IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2012 / Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní

Prieskum potrieb mladých podnikateľov a prekážok v ich podnikaní

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 036

Autori výskumu: Ing. Vladimír Jakubec, PhD., Ing. Monika Sobeková – Majková, PhD., Ing. Ján Solík, PhD.
Obdobie zberu dát: 09/2011 – 11/2011
Zber dát: Združenie mladých podnikateľov Slovenska

Abstrakt

Európa dlhodobo bojuje s problémom klesajúceho záujmu najmä mladých ľudí o podnikanie. O stave ducha podnikavosti a záujmu mladých ľudí o podnikanie svedčia výsledky prieskumov Európskej komisie, podľa ktorých tri pätiny Európanov nikdy neuvažovali o podnikaní a podľa polovice nemá zmysel ani začínať, ak hrozí riziko neúspechu. Aj preto Európska únia prijala v roku 2007 plán podporovať podnikanie a podnikateľské vzdelávanie už v školských laviciach a podnikateľské zručnosti boli zaradené medzi kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie.

Akékoľvek opatrenia a politika na podporu podnikania mladých ľudí, či už zo strany verejného sektora, mimovládnych organizácií alebo podnikateľských zväzov a združení sa realizujú v SR bez relevantného výskumu realizovaného v ostatných rokoch. Potrebu takéhoto prieskumu potvrdzuje aj Návrh akčného plánu politiky mládeže na roky 2010 – 2011, ktorý vyplýva z Kľúčových oblastí a akčných plánov štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži v Slovenskej republike na roky 2008 – 2013, ktorý 31. 3. 2010 schválila Vláda SR. Táto skutočnosť dokresľuje uvedomenie si dôležitosti tejto oblasti nie len na európskej, ale i národnej úrovni.

Prieskum potrieb mladých podnikateľov v SR a prekážok v ich podnikaní bol zameraný na identifikáciu základných problémov ťažiacich mladých podnikateľov s nadväznou analýzou bariér zabraňujúcich rozvoju podnikania mladých ľudí na Slovensku.

Ciele výskumu

Cieľom prieskumu bolo zistiť vnímanie a postoj mladých ľudí k podnikaniu a analyzovať príčiny tohto stavu, zhodnotiť kritické miesta v raných štádiách podnikania prostredníctvom spätného pohľadu, identifikovať rozdiely v postoji k podnikaniu z hľadiska rôznych skupín respondentov, analyzovať informačné zdroje, kvalitu informácií a efektivitu ich poskytovania a využívania, zhodnotiť vnímanie podporných programov a analyzovať informovanosť o nich a identifikovať návrhy na zmenu, doplnenie a zvýšenie dostupnosti podporných programov v oblasti priamej aj nepriamej podpory pre mladých podnikateľov.

Metodika a výskumná vzorka

Prieskum mal kvantitatívnu a kvalitatívnu časť a pozostával z dvoch celkov. Prvý bol zameraný na existujúcich mladých podnikateľov a druhý na potenciálnych mladých podnikateľov. Kvalitatívny prieskum pribiehal v priebehu júna až augusta 2011 na vzorke 10 mladých podnikateľov. Kvantitatívna časť bola realizovaná on-line dotazníkom v mesiacoch 09 – 11/2011 a zapojilo sa doň nej 1232 respondentov, z toho nepodnikateľov bolo 908 a podnikateľov bolo 324.

Závery a hlavné zistenia výskumu

  • Znalosť podporných programov vo všeobecnosti je veľmi nízka. Mladí podnikatelia nepoznajú podporné programy Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (56,79 % nepozná mikropôžičkovú schému; 69,14 % nemá vedomosť o tom, že existuje možnosť využiť podnikateľské či technologické inkubátory, resp. online poradenstvo cez agentúrny portál msponline.sk). Schémy SZRB nepozná viac ako 73 % mladých podnikateľov. Respondenti prejavili najväčšiu spokojnosť s podporným príspevkom na začatie činnosti SZČO, ktorý ocenilo ako výborný, resp. dobrý viac ako 27 % respondentov.
  • 73,77 % respondentov si myslí, že pre mladého podnikateľa je dôležitejší kvalitný mentoring ako prístup ku zvýhodneným finančným zdrojom. Ak sa pozrieme na jednotlivé segmenty, tak môžeme konštatovať, že s týmto tvrdením súhlasia viac ženy (84,48 %) ako muži (67,79 %). Z výsledkov ďalej vyplýva, že toto tvrdenie vo väčšej miere schvaľujú menej vzdelaní podnikatelia (80 % stredoškolsky vzdelaných s maturitou vs. 67,5 % vysokoškolsky vzdelaných podnikateľov). Podpora uvedeného výroku klesá s pribúdajúcou dĺžkou podnikania.

Pri porovnaní odpovedí podnikateľov a nepodnikateľov vidíme, že v skupine podnikateľov súhlasí s tvrdením, že mentoring je dôležitejší ako zvýhodnené finančné zdroje až 74 % podnikateľov. V skupine mladých ľudí nepodnikateľov si to myslí 61 % respondentov, teda takmer dve tretiny.

  • Z výsledkov vyplýva, že pri motivácii k podnikaniu prevažujú u mladých podnikateľov pozitívne motívy nad motívmi negatívnymi. Za najčastejšie motívy vedúce k podnikaniu označili respondenti chuť sa osamostatniť (58,64 %) a uskutočniť svoj sen/nápad (55,25 %). Za týmito motívmi s odstupom nasledujú tzv. negatívne motívy, medzi ktoré patria možnosti, že zamestnanie respondentov nenapĺňalo, resp. že v ňom málo zarábali (zhodne po 26,85%). Podnikanie bolo jedinou možnosťou uplatnenia na trhu práce u 18,52 % respondentov. Tento dôvod častejšie uvádzali ženy ako muži (22,41% oproti 16,35 %).

V segmente mladých ľudí uvažujúcich o podnikaní až 56 % respondentov uviedlo, že chce podnikať preto, aby si uskutočnili svoj sen alebo podnikateľský nápad, 52 % preto, že sa chce osamostatniť, jednu štvrtinu respondentov zamestnanie nenapĺňa a jednej pätine nevyhovuje pracovný čas.

  • Viac ako štvrtina respondentov vhupla do podnikania bez akéhokoľvek posudzovania svojho nápadu. Výsledky ukazujú, že tí podnikatelia, ktorí majú za sebou prvý podnikateľský neúspech, pred začatím podnikania častejšie pripravujú podnikateľský plán (73,53 %), resp. jeho jednoduchú podobu ako „prvopodnikatelia“ (63,52 %), resp. podnikatelia, ktorí už majú za sebou úspešné podnikanie (61,40 %).
  • Viac ako polovica respondentov z radov mladých podnikateľov (53,70 %) uviedla, že na škole nemala predmet zaoberajúci sa podnikaním. Z tých, ktorí tento predmet mali, rovnomerne uviedli (po 16,67 %), že ich predmet posmelil v rozhodnutí, že v budúcnosti budú podnikať a že im dal dostatok informácií o podnikaní
  • Až 73,77 % opýtaných podnikateľov uviedlo, že začínali s kapitálom do 5 000 €, ďalších 20,68 % uviedlo, že podnikanie začínali s kapitálom v rozmedzí od 5 000 do 15 000 €. Z toho vyplýva, že približne 19 z 20 mladých podnikateľov začína podnikať s kapitálom menším ako 15 000 €. Dominantný zdrojom štartovacieho kapitálu (62,96 %) sú vlastné úspory podnikateľov nasledované pôžičkami od rodiny alebo známych (21,30 %). Odpovede medzi pohlaviami sú takmer identické.
  • Prieskum odhaľuje, že hneď v prvom roku podnikania sa s fenoménom neplatičov stretlo takmer 40 % podnikateľov. V skupine podnikateľov podnikajúcich do troch rokov stúpa pravdepodobnosť, že podnikateľ narazí na neplatiča, už na 62 %, v skupine podnikateľov podnikajúcich do šesť rokov ide o takmer 80 % a pri podnikateľoch podnikajúcich sedem a viac rokov dosiahla táto pravdepodobnosť úroveň takmer 88 %.

U skupiny podnikateľov podnikajúcich do 1 roka, ktorej platobná schopnosť bola ohrozená len 28% respondentov odpovedalo, že malo taký podnikateľský plán pri štarte podnikania, ktorý im pomohol. U skupiny, ktorá nemala problémy s druhotnou platobnou neschopnosťou v prvom roku podnikania, bolo až 48 % odpovedí, ktoré deklarovali, že mali podnikateľský plán, ktorý im v podnikaní následne pomohol.

  • Začínajúci podnikatelia najčastejšie získavajú informácie o podnikaní prostredníctvom podnikateľských portálov (57,41 %), rád od iných podnikateľov (54,32 %) a známych (49,07 %). Osloveným respondentom na začiatku podnikania najviac chýbali informácie z oblasti získavania finančných zdrojov 54,01 %, nasledované nedostatkom informácií o odvodoch a účtovníctve 50.% a o administratívnych povinnostiach 48,15 %.

Pri skúmaní využitých informačných zdrojoch v prípravnej fáze u potenciálnych podnikateľov možno skonštatovať, že že muži častejšie využívajú rady od známych, komerčné školenia, knižnú odbornú literatúru a podnikateľské portály. Ženy naopak častejšie využívajú školenia úradov práce alebo NARMSP či školenia úradov práce. Respondentom najčastejšie chýbajú informácie o možnostiach financovania, následne inšpiratívne podnikateľské nápady, potom návody na založenie konkrétneho podniku a rady úspešných podnikateľov.

  • Viac ako ¾ mladých podnikateľov má záujem o stretnutia so skúsenými podnikateľmi. Zároveň platí, že čím mladší je začínajúci podnikateľ, tým je jeho záujem o tieto stretnutia silnejší.
  • Viac 18 % mladých podnikateľov uviedlo, že administratíva súvisiaca s podnikaním im zaberá viac ako približne 4 pracovné dni v mesiaci a ďalších 20 % podnikateľov uviedlo, že administratíva im zaberá 2 – 4 dni pracovného času.
  • Až 71 % respondentov z radov potenciálnych podnikateľov deklaruje, že im k tomu, aby sa mohli živiť podnikaním, chýba štartovací kapitál. Druhou najpočetnejšou skupinou (41 %) bol dobrý podnikateľský nápad a len 35 % si myslí, že im chýba potrebná kvalifikácia a skúsenosti. Vysokoškolsky vzdelaní respondenti sa najčastejšie považujú za kvalifikovaných, ale najviac im chýba dobrý podnikateľský nápad.
  • Až tri štvrtiny 75 % respondentov si myslí, že muži a ženy majú rovnaké šance dostať sa k dobrým príležitostiam pre začatie biznisu. Jedna štvrtina toto tvrdenie popiera. Keď skúmame rozdelenie odpovedí podľa pohlavia respondentov, ženy majú pomerne pesimistickejšie vyjadrenia k tejto otázke ako muži, rozdiel je až 14 %. Muži si teda častejšie ako ženy myslia, že existuje rovnosť šanci mužov a žien.
  • Ak by sa mladí ľudia rozhodli podnikať väčšina (54 %) respondentov uvádza, že by podnikala samostatne, časť, ktorá by prijala spoločníkov je 46 %. V porovnaní s mladými podnikateľmi možno povedať, že 28 % mladých podnikateľov podniká v súčasnosti so spoločníkmi.
  • Mladí ľudia uvažujúci o podnikaní by chceli nedostatok kapitálu riešiť pôžičkou z banky (53 %), alebo by hľadali investora (44 %) a na treťom mieste sa umiestnila pôžička od známych (30 %). Podnikatelia mohli uviesť aj viacero odpovedí. Keď porovnáme na rovnakú otázku odpovede respondentov z druhej skupiny - mladých podnikateľov či je na trhu dostatok možností, odkiaľ môžu začínajúci podnikatelia získať financie, menšia časť si myslí, že áno 22 %, až o 14 % viac – 33 % si myslí, že nie. Pomerne vysoká časť mladých podnikateľov až 42 % to nevie posúdiť. Ak porovnávame očakávania tejto skupinou respondentov s reálnou situáciou u existujúcich podnikateľov, zistíme, že očakávania „potenciálnych podnikateľov“ sú mimo reality.
  • Potenciálni podnikatelia z radov mladých ľudí pri identifikácii prekážok v podnikaní najčastejšie uvádzali nedostatok štartovacieho kapitálu (77,64 %), nedostatok skúseností, vedomostí a odborných kontaktov (71,70 %). Každý respondent mohol v tejto časti označiť aj viacero bariér, poradie je určené na základe najčastejšieho výskytu.

Odporúčania z výskumu

  • pri podporných programoch je potrebné zintenzívniť informovanosť mladých ľudí o týchto programoch a znížiť množstvo byrokracie súvisiacej s podpornými schémami
  • podporné schémy zamerané na uľahčenie financovania podnikateľských projektov je potrebné zamerať na dostupnosť kapitálu do 15 000 €, teda funkčné mikropôžičkové alebo záručné schémy
  • podporu mladých podnikateľov je potrebné zamerať na mentoring, pri ktorom im úspešní podnikatelia odovzdajú svoje skúsenosti s rozvoj a riadením podnikania
  • ukazovať mladým ľuďom pozitívne podnikateľské vzory a inšpiratívne podnikateľské nápady
  • u vysokoškolákov je potrebné podporovať kreativitu a odvahu vziať osud do vlastných rúk
  • podporovať taký spôsob poskytovania informácií, ktorý kombinuje výhodu dostupnosti získavania informácií formou internetu doplnenú o možnosť získať personalizovanú informáciu na základe osobného kontaktu

Dostupnosť výskumných nástrojov

Dotazník – nie je prístupný pre verejnosť

Dostupnosť dátového súboru: nie je prístupná pre verejnosť 


Ďalšia dokumentácia:

Záverečná správa z výskumu

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov