencií, bez rozdelenia podľa typu zariadenia

kompetencia

 

Dimenziu dôležitosti možno sledovať podľa výšky modrých stĺpcov, rozmer úrovne možno sledovať podľa zelenej krivky. Ako je možné pozorovať z grafu, k najdôležitejším kompetenciám zo strany pracovníkov je možné považovať komunikáciu. Tesne v závese sú považované za najdôležitejšie kompetencie motivovanie ľudí a tímová práca. Z pohľadu dôležitosti získali vysoké hodnoty ešte interakcia s ľuďmi a finančná gramotnosť. Pre výkon svojho zamestnania považujú respondenti za najmenej dôležité projektové myslenie a znalosť legilatívy. Úroveň kompetencií veľmi názorne kopíruje pridelenú dôležitosť pri jednotlivých kompetenciách.

Identifikácia potenciálu pre ďalší rozvoj kľúčových kompetencií

Časť výskumu bola zameraná na zisťovanie potenciálu ďalšieho rozvoja kompetencií pracovníkov pracujúcich s mladými ľuďmi so špeciálnymi potrebami. Pre vypočítanie potreby ďalšieho vzdelávania zaviedli autori výskumu pojem Index potenciálu vzdelávania, ktorý vyjadruje pomer medzi vnímanou dôležitosťou a úrovňou, ktorú v danej kompetencii dosahujú.

Ak je Index potenciálu vzdelávania:

-    vyšší ako 1: znamená to, že je potreba dodatočného vzdelávania v danej kompetencii. Čím vyššie hodnoty, tým je vyššia potreba a vyšší potenciál pre ďalšie vzdelávanie.
-    nižšie ako 1: znamená to, že súčasná úroveň zvládnutia danej kompetencie je vyššia ako pripisovaná dôležitosť. Z toho vyplýva, že prípadné ďalšie vzdelávanie nie je potrebné.

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad potenciálu ďalšieho rozvoja kompetencií pracovníkov v jednotlivých zariadeniach. Políčka označené farebne poukazujú na oblasti resp. kompetencie pracovníkov, ktoré majú na základe seba hodnotenia pracovníkmi najvyšší potenciál na zlepšenie.

tabulka 

Vzdelávacie potreby pracovníkov

Na základe analýzy boli identifikované prioritné oblasti, v ktorých prejavili pracovníci záujem sa ďalej vzdelávať. Možno konštatovať, že verbálna a neverbálna komunikácia a štruktúrované vyjadrovanie sú dlhodobo považované za prioritu vo vzdelávaní. S pridaním interkultúrnej komunikácie sa táto oblasť radí so štvrtinovým podielom na celkových potrebách medzi najžiaducejšie témy, pričom najvyšší potenciál vykazujú regióny východ a stred.

Na obrázku sú v modrej lište identifikované prioritné oblasti a pod nimi sa nachádzajú navrhnuté konkrétne vzdelávacie témy, ktoré odporúčajú realizátori výskumu, v ktorých by sa pracovníci chceli ďalej rozvíjať a vzdelávať.

 

 

Motivácia pracovníkov s mládežou so špeciálnymi potrebami

Počas štruktúrovaných rozhovorov bola zisťovaná motivácia pracovníkov vykonávať prácu s mladými ľuďmi so špeciálnymi potrebami. Ich odpovede boli roztriedené do ôsmych kategórií:

  • Dosiahnuté výsledky a úspechy cieľových skupín (26,15%)
  • Osobná pozitívna/negatívna skúsenosť (20,00%)
  • Práca ako poslanie a nie povolanie (16,92%)
  • Altruizmus (12,31%)
  • Možnosť profesného rastu (9,23%)
  • Uznanie a vďačnosť cieľových skupín(9,23%)
  • Motivujúce prostredie pracovného kolektívu (4,62%)
  • Vplyv rodinného prostredia pracovníka (1,54%)

Prevažujúcim motivačným faktorom najmä v reedukačných zariadeniach, v krízových centrách, v detských domovoch a resocializačných zariadeniach boli dosiahnuté výsledky a úspechy cieľových skupín. Možnosti profesného rastu vnímali najmä pracovníci mimovládnych organizácií s nižším intervalom praxe, čo môže byť spôsobené menšími bariérami vstupu do tejto práce, než je to pri verejnej správe, kde dosahované hodnoty boli v priemere o 5 až 11% nižšie.

Problémy pracovníkov s mládežou so špeciálnymi potrebami

Osobitný dôraz bol kladený na identifikáciu problémov, s ktorými sa zamestnanci jednotlivých typov zariadení stretávajú pri svojej činnosti. Odpovede boli roztriedené do siedmych kategórií:

  • Odmietanie pomoci zo strany cieľových skupín, vyúsťujúce do uzavretosti až agresivity (21,21%)
  • Nízka spoločenská akceptácia a predsudky (16,67%)
  • Pasivita cieľových skupín a ich nízka motivácia (15, 15%)
  • Negatívne prejavy častých stresových situácií (13,64%)
  • Vysoká administratívna náročnosť a dysfunkčné inštitucionálne zázemie (12,12%)
  • Nedostatočná metodická podpora a zložitý prístup k celoživotnému vzdelávaniu (12,12%)
  • Nedostatok finančných prostriedkov (9,09%)

Odporúčania z výskumu

Tak ako naznačuje už názov „Pracuj na sebe, pracuj s inými“, pre zvyšovanie kvality a rozvoj práce s mládežou so špeciálnymi potrebami je nesmierne dôležité, aby pracovníci, ktorí priamo pracujú s takouto mládežou identifikovali priestor pre ďalší sebarozvoj, a aby zároveň zlepšovali a nadobúdali kompetencie, ktoré sú potrebné pre výkon ich práce.

Táto kapitola obsahuje odporúčania pre pracovníkov s mládežou, zriaďovateľov, ako aj všeobecné odporúčania na národnej úrovni. Ide o odporúčania, ktoré nevychádzajú priamo zo záverov výskumu, ale sú skôr podnetmi na zamyslenie, alebo podnetmi na zlepšenie a ich aplikáciu do praxe.

Odporúčania pre pracovníkov s mládežou

  • K najhlavnejším odporúčaniam patrí seba hodnotenie kompetencií pracovníkov s mládežou so špeciálnymi potrebami a cielené nastavenie vlastného osobnostného a profesionálneho rozvoja. Ten, odporúčame reflektovať s kolegami alebo so zamestnávateľom resp. zriaďovateľom inštitúcie alebo organizácie.
  • Aktívne vyhľadávať nástroje, možnosti a vzdelávacie ponuky zamerané na zlepšovanie kompetencií.
  • K nástrojom ako zistiť a zhodnotiť svoje kompetencie patria napr. kompetenčné profily dobrovoľného pracovníka s mládežou (tzv. mládežníckeho vedúceho) a profesionálneho pracovníka s mládežou, ktoré boli vytvorené v rámci národného projektu Komprax- Kompetencie pre prax, ktorý realizuje Iuventa -Slovenský inštitút mládeže.
  • V rámci projektu Komprax je nastavený aj podporný vzdelávací systém na rozvoj kompetencií (vzdelávanie mládežníckych lídrov, pracovníkov s mládežou ako aj nadstavbové vzdelávanie pre pracovníkov s mládežou). Ďalšiu ponuku vzdelávaní ponúka aj národný projekt Praktik alebo program Mládež v akcii. Bližšie informácie na www.iuventa.sk alebo www.komprax.sk

Odporúčanie pre zriaďovateľov

  • Vytvoriť vhodné prostredie a priestor pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov s mládežou, osobnostný a profesionálny rozvoj a zvyšovanie ich kompetencií
  • Implementovať nástroje zjednodušujúce prístup k celoživotnému vzdelávaniu zamestnancov v zariadeniach so špeciálnymi potrebami, s osobitným dôrazom na medzinárodnú výmenu skúseností, transfer know-how a zavádzanie inovácií do praxe
  • Podporovať intra organizačný mentoring a pravidelné poskytovanie spätnej väzby
  • Vytvoriť mechanizmy na nepretržité získavanie spätnej väzby od interných a externých záujmových skupín s cieľom formulovať odporúčania na zlepšenie procesov
  • Zvyšovať participáciu cieľových skupín na živote v zariadení/ na riadení MVO s cieľom transferu práv a povinností, ktorý vedie k postuponému preberaniu zodpovednosti
  • Využiť strešné mládežnícke organizácie a školy na vyhľadávanie dobrovoľníkov, stážistov a praktikantov, ktorí môžu prispieť k diverzite pracovníkov v zariadení a priniesť tak cenný „pohľad zvonka“.
  • Ďalšie odporúčania
  • Pracovať nielen na zhodnotení a sebareflexii jednotlivých kompetencií, ale uvedomiť si i dôležitosť jednotlivých kompetencií pre výkon práce a najmä pre flexibilné reagovanie na aktuálne východiskové situácie a potreby mládeže.
  • Ako je možné vidieť z tabuľky, za najmenej dôležité sú vnímané kompetencie ako znalosť legislatívy, projektové myslenie a finančná gramotnosť. Na druhej strane napr. MVO považujú za jeden z najmarkantnejších problémov práve nedostatočnú finančnú podporu a uznanie, pričom práve projektová činnosť môže byť nástrojom na získavanie finančnej podpory na svoje aktivity. Rovnako otázne je nízke pripisovanie dôležitosti znalosti legislatívy, najmä s ohľadom na zariadenia, ktoré sú riadené štátom a regulované práve prostredníctvom legislatívy.

tabulka%202

 

  • Zosúladiť vzdelávaciu ponuku s ohľadom na to, čo považujú pracovníci s mládežou so špeciálnymi potrebami za atraktívne, a zároveň po čom je dopyt /vzdelávacie potreby/ so vzdelávacími ponukami zameranými na rozvoj kompetencií /index potenciálu rozvoja ďalších kompetencií/.
  • Posilniť uznávanie neformálneho vzdelávania ako nástroju na zvyšovanie kompetencií pracovníkov s mládežou a zlepšovania kvality práce s mládežou ako takou.

Dostupnosť výskumných nástrojov: Prístupné na vyžiadanie u autorov výskumu.
Dostupnosť dátového súboru: Dátové súbory nie sú prístupné pre verejnosť.
Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia: Záverečná správa z výskumného projektu
Spracovali: Ing. Martin Šturek, Bc. Dean Reš

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov