IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2012 / Školská samospráva ako forma participácie mládeže

Školská samospráva ako forma participácie mládeže

Identifikačný list výskumu ID: DAVM 038

Autori výskumu: Mgr. Marcela Bieliková (zodpovedná riešiteľka), PhDr. Marianna Pétiová, PhD., Mgr. Naďa Kiripolská

Ústav informácií a prognóz školstva

Obdobie zberu dát: apríl – máj 2011
Zber dát: zber údajov v teréne realizovali pracovníci profesionálnej agentúry

Abstrakt:

Žiaci stredných škôl majú možnosť demokraticky ovplyvňovať dianie v škole a participovať na ňom prostredníctvom žiackych školských rád existujúcich na gymnáziách a stredných odborných školách. Legislatívne im to umožňuje zákon NR SR č. 596/2003 Z..z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ustanovenia § 25 a 26 Žiacka školská rada umožňuje vyjadrovať sa k podstatným otázkam, návrhom a opatreniam školy v oblasti výchovy a vzdelávania, spolupodieľať sa na tvorbe a dodržiavaní školského poriadku a zastupovať žiakov vo vzťahu k vedeniu školy. Úspešné napĺňanie poslania žiackej školskej rady sa odráža v spokojnosti žiakov s činnosťou školy a ich samosprávneho orgánu. Žiacka školská rada tak reprezentuje záujmy žiakov a zastupuje ich nielen vo vzťahu k vedeniu školy, ale i navonok, napríklad vo vzťahu k iným mládežníckym subjektom. Výskumná úloha „Školská samospráva a občianska aktivácia mládeže“ kontinuálne nadväzuje na výskumy realizovane v Ústave informácií a prognóz školstva v rokoch 2004 a 2007. V oboch rokoch bolo riešenie úlohy v súlade s požiadavkou zadávateľa (MŠVVaŠ SR) zamerané na počet, štruktúru, participáciu a na názory a postoje k žiackej samospráve, a to na všetkých typoch stredných škôl.

Ciele výskumu

Cieľom výskumu je zmapovať existenciu žiackych samosprávnych orgánov na stredných školách a zistiť mieru ich participácie na živote školy. Súčasne analyzovať názory riaditeľov škôl ako aj žiakov na prácu a význam žiackych samosprávnych orgánov v prostredí stredných škôl. Zistené výsledky sú komparované s výsledkami predchádzajúcich výskumných zisťovaní (2004 a 2007) s cieľom poukázať na vývojové trendy v predmetnej problematike.

Výskumné otázky

V rámci realizácie výskumu boli stanovené nasledujúce výskumné otázky:

  • Koľko žiackych školských rád v súčasnosti pôsobí na stredných školách?
  • Aká je tendencia v ich zakladaní?
  • Aké je ich rozloženie vo vzťahu k typu školy (gymnáziá, stredné odborné školy) a vo vzťahu k jednotlivým krajom Slovenska?

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Ako hodnotia ich prácu riaditelia škôl a do akej miery ich činnosť ovplyvňuje život školy?

Prvá časť výskumu predstavuje kvantitatívnu analýzu existencie žiackych samosprávnych orgánov na všetkých typoch stredných škôl v Slovenskej republike (štátnych, cirkevných a súkromných), ich organizačnej štruktúry a zloženia v zmysle zákona NR SR č. 596 z 5. novembra 2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Druhú časť tvoril výskum názorov riaditeľov škôl na problematiku činnosti žiackej samosprávy, ktorý sa realizoval metódou štandardizovaného rozhovoru s riaditeľmi všetkých stredných škôl na Slovensku. Dotazník, ktorý dostali mailom, obsahoval najprv otázku zameranú na existenciu žiackej školskej rady na ich škole. Z celkového počtu odpovedí boli vyselektované tri typy stredných škôl:

  • školy, ktoré majú žiacku školskú radu založenú;
  • školy, ktoré žiacku školskú radu doposiaľ nemajú, avšak v blízkej budúcnosti ju hodlajú založiť;
  • školy, ktoré žiacku školskú radu nemajú a ani neuvažujú o jej zriadení.

Následne boli opäť prostredníctvom mailu oslovení riaditelia škôl, ktorí v prvej fáze výskumu uviedli, že na ich škole je ustanovená žiacka školská rada. Tí obdržali dotazník obsahujúci 11 otázok zameraných na zistenie podmienok existencie žiackych školských rád a zmapovanie ich názorov na činnosť tohto samosprávneho orgánu.

Tretia časť bola zameraná na analýzu názorov žiakov stredných škôl na význam a činnosť žiackych samosprávnych orgánov na školách.

Závery a hlavné zistenia výskumu

Počet a štruktúra žiackych samosprávnych orgánov

Prvá etapa výskumu bola zameraná na zmapovanie existencie žiackych samosprávnych orgánov na všetkých typoch stredných škôl – gymnáziách, stredných odborných školách a konzervatóriách. Do výskumného súboru boli zaradené okrem základných typov stredných škôl aj spojené stredné školy zložené z dvoch alebo troch stredných škôl, stredné školy štátne, cirkevné, aj súkromné školy, a to aj napriek tomu, že na tieto školy sa nevzťahuje §26 Žiacke školské rady príslušného zákona . Zo všetkých stredných škôl v rámci SR (šk. r. 2010/2011 – 738 škôl) nám zaslalo požadovanú informáciu 495 (67,1 %), v prípade 44 (6,0 %) škôl sa pošta vrátila ako nedoručiteľná a 199 (26,7 %) škôl neodpovedalo. Z počtu 495 stredných škôl, ktoré odpovedali, má 431 (87,1 %) ustanovený žiacky samosprávny orgán, 29 (5,8%) uviedlo, že uvažujú o jej zriadení a 35 (7,1%) stredných škôl jednoznačne deklarovalo absenciu žiackej samosprávy. Celkovo možno konštatovať, že z 738 stredných škôl v Slovenskej republike má ustanovenú žiacku školskú radu 58,4% (431) stredných škôl.

Porovnaním získaných údajov v závislosti na jednotlivé kraje Slovenska sa zistilo, že najvyššie percentuálne zastúpenie žiackych samosprávnych orgánov vykazovali stredné školy v Žilinskom kraji (z 96 stredných škôl 73 škôl -76,0 %) a v Nitrianskom kraji ( z 90 stredných škôl 66 škôl – 73,3 %). Za nimi nasleduje Trenčiansky (z 63 stredných škôl 43 škôl – 68,3 %) a Banskobystrický kraj (z 88 stredných škôl 55 škôl – 62,5 %). Približne 50% stredných škôl v Trnavskom a Košickom kraji potvrdilo existenciu žiackej samosprávy (TT z 71 stredných škôl 37 škôl – 52,1 %, KE z 90 stredných škôl 46 škôl – 51,1 %). V Bratislavskom a Prešovskom kraji ani polovica stredných škôl nemá zriadený žiacky samosprávny orgán, v Bratislavskom kraji z 112 stredných škôl má samosprávu 54 škôl – 48,2 % a v Prešovskom kraji z 118 stredných škôl 57 škôl – 48,3 %. Rozdiely podľa typu školy sú nasledovné:

  • v Bratislavskom kraji je zriadená žiacka školská rada v 20 gymnáziách, 33 stredných odborných školách a v jednej spojenej škole;
  • v Trnavskom kraji žiacky samosprávny orgán pracuje v 14 gymnáziách, v 21 SOŠ, v jednom konzervatóriu a v jednej spojenej škole;
  • v Trenčianskom kraji má žiacku samosprávu 11 gymnázií a 44 SOŠ;
  • v Nitrianskom kraji je zriadený žiacky samosprávny orgán v 21 gymnáziách, 44 SOŠ a v jednej spojenej škole;
  • v Žilinskom kraji pracuje žiacka samospráva v 21 gymnáziách, v 41 SOŠ, v jednom konzervatóriu a v 4 spojených školách;
  • Banskobystrický kraj zastupuje žiacka samospráva v 18 gymnáziách, 35 SOŠ a v 2 spojených školách;
  • v Prešovskom kraji pracuje samospráva v 16 gymnáziách a 3 SOŠ;
  • a v Košickom kraji je zriadený žiacky samosprávny orgán v 12 gymnáziách, v 33 stredných odborných školách a v jednej spojenej škole.

Celkovo je v súbore stredných škôl so žiackou samosprávou 133 gymnázií (30,9 %), 283 stredných odborných škôl (65,7 %), 4 konzervatóriá (0,9 %) a 9 spojených škôl (2,1 %).

Ak výsledky porovnáme s výsledkami zisťovania v roku 2004 a 2007 zistíme, že dochádza k neustálemu nárastu počtu stredných škôl so zriadenou žiackou samosprávou. A tak zatiaľ čo v roku 2004 malo ustanovenú žiacku školskú radu 32,8 % (288) škôl a v roku 2007 50,2 % (404) škôl, v školskom roku 2010/2011 potvrdilo existenciu žiackej samosprávy až 58,4 % (431) stredných škôl. Posun oproti výsledkom v roku 2007 nastal aj v prípade zastúpenia žiackych školských samospráv v jednotlivých krajoch, kedy v pomere k počtu stredných škôl na kraj bol najvyšší počet žiackych samosprávnych orgánov zaznamenaný v Trenčianskom kraji (62,5 %), v súčasnosti v Žilinskom kraji (76,0 %). Po Trenčianskom kraji v počte žiackych samospráv nasledoval Banskobystrický (57,4%) a Prešovský kraj (55,2 %), naopak najnižšie zastúpenie vykazovali stredné školy v Bratislavskom kraji (34,2 %). V rámci aktuálneho prieskumu je druhým krajom SR s najvyšším percentom škôl so žiackym samosprávnym orgánom Nitriansky kraj (73,3 %) a za ním nasleduje Banskobystrický kraj (62,5 %). V ostatných krajoch dosahuje percento zriadených žiackych samospráv v stredných školách okolo 50 %, pričom najnižšie zastúpenie majú obdobne ako v predchádzajúcom zisťovaní stredné školy v Bratislavskom kraji, kde je len 48,2 % stredných škôl so zriadenou samosprávou.

Názory riaditeľov škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov

Zákon číslo 596/2003 Zbierky zákonov o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, konkrétne paragraf 26, charakterizuje a špecifikuje funkciu a právomoci žiackej školskej rady, ktorá ak je na škole zriadená, reprezentuje žiakov strednej školy a zastupuje ich záujmy vo vzťahu k riaditeľovi a vedeniu školy. Naša prvá otázka, ktorú sme riaditeľom stredných škôl položili, zisťovala, do akej miery súhlasia, resp. nesúhlasia so znením uvedeného zákona. Väčšina opýtaných riaditeľov (245; 70,8 %) uviedla, že so znením zákona súhlasia a nemajú žiadne návrhy na jeho zmenu, 65 riaditeľov (18,8 %) na túto otázku neodpovedalo, 34 riaditeľov (9,8%) vyjadrilo nesúhlas a predložilo určité návrhy na jeho spresnenie a dvaja (0,6 %) uviedli možnosť neviem.

Z tých, ktorí vyjadrili nesúhlas s uvedeným zákonom:

  • presnejšiu a jasnejšiu formuláciu navrhlo 14,7 % riaditeľov;
  • návrh, že každá trieda by mala mať svojho zástupcu v žiackej školskej rade (počet členov by nemal byť ohraničený v zákone) uviedlo 23,5 % riaditeľov;
  • potrebu dopracovania koordinátorov žiackych školských rád (znížiť úväzok učenia, príplatok ako za triednictvo) uviedlo 23,5 % riaditeľov;
  • náklady na činnosť žiackych školských rád by mali byť riešené osobitným rozpočtom zriaďovateľa, uviedlo 11,8 % riaditeľov,
  • zástupca žiakov v žiackej školskej rade by mal byť spôsobilý na právne úkony (8,8 %);
  • riaditelia tiež navrhli väčšiu možnosť participácie a právomocí žiackej školskej rady pri podieľaní sa na chode školy/školstva (5,9 %);
  • ministerstvo by malo vypisovať granty a projekty pre žiacke školské rady (2,9 %).
Hodnotenie činnosti žiackej samosprávy

Miera akceptácie žiackych samosprávnych orgánov na stredných školách, ich činnosť i tradícia je veľmi odlišná. V tejto súvislosti nás zaujímalo, ako riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou hodnotia jej prínos pre školu. Možno konštatovať, že hodnotenie činnosti žiackeho samosprávneho orgánu vo vzťahu k vedeniu školy, pedagógom a ďalším zamestnancom vyznieva v celku pozitívne. Až tri štvrtiny (75,9 %) oslovených riaditeľov škôl so žiackou samosprávou vníma jednoznačný prínos samosprávy pre školu. Necelých 20 % (17,4 %) riaditeľov však označilo činnosť žiackej samosprávy za formálnu a 6,7 % volilo možnosť iné. V rámci uvedenej odpovede 13,0 % respondentov odpoveď nekonkretizovalo, 39,1 % uviedlo, že situácia je rozdielna v závislosti na konkrétnej situácii, niekedy je tak samospráva prínosom, niekedy je jej činnosť čisto formálna a 26,1% síce deklarovalo jej prínos avšak očakávania zo strany vedenia boli vyššie. Každý siedmy (13,0 %) riaditeľ v rámci možnosti „iné“ poukazoval na skutočnosť, že žiacka samospráva svoju činnosť orientuje výlučne na spoluprácu pri zabezpečovaní aktivít školy pre žiakov

Rozdiely podľa typu strednej školy potvrdili, že sú to gymnáziá, kde riaditelia v najvyššom počte deklarovali prínos žiackej samosprávy pre školu, a to až v 85,3 %. Pritom však presvedčenie o prínose samosprávy pre školu je citeľný v odpovediach riaditeľov všetkých troch typov stredných škôl (SOŠ 72,5 %; K 66,7 %). Údaje za konzervatória sa neinterpretovali vzhľadom na nízky počet (3 konzervatória so zriadenou žiackou samosprávou). Riaditelia škôl so zriadenou žiackou samosprávou sú tak presvedčení o dôležitosti a význame žiackej samosprávy ako pre školu tak aj pre jej žiakov. V odpovediach oslovených riaditeľov škôl pri hodnotení činnosti žiackej samosprávy malo však zastúpenie aj formálne hodnotenie činnosti samosprávy. Približne každý piaty (20,2 %) riaditeľ strednej odbornej školy je presvedčený, že existencia samosprávneho orgánu v škole je formálna a neplní svoju funkciu. V gymnáziách tento názor zdieľa len každý desiaty oslovený.

Ak výsledky analyzujeme z pohľadu jednotlivých krajov Slovenska zistíme, že prínos činnosti žiackej samosprávy najvýraznejšie vnímajú riaditelia stredných škôl v Žilinskom, Prešovskom a Nitrianskom kraji, kde viac ako 80 % riaditeľov škôl so zriadenou žiackou samosprávou je presvedčených o jej prínose pre školu. V ostatných krajoch sa pozitívne hodnotenie pohybuje v intervale od 63,0 % do 77,1 % a najmenej riaditeľov deklarujúcich uvedený postoj sa nachádza v školách Trnavského kraja (63,0 %). Na druhej strane práve na západe Slovenska, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je približne štvrtina (BA 25,6 %; TT 25,9 %) oslovených toho názoru, že činnosť samosprávy v škole má výrazne formálny charakter a nepredstavuje žiadny prínos ani pre školu, vedenie či žiakov. Formálne hodnotenie činnosti žiackej samosprávy pritom vyjadrilo len 10,6 % riaditeľov zo škôl v Nitrianskom kraji.

Názory žiakov stredných škôl na činnosť žiackych samosprávnych orgánov

V nasledujúcej časti sme okrem analýzy právneho vedomia oslovených žiakov vybraných stredných škôl zisťovali aj úroveň pripravenosti, záujmu, aktivity a spolupráce žiakov stredných škôl pri uplatňovaní občianskej demokracie a konkrétny spôsob a rozsah presadzovania záujmov žiakov vo vzťahu k vedeniu školy, ktorú navštevujú.

Z súboru 1578 respondentov 70,6 % uviedlo, že v škole je ustanovený žiacky samosprávny orgán a (10,0 %) žiakov poukazovalo na absenciu žiackej samosprávy. Pritom však 1,7 % deklarovalo úvahy o jeho zriadení na škole. Necelých 20 % k otázke nezaujalo stanovisko (neviem 13,6 %, nezaujíma ma to 5,7 %).

Z porovnania údajov s výsledkami zisťovania v roku 2004 je zrejmé, že povedomie o existencii žiackej samosprávy na stredných školách sa znižuje. Tak zatiaľ čo v roku 2004 existenciu žiackej školskej rady deklarovalo 74,4 % žiakov stredných škôl, v súčasnosti je to 70,6 %, pričom výraznejší nárast nastal v prípade odpovede „neviem“ (rok 2004 13,3 %; rok 2011 19,3 %). Aj to svedčí o celkovom poklese záujmu žiakov o činnosť školy a spolupodieľaní sa na riešení problémov.

Súčasne so zisťovaním existencie žiackych školských rád na vybraných stredných školách nás zaujímalo, či sú žiaci informovaní o činnosti žiackej samosprávy na škole, či sa zúčastňujú verejného zasadnutia tohto samosprávneho orgánu a volieb a či niekedy kandidovali za člena žiackej školskej rady. Na základe získaných výsledkov možno konštatovať, že polovica (50,5 %) oslovených žiakov stredných škôl je informovaná o činnosti žiackej samosprávy na škole a o niečo menej žiakov (43,4 %) sa vyjadrilo, že informácie naopak nemajú. Len 6,1 % žiakov poukázalo na absenciu samosprávy na škole.

Porovnaním výsledkov za roky 2005, 2007 a 2011 sa zistil negatívny trend, ktorý nekorešponduje s celkovým zvyšovaním participácie žiakov na živote školy – s neustálym zvyšovaním počtu žiackych samosprávnych orgánov na stredných školách. Oproti zisteniam v roku 2005 a 2007 sa znížila informovanosť žiakov (rok 2005 75,4 %; rok 2007 75,0 %; rok 2011 70,6 %), znížil sa aj počet žiakov zúčastnených na voľbách do samosprávneho orgánu (rok 2005 32,2 %; rok 2007 31,2 %; rok 1011 27,1 %) i počet kandidujúcich žiakov (rok 2005 11,5 %; rok 2007 11,8 %; rok 2011 9,9 %).

Signifikantné rozdiely vzhľadom na demografické znaky súboru sa potvrdili vo všetkých sledovaných oblastiach. V prípade informovanosti o existencii a činnosti žiackej školskej rady sme zistili rozdiely vo vzťahu k pohlaviu, veku, ročníku a typu strednej školy:

  • dievčatá – stredoškoláčky (54,4 %) sú vo väčšej miere informované o existencii a činnosti ŽŠR ako chlapci (46,1 %);
  • práci žiackej samosprávy vedelo najviac 17-ročných respondentov (57,3 %), nasledovali 16-roční (53,9 %) a najmenej informácií uvádzali najmladší (44,5 %) a zároveň najstarší 18 a 19-roční (45,9 % a 45,3 %);
  • s vyšším ročníkom stúpal počet stredoškolákov, ktorí mali informácie o činnosti žiackej školskej rady, pričom najvyššie percento vykazovali žiaci 2. ročníka strednej školy, a to 59,5 % (1. ročník 44,6,2 %; 3. ročník 46,3 %; 4. ročník 51,7 %);
  • vyššiu mieru informovanosti o činnosti žiackej samosprávy vykazovali gymnazisti.

Podobne ako v prípade informovanosti, tak aj v prípade účasti na voľbách do ŽŠR sa zistili niektoré štatisticky významné rozdiely medzi stredoškolákmi, a to vo vzťahu k veku, ročníku štúdia a kraju SR:

  • S vyšším vekom a teda aj ročníkom štúdia sa zvyšuje počet žiakov, ktorí sa zúčastnili na voľbách do samosprávneho orgánu školy (1. ročník 21,8 %; 2. ročník 31,3 %; 3. ročník 23,1 %; 4.ročník 31,6 %), pričom výnimku opäť potvrdzujú žiaci 2.ročníka, ktorí aj v prípade účasti na voľbách vykazujú vysoké percento takmer identické s najstaršími respondentmi. Predpokladáme, že práve v nich je potenciál ako dostatočne zhodnotiť možných kandidátov a ich schopnosti, tak aj kandidovať za člena.
  • Najvyššia účasť vo voľbách do samosprávy žiakov na stredných školách bola zaznamenaná v Banskobystrickom kraji (35,9 %) a následne v Prešovskom a Košickom kraji (PO 33,1%, KE 32,6 %) a najnižšia v Bratislavskom kraji len 16,9 %.

V prípade kandidovania za člena ŽŠR sme medzi stredoškolákmi zaznamenali štatisticky významný rozdiel len vo vzťahu k veku. Výsledky dokumentujú, že najčastejšie za člena žiackej samosprávy kandidovali najstarší respondenti 19-roční žiaci (13,3 %), ktorí v činnosti pokračujú už z nižších ročníkov a ďalej 16 roční (11,1 %) a najmladší (10,8 %). Je zrejmé, že v činnosti samosprávy sa školy a žiaci viac spoliehajú na prácu mladších žiakov. Skutočnosť do určitej miery súvisí aj so zaťaženosťou starších žiakov a s ich prípravou na maturitu.

Z predchádzajúcich výskumných zistení vyplynulo, že dôležitú úlohu pri formovaní a fungovaní žiackych školských rád zohráva funkcia koordinátora. Zákon č. 596/2003, resp. § 26 legislatívne upravuje ustanovenie a fungovanie žiackej školskej rady. Úloha resp. funkcia koordinátora nie je zákone upravená, napriek tomu, ako vyplynulo aj z našich zistení, väčšina žiackych školských samospráv spolupracuje s koordinátorom. Vo väčšine prípadov funkciu koordinátora zastáva jeden z pedagógov školy, výchovný poradca a podobne. Koordinátor pomáha s formovaním žiackej samosprávy, uľahčuje komunikáciu s členmi pedagogického zboru a vedením školy a mimo školy. Vo výskume nás zaujímali názory stredoškolákov na existenciu a pôsobenie koordinátora žiackej školskej rady na pôde školy.

Zo zistení vyplynulo, že značná časť žiakov stredných škôl je informovaná o ustanovení funkcie koordinátora na škole (37,9 %). Len necelých 6 % (5,9 %) jednoznačne poprela existenciu koordinátora žiackej školskej rady ako zástupcu z radov učiteľov. Približne polovica (50,1%) však na otázku nevedela odpovedať a 6,1 % žiakov uviedlo, že na škole nepracuje žiacky samosprávny orgán.

Na základe porovnania zistení z rokov 2007 a 2011 možno konštatovať, že v súbore respondentov, ktorí priznali existenciu žiackej samosprávy na škole, dochádza k nárastu tých, ktorí potvrdili funkciu koordinátora samosprávy ako zástupcu z radov učiteľov (rok 2007 32,0%; rok 2011 40,1%). Je teda zrejmé, že funkcia koordinátora žiackeho samosprávneho orgánu na škole aj keď nie je právne zakotvená si nachádza stále viac významné miesto v činnosti školy. Má nezastupiteľnú úlohu už pri samotnom ustanovení žiackej samosprávy, pomáha pri komunikácii samosprávy s vedením školy ale aj s pedagógmi a pomáha žiackej samospráve pri presadzovaní a uplatňovaní záujmov žiakov a organizovaní aktivít školy.

Na otázku zameranú na hodnotenie činnosti žiackej školskej rady odpovedali iba respondenti, ktorí majú vo svojich školách tento žiacky samosprávny orgán založený. Zo skupiny 1108 (70,7 %) respondentov vyjadrila spokojnosť s činnosťou žiackej školskej rady asi tretina (31,0 %) opýtaných, pričom 23,6 % stredoškolákov prejavilo iba čiastočnú spokojnosť. S kvalitou práce žiackeho samosprávneho orgánu nebolo spokojných len 7,1% respondentov, avšak najpočetnejšiu skupinu opýtaných (38,4 %) tvorili stredoškoláci, ktorí na otázku nevedeli odpovedať.

Pozitívne ohodnotil činnosť žiackej školskej rady približne rovnaký počet gymnazistov (30,4 %) aj žiakov stredných odborných škôl (31,6 %). Žiaci študujúci na gymnáziách vo vyššej miere prejavili iba čiastočnú spokojnosť (G 27,9 %; SOŠ 19,8 %) a častejšie ohodnotili kvalitu práce žiackej školskej rady negatívne (G 9,1%; SOŠ 5,6%). Na otázku nevedelo odpovedať až 43,1 % žiakov stredných odborných škôl a takmer tretina (32,5 %) gymnazistov. Opäť považujeme za potrebné, aby najmä žiaci stredných odborných škôl prejavili viac záujmu o činnosť žiackeho samosprávneho orgánu, prípadne by bolo dôležité, aby boli aktivity realizované žiackym samosprávnym orgánom viac propagované, či už formou pravidelne aktualizovanej nástenky, informovaním spolužiakov na triednických hodinách, krátkym vysielaním v školskom rozhlase, uvádzaním dôležitých informácií na internetovej stránke školy alebo iným, pozitívne pôsobiacim spôsobom.

Záujem o aktívnu činnosť v žiackom samosprávnom orgáne školy prejavilo 21,1 % oslovených žiakov. Z nich 6,2 % uviedlo, že sú členmi žiackej samosprávy, 11,8 % uvažovalo o možnosti aktívne sa zapojiť do jej činnosti a 8,5 % potvrdilo záujem, avšak na škole samospráva žiakov nepracuje. Približne každý druhý stredoškolák však záujem o aktívnu prácu v školskej rade poprel, a to z dôvodu celkového nezáujmu o činnosť orgánu v škole a štvrtina (27,2 %) ako dôvod uviedla skeptický pohľad na činnosť samosprávy. Je presvedčená, že žiacka samospráva nemá v škole veľký význam, je vo veľkej miere formálna.

Porovnaním údajov za sledované roky 2004 a 2011 sa opätovne potvrdil zvyšujúci sa nezáujem o celkové dianie v škole. A tak oproti výsledkom z roku 2004 klesol počet stredoškolákov vyjadrujúcich záujem o prácu v žiackom samosprávnom orgáne školy a stúpol počet tých, ktorí deklarovali nezáujem z rôznych dôvodov, či už z celkového nezáujmu alebo z presvedčenia, že aj tak sa v škole nič nezmení alebo z celkovej ľahostajnosti.

Štatisticky významné závislosti javu sa potvrdili vo vzťahu k výberovým kritériám ako je pohlavie respondentov, typ a ročník navštevovanej strednej školy i lokalite bydliska. Hoci dievčatá rovnako ako chlapci v približne 6% prezentovali členstvo v žiackom samosprávnom orgáne školy (dievčatá 6,3 %; chlapci 6,2 %), sú to vo výrazne vyššom počte oslovené stredoškoláčky, ktoré uviedli, že majú záujem pracovať v samosprávnom orgáne a dokonca o tom už aj uvažovali (dievčatá 14,8 %; chlapci 8,6 %), naopak chlapci častejšie svoj záujem podmieňovali absenciou žiackej samosprávy na škole (dievčatá 4,1%; chlapci 2,0 %). Približne polovica oslovených respondentov bez ohľadu na pohlavie (dievčatá 49,1 %; chlapci 50,5 %) vyjadrovala nezáujem, pričom chlapci sú dokonca viac skeptickejší v súvislosti s významom činnosti žiackej samosprávy. Až 28,9 % chlapcov oproti 25,9 % dievčat je presvedčených o tom, že žiacka školská rada v škole nič nezmení a jej činnosť je formálna.

Na základe rozdielov v odpovediach podľa typu navštevovanej školy možno konštatovať, že záujem o činnosť v žiackej samospráve výraznejšie deklarovali gymnazisti (23,4 %), pričom najvyššie rozdiely sa prejavili v prípade záujmu už s konkrétnym uvažovaním o možnosti zapojenia sa do činnosti v žiackej samospráve (G 14,3 %; SOŠ 9,9 %).

Súčasne s monitoringom žiackych samosprávnych orgánov a analýzou záujmu oslovených stredoškolákov o aktívnu účasť na ich činnosti sme vo výskume zisťovali aj názory na opodstatnenosť žiackej samosprávy na stredných školách. Z výpovedí oslovených žiakov je zrejmé, že stredoškoláci najčastejšie vnímajú význam žiackej samosprávy z dôvodu potreby hovoriť o veciach, ktoré ovplyvňujú ich život (19,1 %). Nasleduje:

  • žiaci sa stávajú zodpovednejší (13,0 %);
  • zvyšuje sa informovanosť žiakov o dôležitých veciach školy (11,7 %);
  • dáva žiakom a učiteľom školy možnosť a príležitosti rozvíjať vzájomné vzťahy prinášajúce obojstranný úžitok (11,4 %);
  • umožňuje žiakom získať a rozširovať si organizačné schopnosti (9,6 %);
  • pomáha pri rozhodovaní a spolupracuje s vedením školy (9,4 %);
  • zlepšuje vzájomné vzťahy (6,5 %);
  • pretvára podmienky a formuje vzťah žiakov k škole (6,5 %);
  • ovplyvňuje praktickú stránku participácie žiakov na živote školy (3,4 %);
  • umožňuje získať schopnosti pre aktívne občianstvo (2,7 %);
  • iné (0,8 %).

Pre 221 (6,0%) oslovených žiakov stredných škôl však žiacka samospráva nie je potrebná.

Porovnaním údajov s údajmi z roku 2004 sa zistili takmer identické výsledky. Mladí ľudia tak v oboch rokoch najväčší význam prikladajú možnosti otvorene hovoriť o veciach ovplyvňujúcich ich život (rok 2012 19,1 %; 2004 20,8 %) a zároveň možnosti stať sa zodpovednejšími (rok 2012 13,0 %; 2004 14,5 %) ako aj rozšíreniu si informácií o činnosti a chode školy (rok 2012 11,7 %; 2004 11,2.%). Význam žiackej školskej rady vidia oslovení žiaci vo vysokom počte v oboch sledovaných rokoch aj pri zvyšovaní organizačných schopnostiach žiakov (rok 2012 9,6%; 2004 11,6 %). V neposlednom rade má podľa názoru stredoškolákov žiacka samospráva vplyv na zlepšovaní podmienok a formovaní vzťahu žiakov k škole (rok 2012 6,5 %; 2004 7,1 %).

Odporúčania z výskumu

  • Zvýšiť informovanosť žiakov stredných škôl o činnosti žiackej školskej rady, či už formou pravidelne aktualizovanej nástenky, informáciami zo strany člena žiackej školskej rady, na triednických hodinách, krátkym vysielaním v školskom rozhlase, uvádzaním dôležitých informácií na internetovej stránke školy alebo iným, kladne pôsobiacim spôsobom. Všetci členovia žiackych školských rád by mali rôznymi spôsobmi spropagovať aktivity, ktoré realizujú, snažiť sa zvýšiť medializáciu svojej práce, s cieľom skvalitniť ju a motivovať aj ostatných žiakov k lepšej spolupráci a vyššej aktivite.
  • Zapojiť do práce žiackeho samosprávneho orgánu aj žiakov z nižších ročníkov, najmä prvákov, ktorí majú o činnosti žiackej školskej rady najmenej poznatkov.
  • Rozvíjať spoluprácu členov žiackej školskej rady s ich rovesníkmi pracujúcimi na iných stredných školách v blízkom okolí, tak, aby mohli spoločne organizovať aktivity a navzájom si pomáhať a vymieňať skúsenosti zamerané na činnosť žiackej školskej rady.

Dostupnosť výskumných nástrojov

  • dotazník nie je prístupný pre verejnosť
  • dátový súbor nie je prístupný pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia:

Spracovala: Mgr. Marcela Bieliková

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov