IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2016 / Dopady práce s mládežou

Dopady práce s mládežou

Rada mládeže Slovenska

Druh (výskum/prieskum): celoslovenský výskum

Typ: kvalitatívny

Názov: Dopady práce s mládežou

 

Abstrakt:

Výskum je venovaný zisteniu dopadov práce s mládežou v mládežníckych organizáciách na Slovensku. Zameraný je na zisťovanie toho, ako je v organizáciách chápaná a koncipovaná práca s mládežou a ako sa jej vplyv prejavuje v hodnotách a postojoch mladých ľudí. Výskum bol orientovaný na „dobre fungujúce“ a etablované mládežnícke organizácie, ktoré sú členom RmS, aby bolo možné získať pozorovanie/záznam efektívnej a úspešnej praxe a jej dopadu.

Kľúčové slová: práca s mládežou, dopady práce s mládežou, mládežnícka organizácia

 

Obdobie zberu dát:

jún – november 2016

 

Ciele výskumu/prieskumu:

Zistiť, aké sú dopady práce s mládežou vo vybraných organizáciách pracujúcich s mládežou so zameraním na hodnotový a postojový rámec.

 

Výskumné hypotézy/výskumné otázky:

1. Identifikovať povahu, charakter, obsah práce s mládežou, jej očakávané výsledky (definovanie a chápanie práce s mládežou, jej hodnotový obsah, súlad potrieb a záujmov).

2. Zistiť, čo je špecifické na metódach práce s mládežou oproti iným sociálnym prostrediam, v ktorých sa mládež pohybuje, a výsledkoch, ktoré prináša.

3. Identifikovať znalosti, zručnosti a skúsenosti, ktoré sú nadobúdané mladými ľuďmi prostredníctvom účasti v procese práce s mládežou.

4. Zistiť časový kontext potrebný na evidenciu výsledkov práce s mládežou, resp. aký dlhý čas je potrebný na to, aby bolo možné evidovať výsledky v podobe zásadných osobnostných, postojových a sociálnych zmien u členov? 

5. Zhodnotiť sociálne benefity zaangažovania mladých ľudí v procese práce s mládežou. 

6. Zistiť, aké sú hodnotové a postojové orientácie mladých ľudí.

 

Použité výskumné metódy:

pološtruktúrovaný rozhovor, fókusové skupiny 

Veľkosť výskumnej vzorky:

5 participantov za vedenie organizácie, 42 vedúcich, 28 členov = celkovo 75 participantov

 

Závery a hlavné zistenia výskumu:

Celkovo je možné konštatovať, že napriek značnej diverzite mládežníckych organizácií, dokážeme identifikovať viaceré spoločné prvky pri definovaní práce s mládežou. Prevažuje pritom definícia práce s mládežou ako výchovnej činnosti zameranej na osobnostný rozvoj, osvojenie si hodnôt, prípravu na plnohodnotný život v dospelosti, ktorý sa má vyznačovať samostatnosťou, zodpovednosťou a schopnosťou robiť „správne“ rozhodnutia. Dôležitý je tiež hodnotový rozmer, každá z organizácií v tomto smere má vymedzený vlastný systém hodnôt, ktorý rámcuje jej výchovné aktivity. 

Spoločnou kľúčovou potrebou, ktorú verbalizovali všetci participanti, je potreba spoločenstva /komunity/, sociálneho priestoru, v ktorom sa mladým ľuďom dostáva akceptácie, prijatia, podpory či zázemia. Táto sociálna – vzťahová – dimenzia je univerzálnou črtou všetkých sledovaných organizácií, a korešponduje s potrebou rovesníckeho prostredia. Organizácie v tomto smere významne dopĺňajú sociálny svet mladých ľudí. Pokiaľ ide o zisťovanie potrieb a záujmov mladých ľudí, v prostredí mládežníckych organizácií nachádzame tak formalizované systémy zisťovania potrieb a záujmov, ako aj procesy, ktoré v tomto smere prebiehajú primárne na neformálnej báze. Mladí ľudia – členovia -  zhodne sledovali pri rozhodovaní sa pre členstvo v organizácii naplnenie svojich záujmov vo voľnom čase, či už ide o sebarealizáciu, osobný rozvoj, ale tiež pozitívne zážitky, dobrodružstvá, známosti alebo skúsenosti.

Pozorované výsledky práce s mládežou sú predovšetkým v osobnostnej rovine, či už ide o osvojené hodnoty, zmeny v správaní mladých ľudí, ale i nadobudnuté zručnosti (osobitne tzv. mäkké zručnosti). Prax potvrdzuje, že v tomto smere nie sú v organizáciách bežne k dispozícii „tvrdé dáta“, informácia o efektoch práce s mládežou je výsledkom pozorovania, spätnej väzby alebo reakcií širšieho okolia na mladých ľudí. V snahe identifikovať mladého človeka, ktorý je „absolventom“ mládežníckej organizácie, medzi participantmi výskumu prevažuje zhoda, že ide o zodpovedného, zrelého človeka, ktorý vyznáva hodnoty, je aktívny, komunikačne zdatný, schopný pracovať v tíme a zároveň disponuje bohatými manažérskymi zručnosťami. 

Snažili sme sa tiež zistiť, aký je diapazóm znalostí a zručností, ktorý si mladí ľudia prostredníctvom skúsenosti s organizáciou osvojujú. Teda aký priamy, či už zamýšľaný alebo nezamýšľaný prínos prináša práca s mládežou jej príjemcom. Vzhľadom na široké spektrum atribútov, ktoré v tejto súvislosti zazneli, bola možná ich kategorizácia do 5 oblastí: všeobecné znalosti; mäkké zručnosti (soft skills); tvrdé zručnosti (hard skills) osobnostná výbava a v neposlednom rade atribúty, ktoré je možné nazvať ako hodnotová výbava. 

Je možné hovoriť tiež o výsledkoch práce s mládežou v sociálnej rovine. V tomto prípade myslíme predovšetkým vzťahy jednotlivcov (resp. vzťahovú sieť). Sledovať je možné kvantitatívny rozmer (veľká sieť známych a kamarátov) ako aj kvalitatívny rozmer („naozajstné priateľstvá“) sociálnej siete. Organizácie poskytujú príležitosť na vytvorenie silných priateľských vzťahov, ktoré sú založené na vzájomnej dôvere a prijatí, a sú pre mladých ľudí často nenahraditeľným zdrojom sociálnej opory. Dobrou živnou pôdou pre tvorbu takýchto vzťahov sú práve aktivity, situácie, ktoré ľudia spolu prežívajú a tie ich významne „zbližujú“. Mládežnícke organizácie zároveň predstavujú dobrý prostriedok budovania sociálneho kapitálu, ktorý má svoj význam nielen tu a teraz, ale jeho dopad sa prejaví neskôr (v dospelosti) pri riešení rôznych životných situácií.

Participanti identifikovali pomerne bohatý zoznam atribútov, ktoré spôsobujú problémy a ťažkosti pri práci s mládežou. Je možné rozlíšiť ich na prekážky vnútorného a vonkajšieho charakteru. Medzi najväčšie prekážky vnútorného charakteru patrí: motivácia mladých ľudí pre prácu s deťmi a mládežou, vytrvalosť, ochota prevziať zodpovednosť, ale tiež napríklad nedostatok časových kapacít resp. možností mladých ľudí venovať sa dobrovoľníckej činnosti, či práci s mládežou. Medzi vonkajšími prekážkami boli najčastejšie spomínaní rodičia, osobitne potom nie vždy úplne „ideálna“ spolupráca s rodičmi (neinformovanie o zdravotných problémoch dieťaťa, zasahovanie do činnosti a pod.). Každá z organizácií zároveň pôsobí v špecifickom kontexte, tvorenom potrebou spolupráce s inými subjektmi (farnosti, školy, miestne samosprávy, apod.), kde vedúci i členovia organizácií zhodne identifikujú veľmi častý výskyt prekážok a bariér, ktoré limitujú intenzívnejšiu a efektívnejšiu prácu s mládežou. Za významnú prekážku je možné považovať aj nedostatočnú propagáciu, popularizáciu mládežníckych organizácií a ich činnosti. 

Z hľadiska metód práce s mládežou, môžeme konštatovať, že vo všetkých sledovaných organizáciách je konštruované sociálne prostredie, v ktorom prebiehajú vzdelávacie a sociálne aktivity. Uplatňované sú prvky zážitkovej pedagogiky, aktivity sú cielené. Dôležitými charakteristikami v tejto súvislosti sú neformálnosť a rovesnícky princíp. Aktivity sú primárne zabezpečované mladými ľuďmi, pričom medzi členmi a vedúcimi je zvyčajne len veľmi malý vekový rozdiel, pri dostupnosti princípov mentoringu. V každej z organizácií zároveň nachádzame interný systém vzdelávania prispôsobený kultúre organizácie. Organizácie tiež využívajú ponuky vzdelávania a tréningov z iných mimovládnych organizácií. Hlavne z pozície členov bola akcentovaná potreba atraktivity aktivít organizácie (musia „baviť“). 

V prípade snahy o vyhodnotenie efektu narážame na dlhodobý charakter práce s mládežou. Vo všetkých organizáciách sledujeme model dlhodobého pôsobenia, nie je to záležitosť „jedného školského roka“. Zároveň individuálne kariéry v organizáciách sú rôzne. Do organizácií prichádzajú v rôznom veku, z rôznych prostredí, s rôznou výbavou z vonkajšieho prostredia, ale i s rôznou motiváciou, či rôznou pripravenosťou na program organizácie. Zároveň v organizácii trávia rôzne dlhý čas, aktivitám sa venujú s rôznou intenzitou. Všetky tieto okolnosti však treba vnímať ako dôležité premenné, ktoré môžu ovplyvniť výsledky práce s mládežou. Čo majú mladí ľudia v mládežníckych organizáciách spoločné, to sú tzv. významné skúsenosti so silne formatívnym či motivujúcim efektom. Takouto skúsenosťou môže byť  vzdelávacia aktivita, tábor, debatný turnaj, no i účasť na jednom pravidelnom stretnutí môže mať významný rozhodujúci vplyv v individuálnom posune.

Počas diskusií sme opakovane zaznamenávali referencie k tzv. efektu ochrannej „bubliny“ organizácie, ktorá členov chráni, ale často ich tiež uzatvára do svojho vnútorného „bezpečného“ priestoru. Vystúpenie z tejto „bubliny“ do vonkajšieho sveta často znamená konfrontovať sa s nepochopením, nezáujmom, či dokonca výsmechom, prevažujú však pozitívne skúsenosti.. Panuje zhoda, že mladí ľudia z mládežníckych organizácií zažívajú v tomto smere skúsenosť „dvoch svetov“. 

V diskusii sme tiež zisťovali aká je medzi vedúcimi i členmi organizácií miera a podoba tolerancie voči inakosti. Cieľom tohto zisťovania bolo práve zachytiť dopad aktivít organizácie v postojovej rovine. Dôvodom takejto orientácie pri zisťovaní dopadov práce s mládežou bolo, že vedúci participujúcich organizácií deklarovali toleranciu ako jednu z kľúčových vlastností, ktorá je výsledkom práce s mládežou v danom kultúrno-organizačnom kontexte. Projektívnou technikou sme teda „preverovali“, či je možné takýto dopad pozorovať v praxi. Vyhodnocovali sme frekvenciu uvádzaných preferencií ako i obsah argumentácie uvádzanej pri realizovaných preferenciách v projektívnej technike. Môžeme konštatovať, že vedúci z organizácií preukazujú silnú tendenciu k tolerancii a súladu s proklamovanými hodnotami organizácií. Takmer totožné zistenie sme zaznamenali aj vo fókusových skupinách s členmi mládežníckych organizácií.

 

Odporúčania z výskumu:

Cieľom výskumu bolo zistiť aké sú dopady práce s mládežou vo vybraných organizáciách pracujúcich s mládežou so zameraním na hodnotový a postojový rámec. Výskum bol zároveň zameraný na hlbšie popísanie a pochopenie práce s mládežou v mládežníckych organizáciách, ako je chápaná, koncipovaná, aké výsledky prináša, i aké dopady je možné vo vzťahu k práci s mládežou identifikovať.

Z metodologického hľadiska je meranie tak výsledkov ako aj dopadov práce s mládežou veľkou výzvou predovšetkým vzhľadom na veľkú variabilitu mládežníckych organizácií. Realizovaný výskum však naznačil, že existujú dimenzie, ktoré jednotlivé organizácie spájajú a teda existuje priestor na ďalšie skúmanie, či už v zmysle kvantifikácie aktuálnych zistení, alebo aj rozšírenia merania okrem postojovej roviny aj na ďalšie oblasti. Vzhľadom na množstvo premenných, ktoré v tomto prípade intervenujú, je potrebné aby ďalší výskum dokázal zachytiť tiež  rozmer dlhodobého pôsobenia práce s mládežou.

Pokiaľ ide o dopady práce s mládežou, naše zistenia naznačujú, že organizácie poskytujú mladým ľuďom priestor na aktívne osvojovanie si mnohých znalostí a zručností, vrátane hodnotových princípov. Využité výskumné postupy zároveň ukazujú vysokú mieru konzistencie v realizovaných postojových rozhodnutiach s hodnotami organizácií. Výskum priniesol dôkazy tiež o význame vplyvu mládežníckych organizácií na prevenciu proti extrémizmu a neznášanlivosti.

Aby sa pozitívne dopady práce s mládežou mohli naplno prejaviť, je potrebné pôsobenie mnohých okolností. Na to aby mohla byť práca s mládežou úspešnou, je potrebné vytvoriť také existenčné podmienky, ktoré umožnia jej dlhodobosť, udržateľnosť, kvalitatívny rozvoj a v neposlednom rade kapacitu flexibilne reagovať na meniace sa potreby a záujmy mladých ľudí.

 

 

Kontaktná osoba: Mgr. Katarína Čavojská, PhD.

Poznámky: Výskum bol financovaný z projektu PRIORITY-2016/1/008/D z  programu Priority mládežníckej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v roku 2016.

Záverečná správa z výskumu a ďalšia dokumentácia.

 

 

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov