IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2012 / Školská samospráva a občianska aktivizácia mládeže (Žiačke školské rady ako školy robenia demokracie)

Školská samospráva a občianska aktivizácia mládeže (Žiačke školské rady ako školy robenia demokracie)

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 035

Autori výskumu: PhDr. Stanislav Kroškák v spolupráci s Prof. Ladislavom Macháčkom (autor záverečnej správy)
Obdobie zberu dát: 2011 – 2012
Zber dát: študent FSV UCM v Trnave a doktorand FF UKF v Nitre

Abstrakt

Skutočnou nádejou na reálne zvýšenie záujmu mladých ľudí o veci verejné, o participáciu v zastupiteľskej demokracii (napr. účasť na voľbách všetkých úrovní) je predovšetkým nová štruktúrna príležitosť – žiacke a študentské rady na školách. Rozhodnutia žiackej školskej rady na strednej škole alebo aj študentskej rady či akademického senátu na vysokej škole sa dotýkajú všetkých žiakov a študentov bez rozdielu. Ide o zásadne odlišnú situáciu v porovnaní s dopadom rozhodnutí, ktoré prijíma občianske združenie mládeže a ktoré majú dopad predovšetkým iba na jej členov.

Výsledky sociologického výskumu (1999 – 2005) a analýza práce s mládežou v Európe odštartovali intenzívnejšiu pozornosť štátnej politiky mládeže na Slovensku na oblasť edukácie mládeže k demokratickému občianstvu Na škole sa „neformálna škola demokracie“ v školskej samospráve formou ŽŠR spája aj s formálnym občianskym vzdelávaním v predmete občianska nauka.

Projekt v prvej rovine výskumu (Nitra) experimentálne overil, že zážitkové vyučovanie dokáže pozdvihnúť úroveň vedomostí a kompetencií žiakov. Pozitívny vplyv na úspech experimentálnej skupiny určite zohrala dôležitú úlohu aj špecifická „ústretovo-demokratická atmosféra“ v triede. V druhej rovine výskumný projekt vychádzal z tendencie, že v školskom roku 2010/2011 potvrdilo existenciu žiackej samosprávy až 58,4% (431) stredných škôl (v roku 2004 ich bolo iba 32,8%). Pritom najvyššie percentuálne zastúpenie žiackych samosprávnych orgánov vykazovali stredné školy v Žilinskom kraji (z 96 stredných škôl 73 škôl -76,0%) a v Nitrianskom kraji ( z 90 stredných škôl 66 škôl – 73,3%). Individuálne rozhovory s členmi a koordinátormi ŽŠR , ako aj s krajským koordinátorom v Nitre potvrdili, že kľúčový význam pre rozvoj žiackej participácii na školskej samospráve má vedenie školy.

Ciele výskumu

Cieľom výskumu je ukázať či aj v súčasnosti po roku 2009 absentuje vedomostná príprava žiakov o problematike, poslaní a fungovaní mechanizmov samosprávy na škole a možnostiach účasti žiakov na rozhodovaní o mnohých otázkach ich každodenného života v škole, objasniť nakoľko sa na škole „neformálna škola demokracie“ v školskej samospráve formou ŽŠR prepája s formálnym občianskym vzdelávaním v predmete občianska nauka.

Výskumné otázky:

Výskumné otázky sa sústredili na dva aspekty súčasnej problematiky fungovania občianskej edukácie na škole:

1.    Nakoľko máme poznatky o čoraz častejšom uplatňovaní komunikatívnejších foriem výučby občianskej nauky kladieme si nasledujúcu výskumnú otázku: sú netradičné formy vyučovania v porovnaní s tradičnými skutočne efektívnejšie aj v reálnom raste občianskych vedomostí žiakov?

2.    Nakoľko iniciátormi samosprávneho hnutia žiakov sú najmä pedagógovia, ktorí stoja pri zrode žiackej rady, aj pri vymýšľaní jej aktivít, dokonca organizujú voľby alebo výber zástupcov žiakov do ŽŠR, kontrolujú a schvaľujú jej činnosť kladieme si výskumnú otázku ako to ovpyvňuje aj výber oblastí ich činnosti.Dominuje dôraz na organizovanie mimoškolskej voľnočasovej alebo aj na zmenu podmienok a foriem vyučovania?

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Z palety výskumných metód boli zvolené:

  • „pedagogický experiment“ za účelom verifikácie efektívnosti neformálnych zážitkových vyučovacích metód v oblasti občianskeho vzdelávania na občianske vedomosti žiakov
  • individuálne rozhovory s aktérmi školskej samosprávy (žiaci, učitelia,riaditeľ, krajský koordinátor) v Nitre
  • pPrípadové štúdie fungovania ŽŠR na dvoch školách v Bratislave
  • testovanie občianskych vedomostí žiakov stredných škôl v rámci kvantitatívneho výskumu, ktorý realizovala výskumná skupina UIPŠ v Bratislave
  • obsahová analýza a reinterpretácia výsledkov výskumu ICCS 2009(Núcem v Bratislave)

Závery a hlavné zistenia výskumu

V oblasti verifikácie efektívnosti formálnej edukácie na rast občianskych vedomostí sme vychádzali z výsledkov medzinárodného výskumu ICCS 2009, že žiaci na Slovensku dosahujú nadštandardné výsledky v testoch občianskych vedomostí. Výsledky v teste občianskych vedomostí, ktoré dosiahli žiaci vo výskume UIPŠ Bratislava v roku 2011 na vzorke ukazujú, že v priebehu trojročného obdobia sa neprejavili žiadne podstatné zmeny.

Vo všetkých prípadoch sme zistili, že najhoršie výsledky vo vedomostnom teste spravidla dosahovali najmladší žiaci v prvom ročníku. Pritom rozdiely medzi prvým a ostatnými ročníkmi je štatisticky významný .Vo väčšine prípadov dosahujú žiaci už v druhom ročníku lepšie výsledky až o 10 %. Tieto zistenia umožňujú formulovať hypotézu o tom, že v medzi prvým (14 – 15 roční) a druhým ročníkom (kde máme 16 ročných žiakov) dochádza k zvláštnemu kvalitatívnemu „skoku“ v občianskych vedomostiach, ktorých úroveň sa potom stabilizuje alebo dokonca zvláštne osciluje okolo týchto nových, vyšších nadobudnutých hodnôt podľa toho čo a ako sa to vyučuje. Napokon sme aspoň čiastočne preukázali, že žiaci starších školských ročníkov dokázali odpovedať správnejšie aj preto, že sa dané témy preberali na vyučovaní občianskej nauky

Tradične sa zisťuje, že v oblasti vedomostí, ktoré sú zvyčajne založene na zapamätaní faktov , dosahujú dievčatá lepšie výsledky ako chlapci. V oblasti občianskych vedomostí sa toto pravidlo nepotvrdilo absolútne. Výnimku predstavuje oblasť deľby moci medzi moc zastupiteľskú a exekutívnu, kde najmä chlapci (40,6 %) dosiahli o niečo lepšie výsledky ako dievčatá (34,9 %).

Veľkosť obce, kde žiak má trvalý pobyt nemá zásadný vplyv na úroveň výsledkov v občianskych vedomostných testov. Predsa však s najlepšími výsledkami sa môžu pochváliť žiaci pochádzajúci z obcí s najvyšším počtom obyvateľov( t.j. 100 000 a viac) v niekoľkých vedomostných testoch: úloha občana, korupcia, vlastnenie médií, ale aj schopnosti odlíšiť tvrdenie od názoru.

V našom výskumnom súbore sa ocitli žiaci navštevujúci dva typy škôl – gymnázií a ostatných typov stredných škôl. Výsledky ukazujú, že gymnazisti dosahujú síce lepšie výsledky vo všetkých vedomostných otázkach, ale rozdiely sú závislé od povahy jednotlivých otázok. V otázke o občanovi (83 – 79 %), ale napodiv aj v otázke o významne vlastníctve médií (34 – 33 %) sú rozdiely nevýznamné. Ostatné tematické okruhy sú zrozumiteľnejšie gymnazistom , či už sa to týka ľudských práv (10 %), korupcie (12 %) alebo deľby moci (15 %) ako ostatným stredoškolákom.

        Schopnosť porozumieť textu otázky teda tzv. čitateľská gramotnosť má jednoznačnú súvislosť s dosahovaním lepších výsledkov vo vedomostných testoch..

Pri realizácii projektu o reálnom fungovaní ŽŠR na SŠ sme sa zamerali aj na utváranie občianskych kompetencií žiakov SŠ na hodinách OBN.

Rešpektujúc poznatky výskumu ICCS 2009 o istej poztívnej tendencii uplatňovania komunikatívnejších foriem výučby občianskej nauky pripravili sme „pedagogický experiment“, ktorý naznačil možnosti netradičných foriem v porovnaní s tradičnými. Chápeme ho ako jeden z prvých krokov v poznávaní efektívnosti netradičnej edukácie na vyučovaní občianskej nauky.

    Preto sme zrealizovali aj pedagogický experiment, ktorého podstata spočívala v porovnaní výsledkov vzdelávania dvoch skupín žiakov – experimentálnej a kontrolnej.

V experimentálnej skupine bolo učivo podávané zážitkovou formou (alebo formou hry) a v kontrolnej skupine bolo to isté učivo podávané formou klasického výkladu.

Na začiatku a na konci boli obidve skupiny podrobené testovaniu.

Možno konštatovať, že experimentálna skupina dosiahla lepšie výsledky po skončení vyučovania (78,2 % oproti 63,1 % priemeru na žiaka), ale aj oproti skupine kontrolnej (78,2 % oproti 71,0 % priemeru na žiaka). Nemožno však jednoznačne tvrdiť, že len zážitkové vyučovanie dokáže pozdvihnúť úroveň vedomostí a kompetencií žiakov. Vedomosti sa zlepšili aj v kontrolnej skupine zo 65,0 % na 71,0 % priemeru na žiaka.

Pozitívny vplyv na úspech experimentálnej skupiny určite zohrala dôležitú úlohu aj atmosféra v triede. Ak chce pedagóg zrealizovať so žiakmi nejakú aktivitu, musí nastoliť v triede priateľskú a uvoľnenú atmosféru dôvery a spolupráce, čo si klasický výklad nevyžaduje.

Treba ďalej pripomenúť, že išlo o veľmi malú vzorku žiakov, ktorí boli zapojení do projektu. Preto by si potvrdenie pozitívneho vplyvu čisto zážitkového vyučovania na vedomostí a kompetencií žiakov vyžadovalo projekt s väčším počtom účastníkov.

Z doterajších skúseností (a nie len z tohto projektu), ale aj z výpovedí žiakov v spätnej väzbe na tento projekt možno skonštatovať, že aktivity na vyučovacích hodinách žiaci síce privítajú, dokonca subjektívne uvádzajú, že si zapamätajú viac, ale ak sa vyskytujú príliš často, stávajú sa všednými, únavnými a žiakovi môže unikať pozornosť od obsahu a cieľa (podstaty) aktivity k jej formálnemu prevedeniu.

V oblasti verifikácie efektívnosti neformálnej edukácie na rast občianskych vedomostí a angažovaných občianskych postojov sme vychádzali z výsledkov štatistického zisťovania (UIPŠ V Bratislave) ktoré ukazujú, že dochádza k neustálemu nárastu počtu stredných škôl so zriadenou žiackou samosprávou. V roku 2004 malo ustanovenú žiacku školskú radu iba 32,8 % (288) škôl, ale v roku 2007 to bolo už 50,2 % (404) škôl. V tomto roku došlo ku skutočnému zlomu vo rozvoji samosprávneho usporiadania slovenských škôl. V školskom roku 2010/2011 potvrdilo existenciu žiackej samosprávy až 58,4 % (431) stredných škôl. To potvrdzuje, že rozširovanie ŽSR postupuje, ale už nie v takej skokovej podobe ako to bolo medzi rokmi 2004 – 2007.

Najvyššie percentuálne zastúpenie žiackych samosprávnych orgánov vykazovali stredné školy v Žilinskom kraji (z 96 stredných škôl 73 škôl – 76,0 %) a v Nitrianskom kraji ( z 90 stredných škôl 66 škôl – 73,3 %).Za nimi nasleduje Trenčiansky (z 63 stredných škôl 43 škôl – 68,3 %) a Banskobystrický kraj (z 88 stredných škôl 55 škôl – 62,5 %).

Približne 50 % stredných škôl v Trnavskom a Košickom kraji potvrdilo existenciu žiackej samosprávy (TT z 71 stredných škôl 37 škôl – 52,1 %, KE z 90 stredných škôl 46 škôl – 51,1 %). V Bratislavskom kraji z 112 stredných škôl má samosprávu 54 škôl – 48,2 % a v Prešovskom kraji z 118 stredných škôl 57 škôl – 48,3 %.

Prípadové štúdie v dvoch stredných školách v Bratislave priniesli informácie, ktoré v zásade potvrdzujú, že fungovanie samosprávnej demokracie v škole a participácia žiakov na sociálnych zmenách v škole jej prostredníctvom je veľmi diferencovaná a dosahuje aj odlišné efekty :

1.    existencia ŽŠR na obidvoch sledovaných školách zmenila bežný stereotyp školskej komunikácie. V stručnom prehľade vidno odlišnosti (tabuľka.1).

Tabuľka č.1: Porovnanie aktivít a postavenia ŽŠR na Gymnáziu Jána Papánka a SSOŠ GASMO

 Aktivita  ŽŠR na gymnáziu JP
 ŽŠR na SSOŠ a GASMO
 Projekty  iba v rámci charity

zamerané na zlepšenie školy,
na základe potrieb spolužiakov

 Dokumentácia

žiadna, nič z toho čo sa zorganizovalo,
nebolo zaznamenané

projekty zadokumentované,
možnosť pozrieť si ich

 Spolupráca s RŠ

nezáujem o spoluprácu

spolupráca až po dvoch rokoch
existencie ŽŠR

 Schôdzky

pravidelné stretávanie

stretnutie len pri uskutočňovaní projektov

 Koordinátor

silná podpora k samostatnosti

len ako prostredník medzi vedením a ŽŠR

 Voľby

každoročné voľby

zatiaľ len jedny voľby, funkcia predsedu pretrváva
až do posledného ročníka (ukončenia štúdia)

 Program

rada nemá stanovené žiadne ciele
na školský rok

vopred stanovené ciele a činnosť rady
počas školského roka


2.    V obidvoch prípadoch sú hlavnými iniciátormi aktivít najmä pedagógovia, ktorí stoja pri zrode rady, aj pri vymýšľaní aktivít, organizujú voľby alebo výber zástupcov žiakov do ŽŠR, kontrolujú alebo schvaľujú jej činnosť.

3.    V závislosti od stupňa prejavenej dôvery a poskytnutých možností sú žiaci – členovia ŽŠR viac alebo menej aktívni.

4.    Aktivita žiakov sa tak sústreďuje na činnosti, ktorými najmä odbremeňuje od práce pedagógov (organizovanie rôznych slávností, súťaží a dní) a len z malej časti na aktivity, ktorými napĺňajú vlastné potreby (fajčiarska prestávka, bufet).

5.    Veľmi dôležitou súčasťou celého systému je koordinátor ŽŠR. Motivovaný pedagóg – koordinátor, ktorý podporuje samostatnosť a aktivitu žiackej samosprávy má možnosť stať sa nosným prvkom celého systému. K častej zmene koordinátora by nemalo dochádzať. Systém tým môže strácať kontinuitu a stabilitu a môže sa stať len formálnym článkom, napĺňajúcim literu zákona. Koordinátor môže napomôcť k akceptovaniu členov ŽŠR ako rovnocenných partnerov v dialógu s vedením školy, Školskou radou o aktuálnych a otázkach a problémoch školy. Rovnako môže napomôcť kolegom pedagógom k odbúraniu zaužívaných stereotypov vo vnímaní žiakov a etablovať ŽŠR ako plnohodnotný článok v mikroprostredí školy

Odporúčania z výskumu

  • Metodická príprava koordinátorov žiackej samosprávy. Hlavnými iniciátormi aktivít žiackej samosprávy na stredných školách sú najmä pedagógovia, ktorí stoja pri zrode rady, aj pri vymýšľaní aktivít, organizujú voľby alebo výber zástupcov žiakov do ŽŠR, kontrolujú alebo schvaľujú jej činnosť. Treba preto : 1. zabezpečiť ich odbornú prípravu formou seminárov . 2. Spracovať koncepciu metodického usmerňovania škôl z úrovne regionálnej samosprávy(VUC).
  • Metodická publikácia pre učiteľov občianskej nauky. Ukázalo sa, že existuje skupina tém, v ktorých istota učiteľov občianskej a etickej výchovy pri výučbe má najnižšiu hodnotu a rastie istá pochybnosť o ich bezproblémovom zvládaní a požiadavka na metodické usmernenie formou workshopov a školení. Zoradili sme ich do dohto poradia naliehavosti: dobrovoľníctvo, vysťahovalectvo, právne inštitúcie a súdy, globálna spoločnosť a medzinárodné organizácie, ekonomika a obchod, rôzne kultúrne a etnické skupiny.
  • Prezentácia problematiky žiackej školskej samosprávy na Slovensku na hodine občianskej nauky. Medzi „učením sa demokracie“ a „robením demokracie“(learning by doing) by mala byť istá väzba a učitelia občianskej výchovy by mali medzi vedomosti o občianskych právach a povinnostiach či spoločenských inštitúciách iste zaradiť aj napr. informácie o školskej samospráve, o žiackych školských radách alebo študentských parlamentoch. Najmä riaditelia na gymnáziách pokladajú za menej dôležité, aby v tomto predmete sa žiaci pripravovali na participáciu na živote v škole.

Dostupnosť výskumných nástrojov

  • metodika pedagogického experimentu (príloha záverečnej správy)
  • rozhovory s predstaviteľmi a spolupracovníkmi ŽŠR (príloha záverečnej správy)


Ďalšia dokumentácia:


Spracovali: Prof. Ladislav Macháček a PhDr. Stanislav Krošlák

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov