IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Objektívne znaky chudoby detskej zložky populácie a regionálne subjekty v ich subjektívnom vnímaní chudoby

Objektívne znaky chudoby detskej zložky populácie a regionálne subjekty v ich subjektívnom vnímaní chudoby

Identifikačný list výskumu ID: DAVM42

Autori výskumu: PhDr. ladimíra Antolová, PhD., Ing. Mgr. Martin Hulin, PhDr. Roman Bartoš, PhD.
Inštitucionálne pozadie výskumu: Katolícka Univerzita v Ružomberku, Univerzita Komenského v Bratislave
Obdobie zberu dát: november 2012 až február 2013
Zber dát: Zber bol realizovaný výskumným tímom prostedníctvom online dotazníka

Abstrakt

V Európskej únii je ohrozených chudobou 19 % detí a podobne na Slovensku je najzraniteľnejšou vekovou skupinou z hľadiska miery rizika chudoby práve veková skupina detí od 0 – 17 rokov (18,8 %). Ohrozenie chudobou často súvisí so životom v marginalizovanom regióne, v rodine s nezamestnaným rodičom a rodinné prostredie vo významnej miere ovplyvňuje život detí.

V našom výskume sme sa zamerali na zistenie životných podmienok detí a ďalších socioekonomických súvislostí, tak ako ich vnímajú deti, pričom sme našu pozornosť upriamili na regióny Žilinského kraja. Zistili sme, že práve miera blahobytu súvisí s niektorými oblasťami života rodiny, ako je počet detí v rodine, školský prospech, prostredie na učenie aj spôsob trávenia voľného času.

Ciele výskumu

Našim hlavným cieľom bolo zistiť, ako deti subjektívne vnímajú životné podmienky, v ktorých žijú, a následne ako tieto životné podmienky súvisia s ďalšími socioekonomickými oblasťami ich života.

Výskumné hypotézy (VH) a výskumné otázky (VO)

K hlavným výskumným oblastiam patrili rozdielnosti a súvislosti so základnými charakteristikami domácnosti (počet detí, základné vybavenie, vlastnenie osobných predmetov), indikátorom blahobytu, pracovným uplatnením rodičov, konzumovaním mäsa, školským prospechom, množstvom voľného času a spokojnosťou so životom.

VH1.1.: Predpokladáme, že v regióne Orava zistíme štatisticky signifikantne vyšší počet detí v domácnosti oproti ostatným regiónom.
VO1.2.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v základnom vybavení domácnosti medzi jednotlivými regiónmi Žilinského kraja?
VO1.3.: Existuje významná súvislosť medzi základným vybavením domácnosti a počtom detí v domácnosti?
VH1.4.: Predpokladáme, že medzi vlastníctvom osobných predmetov a počtom detí v domácnosti zistíme významnú negatívnu súvislosť.

VO2.1.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v indikátore blahobytu medzi jednotlivými regiónmi Žilinského kraja?
VH2.2.: Predpokladáme, že medzi indikátorom blahobytu a počtom detí v domácnosti zistíme významnú negatívnu súvislosť.
VH2.3.: Predpokladáme, že medzi poberateľmi a nepoberateľmi dotácii na školské potreby zistíme štatisticky signifikantný rozdiel v indikátore blahobytu?
VH2.4.: Predpokladáme, že medzi výškou vreckového i častosťou jeho dostávania a indikátorom blahobytu zistíme významnú pozitívnu súvislosť.

VO3.1.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v pracovnom uplatnení rodičov medzi jednotlivými regiónmi Žilinského kraja?
VH3.2.: Predpokladáme, že medzi pracovným uplatnením rodičov a indikátorom blahobytu zistíme významnú pozitívnu súvislosť.
VO3.3.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v možnosti rodiny dovoliť si týždňovú dovolenku z hľadiska pracovného uplatnenia rodičov?

VO4.1.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v častosti konzumovania mäsa medzi jednotlivými regiónmi Žilinského kraja?
VH4.2.: Predpokladáme, že medzi častosťou konzumácie mäsa a indikátorom blahobytu zistíme významnú pozitívnu súvislosť.

VH5.1.: Predpokladáme, že medzi pracovným uplatnením rodičov a školským prospechom detí zistíme významnú pozitívnu súvislosť.
VH5.2.: Predpokladáme, že medzi indikátorom blahobytu a školským prospechom detí zistíme významnú pozitívnu súvislosť.
VH5.3.: Predpokladáme, že medzi úrovňou prostredia na učenie a školským prospechom detí zistíme významnú pozitívnu súvislosť.
VH5.4.: Predpokladáme, že medzi indikátorom blahobytu a úrovňou prostredia na učenie zistíme významnú pozitívnu súvislosť.

VO6.1.: Existuje významná súvislosť medzi indikátorom blahobytu a množstvom voľného času detí?

VO7.1.: Exitujú štatisticky signifikantné rozdiely v spokojnosti so životom u detí medzi jednotlivými regiónmi Žilinského kraja?
VO7.2.: Existuje významná súvislosť medzi indikátorom blahobytu a spokojnosťou so životom u detí?
VO7.3.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v spokojnosti so životom medzi deťmi žijúcimi v meste a na dedine?
VO7.4.: Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v spokojnosti so životom medzi chlapcami a dievčatami?
VO7.5.: Existuje významná súvislosť medzi spokojnosťou so životom a vekom detí?

Metodika výskumu a výskumná vzorka

Výskumná štúdia mala exploračno-verifikačný charakter, pričom sme overovali stanovené výskumné hypotézy a hľadali odpovede na stanovené výskumné otázky.

Populácia a výskumný súbor

Výskumnú populáciu tvorili žiaci 2.stupňa základných škôl Žilinského kraja s ohľadom na jeho 5 regiónov (Liptov, Orava, Kysuce, Turiec, Horné Považie). Výskumnú vzorku tvorilo 1036 žiakov (z toho 518 chlapcov a 518 dievčat). Početnosti z hľadiska jednotlivých regiónov sú zobrazené v nasledujúcej tabuľke č.1 priemerný vek respondentov bol M=12,58 (SD=1,64), pričom vekové rozpätie respondentov bolo 10-15 rokov.

Tab.č.1  Početné zastúpenie žiakov z hľadiska regiónov Žilinského kraja.

Región

Počet

%

 

Liptov

169

16,3

Orava

425

41,0

Kysuce

69

6,7

Turiec

56

5,4

Horné Považie

317

30,6

Spolu

1036

100,0

Výber vzorky bol uskutočnený zámerným stratifikovaným výberom. Z každého okresu daného regiónu sme na základe štatistiky súpisu základných škôl (dostupné z UIPŠ) a štatistiky poberateľov dotácií na stravu a školské potreby (poskytnuté príslušnými ÚPSVaR

Žilinského kraja) vybrali jednu školu z mesta a jednu z dediny, pričom sme zohľadňovali strednú a veľkú mieru zastúpenia poberateľov daných dotácii, čím sme chceli docieliť zastúpenie respondentov rodín nachádzajúcich sa v stave hmotnej núdze. V rámci každej školy sme cielili zabezpečiť respondentov z 5. (N=325), 7. (N=382), a 9. ročníka (N=329). Jednotlivé straty tak tvorili školy z mesta (N=391) a dediny (N=645), školy so strednou a veľkou mierou poberateľov dotácií a triedy z troch ročníkov 2. stupňa základnej školy.

Takto sme sa snažili zabezpečiť určitú mieru reprezentatívnosti v rámci Žilinského kraja (nepodarilo sa nám však zabezpečiť dostatočný počet respondentov z regiónu Turiec a Kysuce, preto sú výsledky z týchto regiónov menej spoľahlivé a otázne na zovšeobecňovanie oproti ostatným regiónom).

Metodiky a techniky

V rámci výskumnej štúdie sme využili techniku fókusových skupín a online dotazníka.

Výskum sme realizovali v dvoch hlavných etapách. V prvej fáze sme vzhľadom na špecifickú cieľovú skupinu výskumu chceli zistiť, do akej miery deti chápu a sú schopné reflektovať na problematiku chudoby a s ňou spojené súvislosti. Za týmto účelom sme uskutočnili štyri fókusové skupiny s deťmi, pričom sme dve tieto skupiny zorganizovali s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia a dve skupiny z bežného prostredia. Hlavným komparačným kritériom bola teda sociálna úroveň rodiny, v ktorej deti žili.

Fókusovú skupinu č. 1 a 2 tvorilo 10 detí (päť detí v každej skupine) vo veku 11 – 13 rokov, ktorých rodičia sú aktívnymi poberateľmi sociálnych dávok (dávok v hmotnej núdzi, dávok v nezamestnanosti a i.). Deti pochádzali z mesta Ružomberok a lokalita ich bydliska je charakterizovaná ako sociálne vylúčená intravilánová časť obce. Tieto deti sa každoročne zúčastňujú tábora v Ružomberku pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. V jednotlivých fókusových skupinách sa nachádzali tri dievčatá a dvaja chlapci. Skupina bola etnicky homogénna a deti patrili k rómskemu etniku (na základe rozhovoru s nimi a etnickej seba-identifikácie).

Fókusovú skupinu č.3 a 4 tvorilo 10 detí (päť detí v každej skupine) vo veku 11 – 14 rokov, ktorých rodičia boli zamestnaní a okrem rodičovských prídavkov na dieťa neboli poberateľmi žiadnych sociálnych dávok alebo príspevkov. Deti pochádzali z obce Liptovské Sliače a v rámci prebiehajúceho výskumu boli zaradené do kategórie strednej ekonomickej vrstvy. Fókusovú skupina č. 3 bola tvorená štyrmi dievčatami a jedným chlapcom a fókusová skupina č. 4 pozostávala z piatich dievčat. Všetky deti boli členmi detského spevokolu a pri výskumnom procese bola prítomná i vedúca tohto spevokolu.

V druhej etape sme žiakom na hodinách informatiky prostredníctvom aplikácie Google docs administrovali za pomoci učiteľov základných škôl online dotazník s 34 položkami (z toho 5 demografických).Pred samotnou administráciou online dotazníka sme vzhľadom na špecifickú detskú populáciu uskutočnili predvýskum na overenie porozumenia jednotlivým položkám dotazníka. Na tento účel sme v spolupráci s dvomi základnými školami v Ružomberku vybrali dve triedy z 5. ročníka, ktoré samotní riaditelia označili za žiakov skôr sociálne znevýhodnených. Vychádzali sme z predpokladu, že ak zabezpečíme uspokojivé porozumenie položkám dotazníka u tejto skupiny, môžeme očakávať dostatočné porozumenie aj u ostatnej populácie žiakov. Počas predvýskumu sme prešli jednotlivé položky s deťmi nahlas a zisťovali mieru ich porozumenia príp. problémy s pochopením pojmov, vágnosťou vyjadrení a pod. Zistené nedostatky sme zapracovali do konečnej podoby dotazníka.

Spracovanie dát

Na vyhodnotenie výskumných hypotéz a výskumných otázok sme určovali štatistickú signifikanciu rozdielov. Pre určenie štatisticky signifikantných rozdielov sme vzhľadom na nenormálne rozloženie dát použili neparametrické testy (Mann-Whitneyho test pre dva nezávislé súbory, Kruskal-Wallisov test pre viac nezávislých súborov), ojedinele aj parametrické testy pri normálnom rozložení dát (test ANOVA pre viac nezávislých súborov). Pre určenie závažnosti prípadných štatisticky signifikantných rozdielov sme vypočítali mieru vecnej významnosti (tzv. „effect size“, ako r=z/(sqrt N)). Pri hodnotení vecnej významnosti sa pridŕžame štandardných kritérií pre mieru vecnej významnosti štatisticky signifikatného rozdielu, pričom hodnoty medzi 0.1-0.2 predstavujú malú, hodnoty okolo 0.3 predstavujú strednú a hodnoty nad 0.5 predstavujú vysokú mieru vecnej významnosti V rámci skúmania súvislostí medzi premennými sme použili Spearmanov súčiniteľ poradovej korelácie (rho). Všetky štatistiky sme uskutočnili v softvéri SPSS 17.0.

Závery a hlavné zistenia výskumu

RODINA A DOMÁCNOSŤ (počet detí, vybavenosť, osobné predmety)

V minulosti patrila Orava medzi jeden z najchudobnejších regiónov a súčasne sa vyznačovala aj prevahou veľkých viacdetných rodín. Výsledky nášho výskumu podporujú tieto zistenia, pričom respondenti z Oravy uviedli oproti ostatným regiónom najväčší podiel štvordetných i päť a viacdetných domácností. Tiež sme v tomto regióne zistili najmenší podiel jednodetných a dvojdetných domácnosti oproti ostatným regiónom Žilinského kraja. Celkovo sme zistili na Orave v mediáne o 1 dieťa v domácnosti viac oproti ostatným regiónom (v priemere to boli 3 deti na domácnosť), medzi ktorými už nebol zistený významný rozdiel v počte detí v domácnosti. Na druhej strane najviac jednodetných a dvojdetných domácností v rámci daného regiónu uviedli respondenti na Liptove. Celkovo najvyšší podiel mali domácnosti s dvomi deťmi. Región Oravy, ktorý patrí medzi chudobnejšie regióny tak dosahuje najväčší podiel mnohodetných domácností, čo možno súvisí so svojpomocou, ktorá sa od jednotlivých členov rodiny očakáva v situácii materiálneho nedostatku, kde súdržnosť a určitá skromnosť sú dôležitými faktormi, prečo sú veľké rodiny tak dôležité v takejto z hľadiska chudoby rizikovej situácii.

Najvyššie zastúpenie dvojdetných rodín súvisí zrejme aj so znižujúcou sa mierou sobášnosti. Dirk van de Kaa (1987) v tejto súvislosti hovorí o tzv. druhej demografickej revolúcii (second demographic transition), ktorá podľa neho označuje komplex zmien v správaní a hodnotovom systéme populácie, ktoré nadhodnocujú individualizmus a osobnú slobodu, oslabujú funkciu manželstva a rodiny a redukujú pôrodnosť na úroveň nezaručujúcu seba-reprodukciu populácie. Pripája sa k tomu i narastajúca globálna kríza dopadajúca na spoločensko-ekonomické aspekty života jednotlivcov či lokálne problémy komunít s následným dopadom rozhodnutia mladých rodín mať či nemať potomstvo. Vaňo a kol. k tomu uvádzajú, že vývoj plodnosti bol po roku 2008 v znamení mierneho rastu v dôsledku rekuperácie mier plodnosti, pokračujúceho odkladania rodičovstva a dopadov ekonomickej krízy, ktorá evidentne ovplyvnila vývoj ukazovateľov plodnosti najmä v roku 2010.

Pri skúmaní miery chudoby sa vlastnenie TV, auta, práčky, telefónu a PC považujú za základné indikátory materiálnej deprivácie a chápu sa ako základné vybavenie domácnosti. Pri zisťovaní regionálnych rozdieloch v základnom vybavení domácností sme nezaznamenali podstatnejšie rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Vybavenosť domácností sa tak podľa výpovedí respondentov ukazuje byť v rámci regiónov Žilinského kraja viac-menej rovnomerná. Zaujímavé sú ale vysoké podiely vlastnenia týchto predmetov, pričom TV, práčku, PC či telefón vlastní podľa respondentov až 85-98% z nich. O niečo menší je podiel tých, čo vlastnia aj auto, ale aj tu sú počty pomerne vysoké (75-85%). Ukazuje sa teda, že informatizácia a zvyšovanie životnej úrovne prostredníctvom informačných technológií preniká i do sociálne a ekonomicky nižšie postavených rodín, kedy sa mobilný telefón či PC stávajú takmer bežnou súčasťou našich domácností.

Z hľadiska ohrozenia rizikom chudoby sú deti vnímané za významný rizikový faktor v oblasti úrovne blahobytu rodiny. Deti do rodiny neprinášajú žiadne príjmy a s ich zvyšujúcim sa počtom v rodine sa zvyšuje aj riziko chudoby. Štúdie poukazujú na skutočnosť, že s každým dieťaťom klesá životná úroveň, pričom Michálek (2004) uvádza, že „kvalitatívnym zlomom je tretie dieťa, ktorého narodenie znamená disproporčný nárast nákladov a pokles životnej úrovne rodiny. Nie je to len v dôsledku toho, že rodina s viac deťmi musí uspokojovať zo svojich príjmov väčší rozsah potrieb, ale aj v tom, že deti vytvárajú bariéru pre účasť ženy na trhu práce.“ Zistili sme, že medzi počtom detí v domácnosti a základným vybavením domácnosti ako aj medzi počtom detí v domácnosti a vlastníctvom osobných vecí existuje v oboch prípadoch negatívna súvislosť, ktorá však bola relatívne málo závažná. Je to ale náznak toho, že so zvyšujúcim sa počtom detí v domácnosti o niečo málo klesá aj počet predmetov, ktoré si domácnosť môže dovoliť. V podobnom trende je aj zistenie, že medzi počtom detí v domácnosti a úrovňou blahobytu existuje malá negatívna súvislosť. Vo väčšej miere sa táto súvislosť ale ukázala pri porovnaní „najchudobnejších“ a „najbohatších“ respondentov, kedy bol rozdiel medzi týmito krajnými skupinami už stredne závažný.

Potvrdzuje sa tak náš predpoklad, že rodiny s veľkým počtom detí sú nútené uskromniť sa a znížiť svoj životný štandard (zabezpečenie automobilu tak môže byť vysokým nadštandardom). Táto situácia je spojená s priemerne väčšími potrebami v takejto širšej domácnosti. V takýchto rodinách je napríklad bežné, že oblečenie sa dedí po staršom súrodencovi, prípadne si rodiny s deťmi v podobnom veku vypomáhajú, čo znižuje ich výdavky. Gerbery v tejto súvislosti píše, že „neschopnosť zabezpečiť obnovu šatstva pre každého člena domácnosti patrila k problémom, ktorým muselo čeliť najviac poberateľov dávok v hmotnej núdzi.“ Na druhej strane sa vlastníctvo niektorých osobných predmetov stáva znakom prestíže a deti si túto skutočnosť dobre uvedomujú. Nespĺňať určené „štandardy“ a nevlastniť niektoré predmety, prípadne oblečenie určitej značky ich často stavia do pozície „outsidera“. Ako upozorňuje S. S. McLanahan (1997) „takáto skúsenosť môže mať negatívny vplyv na vzťahy s rovesníkmi a voľnočasové aktivity.“ Táto situácia tak predstavuje pre deti záťaž, ktorá môže byť v krajných prípadoch na hranici únosnosti a viesť až k psychickým problémom, uzavretiu sa detí do seba či ich šikanovaniu a vylúčeniu z rovesníckej skupiny.

BLAHOBYT(z hľadiska dotácií a vreckového)

V rámci nášho výskumu sme nezistili významné rozdiely medzi regiónmi v úrovni blahobytu. Tento stav môže súvisieť aj významnou priemyselnou štruktúrou Žilinského kraja a jeho potenciálom z hľadiska mobility pracovných síl a migrácie nezamestnaných. Faktom je, že veľký počet rodín má aspoň jedného člena zamestnaného na trvalý pracovný úväzok a tým dochádza k saturácií potrieb rodiny a k zvýšeniu miery blahobytu na regionálnej úrovni. Napríklad automobilka KIA Motors Slovakia s.r.o v Žiline zabezpečuje regionálnu prepravu pri dochádzaní do zamestnania a množstvo ľudí nájde uplatnenie i v subdodávateľských firmách pre túto spoločnosť. Ďalšie možnosti získania práce ponúkajú firny v priemyselných parkoch ako CTP Priemyselný park Dolný Hričov, Priemyselný park Strečno, priemyselný park Varín. Medzi ďalších väčších zamestnávateľov v okrese Žilina patria stavebné firmy, firmy zaoberajúce sa ľahkým priemyslom, mäso výrobou, drevo spravujúci a papier spracujúci priemysel a pod. , na Orave je to Oravská televízna fabrika, a.s. Nižná.

Výskumy poukazujú na skutočnosť, že životná situácia rodín ohrozených chudobou predstavuje riziko, že deťom nebudú môcť zabezpečiť potrebné školské pomôcky. Ukazuje sa ale, že rodiny sa snažia v tejto situácii skôr obmedziť svoje výdavky v iných oblastiach, než ako by nezabezpečili svojim deťom potrebné pomôcky na vyučovanie. Napriek tejto snahe sa stávalo, že deti z týchto domácností nedisponovali potrebnými pomôckami, čo im bránilo plnohodnotne participovať na vyučovacom procese. K minimalizácii týchto rizík mal prispieť dotačný systém, čo sa v pozitívnom výsledku prejavilo aj pri hodnotení jeho efektívnosti. Väčšina expertov i respondentov, ktorí sa zúčastnili monitoringu efektívnosti dotačných programov ich hodnotila veľmi pozitívne. Spomedzi troch hodnotených programov, boli dotácie na školské potreby hodnotené ako najprínosnejšie. Nás v tejto súvislosti zaujímalo, do akej miery sa líšia v úrovni blahobytu poberatelia a nepoberatelia dotácií na školské potreby. Podľa predpokladu sa ukázalo, že nepoberatelia dosahujú mierne vyššiu úroveň blahobytu oproti poberateľom týchto dotácií. Taktiež v súlade s našim očakávaním bolo zistenie, že medzi „najchudobnejšími“ respondentmi bolo významnejšie viac poberateľov ako u „najbohatších“ respondentov. Treba ale pripomenúť, že určenie poberania alebo nepoberania dotácie záviselo na danom respondentovi, pričom až polovica z nich nevedela, či takúto dotáciu jeho rodičia poberajú. Preto pripúšťame možnosť určitého skreslenia týchto údajov obmedzenými poznatkami o tejto situácii deťmi.

Rodičia často svojim deťom poskytujú istú finančnú čiastku vo forme vreckového a nás zaujímalo, do akej miery veľkosť tejto čiastky i častosť poskytovania vreckového súvisí s úrovňou blahobytu. V súlade s našim očakávaním sme zistili, že so zvyšujúcou sa úrovňou blahobytu mierne rastie aj výška a častosť vreckového, ktoré deti od rodičov dostávajú, pričom tieto rozdiely sú závažnejšie medzi „najchudobnejšími“ (v mediáne dostávajú 1 až 5€ mesačne) a „najbohatšími“ respondentmi (v mediáne dostávajú 6 až 10€ mesačne). Tu sa napríklad ukázalo, že kým iba ¼ „najchudobnejších“ respondentov dostáva vreckové v maximálnej výške 11-15€ mesačne, až polovica „najbohatších“ respondentov deklarovala, že dostáva od 6-10€ po vyše 50€ mesačne.

PRACOVNÉ UPLATNENIE RODIČOV (dovolenka)

V úvode sme poukázali na rozdielnosť regiónov aj z hľadiska nezamestnanosti, a tak nás zaujímalo, či aj v našej výskumnej vzorke existujú rozdiely v pracovnom uplatnení rodičov v rámci ich regionálnej príslušnosti. Najvyšší podiel zamestnanosti obidvoch rodičov bol zistený v rámci Liptova a Oravy. Paradoxne región Orava má štatisticky jednu z najvyšších mier nezamestnanosti v Žilinskom kraji. Úroveň zamestnanosti aspoň jedného rodiča bola porovnateľná vo všetkých regiónoch. Vzhľadom na veľmi nízky počet respondentov Turca a Kysúc v niektorých kategóriách hodnotíme výsledky v rámci týchto regiónov za málo spoľahlivé na interpretáciu.

Následne sme zistili, že so zlepšujúcimi sa pracovnými možnosťami rodičov sa mierne zlepšuje aj úroveň ich bohatstva. Podobný trend naznačuje aj ďalšie zistenie, že v skupine „najbohatších“ respondentov je významne vyššie pracovné uplatnenie rodičov ako u „najchudobnejších“ respondentov. Poukazuje to na fakt, že nízke pracovné uplatnenie rodičov (ak napr. obaja nepracujú) je závažným rizikovým faktorom chudoby. Výsledky výskumu z USA nazvané „A Profile of the Working Poor“ (2010) ale poukázali aj na tú skutočnosť, že hoci platená práca významne redukuje riziko chudoby, neeliminuje ho úplne. To pre nás môže napríklad znamenať, že aj keď sa v chudobnejších regiónoch ukazuje relatívne vysoká zamestnanosť, mzda týchto zamestnancov nemusí stačiť na pokrytie všetkých potrebných výdavkov. Význam skúmania nielen fenoménu „vylúčenia z trhu práce” ale aj „vylúčenia na trhu práce” (tzv. „working poor”) dokumentujú opäť zistenia z USA, podľa ktorých rodiny s aspoň jedným zamestnaným členom rodiny na trhu práce minimálne počas 27 týždňov a s deťmi pod 18 rokov mali 4x väčšiu pravdepodobnosť ocitnúť sa v chudobe ako rodiny s rovnakou charakteristikou, no bez detí.

Dovoliť si počas kalendárneho roka aspoň jednu týždňovú dovolenku mimo domu a uhradiť všetky výdavky spojené s ubytovaním, stravovaním, dopravou, spoločensko-kultúrnymi potrebami môže byť pre rodinu s deťmi finančne náročné. Navyše je možnosť týždňovej dovolenky jedným z hlavných indikátorov materiálnej deprivácie rodiny. Z výsledkov nášho výskumu sa ukázalo, že najväčšiu možnosť týždňovej dovolenky majú rodiny s oboma pracujúcimi rodičmi (61%) a najmenšiu zas rodiny s oboma nepracujúcimi rodičmi (29%). Rodiny s dobrým pracovným uplatnením rodičov si tak vo významne väčšej miere mohli dovoliť týždňovú dovolenku mimo domu. Veľmi jasne sa tieto rozdiely ukázali medzi „najbohatšími“ respondentmi, z ktorých si prakticky každý mohol dovoliť zúčastniť sa na takejto dovolenke, kým u „najchudobnejších“ respondentoch to bol iba 1 z 5. Ukazuje sa teda, že zvýšené riziko chudoby sa tak veľmi výrazne odráža v možnostiach rodiny dovoliť jednu zo základných materiálnych možností akou je týždňová dovolenka mimo domu.

KONZUMÁCIA MÄSA

V Európe sa upriamuje pozornosť na nedostatočné saturovanie potrieb jednotlivcov v oblasti stravovania a prísunu látok potrebných pre plnohodnotný vývin jednotlivca. Ako uvádza Francesco Capozzi, koordinátor konzorcia CHANCE (projekt “Low cost technologies and traditional ingredients for the production of affordable, nutritionally correct foods improving health in population groups at risk of poverty”) „vedci zistili priamu súvislosť medzi príjmom a kvalitou výživy: čím je nižší sociálno-ekonomický status, tým menej vyvážená je výživa. Jedným z dôvodov je, že ľudia s nízkym príjmom si často nemôžu dovoliť dostatočne výživnú stravu.“

My sme sa v tejto súvislosti zamerali na preskúmanie jedného z hlavných indikátorov materiálnej deprivácie akou je možnosť konzumovať mäso alebo rybu aspoň každý druhý deň. V rámci regionálneho porovnania častosti v konzumácii mäsa, príp. ryby sme zistili, že práve v regióne Turca uviedli respondenti významne menej častú konzumáciu mäsa (2-3 krát týždenne) oproti ostatným regiónom (takmer denne). Rovnako závažný rozdiel sme zistili aj medzi „najchudobnejšími“ a „najbohatšími“ respondentmi. Poukazuje to teda na skutočnosť, že zvýšená miera rizika chudoby sa síce prejavuje v zmenšenej možnosti konzumovať mäso, ale to iba malej miere. A tak aj zle materiálne a finančne vybavené rodiny respondentov si mäsitú stravu v podstate vedia zabezpečiť v postačujúcom množstve.

PROSPECH (pracovné uplatnenie rodičov, blahobyt, prostredie na učenie)

Nízka životná úroveň rodiny a nízky príjem rodičov sa podľa autorov P. Evans a M. Deluca považujú za jeden z rizikových faktorov, ktoré vytvárajú predispozície pre sociálne vylúčenie detí v dospelosti. V rovnakej súvislosti sa uvádza aj nízke vzdelanie rodičov či slabá podpora zo strany rodičov súvisiaca s nízkymi ašpiráciami detí aj ich rodičov. Správy OECD poukazujú na výsledky výskumov, ktoré ukázali, „že rodičia z vyšších sociálnych tried sú aktívnejší nielen v starostlivosti, ale aj v pomoci pri domácej príprave dieťaťa do školy a v zdôrazňovaní rozvíjania vedomostí a znalostí detí, než rodičia z nižších tried. Lepšie spoločensky postavení rodičia sa s deťmi do školy viac pripravujú, viac dbajú na rozvoj verbálnych schopností a znalostí detí, častejšie prihlasujú deti do knižníc a najrôznejších záujmových krúžkov.“ V správe sa ďalej uvádza, že „horšie spoločensky postavení rodičia toto všetko síce so svojimi deťmi taktiež robia, ale nie v takej miere, nie s takou intenzitou a nie s takou dôslednosťou.“ Pri znižovaní (alebo vytváraní) rizika sociálneho vylúčenia zdôrazňujú predovšetkým úlohu politiky vzdelávania.

Z nášho výskumu sa v tejto súvislosti ukázalo, že medzi pracovným uplatnením rodičov a školským prospechom existuje skôr malá súvislosť. Deti rodičov, ktorí majú lepšie pracovné možnosti tak dosahujú aj o niečo málo lepšie výsledky v škole. Podobne sme zistili, že aj so zvyšujúcou sa úrovňou blahobytu sa mierne zlepšujú výsledky detí v škole, pričom významnejšie rozdiely sme zistili medzi „najchudobnejšími“ a „najbohatšími“ respondentmi. Deti, ktoré žijú v relatívne „bohatých“ rodinách dosiahli oproti deťom z relatívne „chudobných“ rodín významnejšie lepšie výsledky v škole. Tieto výsledky by sme mohli interpretovať už vyššie naznačenými výskumami, a síce že rodičia, ktorí majú vyššie pracovné uplatnenie a zabezpečený vyšší blahobyt majú pravdepodobne aj vyššie ašpirácie pre svoje dieťa. Vo všeobecnosti si tak viac uvedomujú nevyhnutnosť dobrého zamestnania, s čím súvisí aj stupeň dosiahnutého vzdelania. Z tohto dôvodu môžu vo všeobecnosti viac dbať na školskú prípravu svojich detí, ktoré v konečnom dôsledku dosahujú lepšie študijné výsledky. To sa ukazuje aj vo viacerých výskumoch, kde rodičia s vyšším príjmom trávia viac času so svojimi deťmi pri príprave do školy a majú zvýšený záujem o úspešnosť svojich detí v škole a v mimoškolských aktivitách.

Pri úspechoch v škole, resp. v dosahovaní dobrých študijných výsledkoch sa často zdôrazňuje úroveň prostredia na učenie (vlastná izba, písací stôl, tiché miesto na učenie, PC). V rámci výskumu autori Sobolewski a Amato (2005) zistili, že prístup k učebným pomôckam a podmienkam (tiché miesto na učenie, učebnice a školské pomôcky, počítač) je jeden z vysvetľujúcich faktorov úzkej väzby medzi príjmom rodiny a školskými úspechmi detí. Z našich výsledkov sa ukázalo, že takmer všetky deti majú zabezpečený priestor na učenie, knihy či písací stôl (v 90% prípadoch) a samotný počítač k príprave do školy nájdeme (v 81% prípadoch). Hoci sme medzi úrovňou prostredia na učenie a blahobytom zistili veľkú pozitívnu súvislosť, ktorá bola ešte silnejšia pri porovnaní „najchudobnejších“ a „najbohatších“ respondentov, nezistili sme v protiklade s našim očakávaním významnejšiu súvislosť medzi úrovňou prostredia na učenie a školským prospechom. To môže byť spôsobené aj tým, že veľká časť respondentov uviedla relatívne vysokú úroveň prostredia na učenie, čo následne neumožňuje dostatočnú diskrimináciu vzhľadom na rozdielnosti v školskom prospechu (tzv. efekt stropu). Tiež bolo hodnotenie školského prospechu robené samotnými deťmi, čo mohlo tiež vniesť určité skreslenia do získaných údajov (tendencia ukázať sa v lepšom svetle apod.). Význam prostredia na učenie vzhľadom na školské výsledky tak nie je našimi zisteniami vážnejšie spochybnený.

VOĽNÝ ČAS (blahobyt)

Naše výsledky naznačujú, že deti s väčším blahobytom majú o niečo viac voľného času Práve spôsob trávenia voľného času sa výrazne líši od finančných možností, ktoré si rodina môže dovoliť. V analýze bolo poukázané na aktivity ako lyžovačky, ktoré mohla realizovať len určitá časť vzorky. Rovnako to potvrdzuje „Výskum dopadov zmien v systéme pomoci v hmotnej núdzi“, keď najvyšší podiel úplne obmedzených výdavkov sa týkal návštevy kultúrnych podujatí, druhým najčastejším úplne obmedzeným výdavkom boli výdavky na športové aktivity detí a výdavkov na školské krúžky detí. Dôležitý pohľad na možnosti trávenia voľného času nám však poskytlo porovnanie medzi „najchudobnejšími“ a najbohatšími“ respondentmi. Ukázalo sa, že takmer vo všetkým ponúknutých možnostiach trávenia voľného času sa tieto dve krajné skupiny významne líšia, pričom stredne až veľmi závažné rozdiely boli zistené u aktivít ako surfovaní po webe, športovaní, hraní hier na PC, pozeranie TV či navštevovaní krúžkov, ktoré „najbohatší“ praktikovali výrazne častejšie. Celkovo najväčšie rozdiely z hľadiska našej štúdie ale boli zistené u „alternatívnych“ aktivitách (lyžovanie, návšteva kúpaliska, ZOO, kina či účasť na školskom výlete), ktoré „najbohatší“ respondenti praktikovali vo veľmi výrazne väčšej miere oproti „najchudobnejším“ respondentom. Ukazuje sa tak, že práve na možnosti praktikovať tieto aktivity dopadajú dôsledky rizika chudoby najvýraznejšie, a to v negatívnom zmysle.

SPOKOJNOSŤ SO ŽIVOTOM (lokalita, rod, vek, blahobyt)

Subjektívne metódy merania kvality života, kde je hodnotiteľom samotná skúmaná osoba, poukazujú na dimenziu kvality života, ktorá má z pohľadu respondenta významnú hodnotu. V našom výskume sme sa zamerali na subjektívne hodnotenie spokojnosti so životom samotným dieťaťom. Naše vnímanie a hodnotenie môže byť totiž veľmi odlišné od skutočného prežívania respondenta, t.j. dieťaťa. Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že osoba, ktorá žije v materiálnom nedostatku nebude pociťovať spokojnosť so svojim životom, skutočnosť však môže byť značne odlišná. Demonštruje to aj jeden z dôležitých výskumov významného bádateľa na poli skúmania “well-being“ (psychickej pohody) psychológa E. Dienera , ktorý napríklad zistil, že spokojnosť so životom u bezdomovcov v Kalkate bola významne vyššia ako spokojnosť u bezdomovcov v Kalifornii, hoci žili v značne horších podmienkach. A práve z tohto dôvodu je dôležité skúmať ako súvisia materiálne podmienky s úrovňou spokojnosti so životom.

Z výsledkov nášho výskumu sa ukázalo, že z hľadiska jednotlivých regiónov, mesta či dediny i rodu respondentov nie je významnejší rozdiel v úrovni spokojnosti so životom detí. Významnejšie rozdiely sme ale zistili z hľadiska veku respondentov, pričom s rastúcim vekom mierne klesala spokojnosť so životom. Najmladší respondenti dosiahli oproti najstarším o málo významnejšie vyššiu spokojnosť so životom. Všetky vekové skupiny však celkovo dosiahli vysoké úrovne spokojnosti so životom. O niečo menšia spokojnosť u najstarších respondentov môže byť spojená s postupným narastaním zodpovednosti, väčšieho množstva úloh a nárokov, ktoré sú na nich kladené, prípadne aj situačné faktory ako obdobie, v ktorom boli hodnotení (blížiace sa písomky či iné významnejšie a stresujúcejšie udalosti apod.).

Predovšetkým nás ale zaujímal možný súvis medzi úrovňou blahobytu a spokojnosťou so životom, pričom sme zistili skôr malú pozitívnu súvislosť. To naznačuje, že s rastúcim blahobytom sa o niečo málo zvyšuje aj spokojnosť so životom. Významnejší rozdiel sme opäť zistili medzi „najbohatšími“ respondentmi, ktorí dosiahli oproti „najchudobnejším“ významnejšie vyššiu spokojnosť so životom. Avšak aj skupina „najchudobnejších“ dosiahla relatívne vysokú mieru spokojnosti (výrazne nad priemerom škály), čo naznačuje, že situácia ohrozenia chudobou sa príliš závažne neodráža na zlej spokojnosti so životom, minimálne v našom výskumnom súbore, ktorý na druhej strane zrejme neobsahoval respondentov z extrémnejšie chudobných podmienok.

Odporúčania z výskumu

Výskumy založené na hodnoteniach a výpovediach detí so sebou vždy prinášajú zvýšené riziká a obmedzenia oproti iným výskumným populáciám (napr. dospelým). Jednak sú to obmedzenia spojené s obmedzenými poznatkami detí ohľadom ich životnej situácie, ktorú majú hodnotiť, zvýšená tendencia ukázať sa v lepšom svetle (sociálna žiadúcnosť) a fabulácia odpovedí, či slabšia úroveň seba-kontroly a disciplíny pri odpovedaní (ľahšie sa rozptýlia a kratšie sa dokážu sústrediť na danú vec). Preto treba zohľadňovať pri zbere aj interpretácii špecifiká tejto výskumnej populácie, o čo sme sa prostredníctvom fókusových skupín i predvýskumu snažili aj my a časovú náročnosť dotazníka sme sa snažili obmedziť na nevyhnutné minimum (cca 15-20 min).

Vzhľadom na to, že celý náš výskumný dizajn bol založený iba na odpovediach detí a to aj pri hodnotení tzv. objektívnych aspektov ich životnej situácie a materiálneho zabezpečenia, uvedomujeme si isté riziko skreslenia získaných dát. Aj z tohto dôvodu sme do dotazníka zaradili niekoľko oblastí hodnotenia materiálneho zabezpečenia, aby sme si mohli overiť mieru konzistencie daných odpovedí. Ukázalo sa, že toto sa nám viac-menej podarilo, keďže očakávané premenné spolu vzájomne významne súviseli a zozbierané dáta považujeme za dostatočne spoľahlivé. Menšiu spoľahlivosť ale pripisuje položkám, akou bola napr. vedomosť o poberaní školskej dotácie, na ktorú ako sa ukázalo nevedelo odpovedať vyše polovica respondentov. Keďže ale našim hlavným cieľom bolo ale porovnať a odhaliť súvislosti medzi subjektívnym hodnotením spokojnosti s rôznymi socioekonomickými premennými, museli sme akceptovať určitú mieru kompromisu vzhľadom na spoľahlivosť získaných dát.

Ďalšie obmedzenia boli spojené s nedostatočným zapojením niektorých regiónov (Kysuce a Turiec), čo spôsobilo, že v niektorých kategóriách sme nedosiali spoľahlivý počet respondentov a následné výsledky za tieto regióny nemožno ani spoľahlivo interpretovať, na čo aj v texte bližšie poukazujeme.

Keďže vnímame prepájanie subjektívneho hodnotenia s materiálnymi aspektmi životnej situácie za dôležitý výskumný problém v rámci problematiky chudoby, do budúcnosti by bolo žiaduce založiť meranie materiálnych charakteristík na objektívnejších kritériách ako sú výpovede detí, napr. výpovede rodičov, dostupné štatistiky z úradov práce, škôl a pod. To si ale vyžaduje nepomerne náročnejšie požiadavky na dizajn, materiálne i ľudské zdroje, ktoré boli mimo našich možností. Napriek tomu sme presvedčení, že výsledky nášho výskumu ponúkajú prínosné poznatky v oblasti vnímania a posudzovania chudoby u detskej populácie, ktoré u nás zatiaľ chýbajú.

Dostupnosť výskumných nástrojov

Dotazník je prístupný na požiadanie u autorov výskumu

Dostupnosť dátového súboru
Nie je prístupný pre verejnosť

Ďalšia dokumentácia
Záverečná správa z výskumu

Spracovala: PhDr. Vladimíra Antolová, PhD.

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov