IUVENTA / Výskum mládeže / Výskumy – katalóg dát / 2013 / Vplyvy mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže

Vplyvy mediálnej komunikácie na nové vzory mládeže

Identifikačný list výskumu ID: DAVM41

Autori výskumu: Mgr. Norbert Vrabec, PhD., PhDr. Dana Petranová, PhD.,
Inštitucionálne pozadie výskumu: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulta masmediálnej komunikácie
Obdobie zberu dát: máj 2011 až október 2012
Zber dát: Sieť zaškolených anketárov z radov študentov, doktorandov a pedagógov Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave

Abstrakt

Predmetom výskumu bolo kvalitatívne zisťovanie realizované v súlade s postupmi a technikami metódy zakotvenej teórie zamerané na analýzu toho, aké skupiny hodnôt dominujú u mladých ľudí v súvislosti s vnímaním individuálnych a skupinových vzorov. Na zvyky a životný štýl dnešnej mládeže majú čoraz väčší vplyv informácie, trendy, hodnotové vzorce a vzorové podnety sprostredkované prostredníctvom médií, ale aj osôb, s ktorými mladí ľudia prichádzajú do kontaktu. Identita mládeže v médiami saturovanom prostredí sa okrem iných vplyvov formuje aj v podobe identifikácie, akceptácie a stotožnenia sa s rôznymi verejne známymi vzormi. Tieto vzory sú mládeži sprostredkúvané predovšetkým prostredníctvom ich mediálnej prezentácie, ale aj verejného i privátneho diskurzu súvisiaceho s touto prezentáciou. Atraktívnymi vzormi pre mladých ľudí však okrem mediálne známych a médiami vytváraných spoločenských elít môžu byť aj „nemediálne kategórie vzorov“. Máme tým na mysli najmä rodičov, starých rodičov, príbuzných, učiteľov a ďalšie skupiny osôb vplývajúcich na stotožnenie sa alebo odmietnutie vzorových podnetov. Použitá výskumná stratégia bola zameraná na to, akým spôsobom sú tieto skupiny osôb vnímané mladými ľuďmi, ako sú zobrazované a prezentované v médiách a či spôsoby mediálnej prezentácie majú nejaký vplyv na mieru príťažlivosti týchto sociálnych skupín ako mládežníckych vzorov.

Ciele výskumu

Všeobecný cieľ projektu výskumu:

Hlavným cieľom výskumného projektu bola podrobná analýza štruktúry a procesov ovplyvňujúcich formovanie osobných vzorov a modelov v živote súčasnej mládeže. Zámerom bolo identifikovať nové vzory mladých ľudí, uskutočniť ich kategorizáciu, preskúmať súvislosti a styčné body medzi vzorovými podnetmi a formou ich prezentácie v médiách.

Špecifické ciele projektu výskumu:

  • Zistiť aké typy osôb považujú mladí ľudia za svoje osobné vzory, ako aj hlavné dôvody prečo ich považujú za svoje vzory.
  • Zistiť aký je vplyv masovej kultúry šírenej médiami na transformáciu vnímania tradičných autorít (rodina, škola atď.).
  • Zistiť do akej miery mediálna realita a on-line komunikácia ovplyvňuje výber a reflexiu autorít , vzorov a hodnotovej orientácie.
  • Na základe získaných údajov uskutočniť komplexnú kategorizáciu výsledkov, zaradenie identifikovaných vzorov, ideálov, hodnôt a postojov do tematických skupín.
  • Cielený prieskum obsahu vybraných tlačených a elektronických médií s cieľom zistiť súvislosti medzi obľúbenosťou príslušného mládežníckeho vzoru a ním prezentovanou skupinou hodnôt a postojov s frekvenciou a formou jeho prezentácie v médiách.
  • Hľadanie vzájomných súvislostí a styčných bodov medzi výsledkami prieskumu vzorov u mladých ľudí s výsledkami analýzy mediálnych obsahov.

Metodika výskumu a výskumná vzorka

V rámci výskumu boli použité kvalitatívne výskumné stratégie. Praktická realizácia zhromažďovania a analýzy výskumných dát sa riadila tzv. technikou graduálneho zberu dát. Pri použití tohto výskumného postupu sa najprv získava počiatočný súbor údajov, ktorý sa následne podrobuje analýze, postupne sa zapĺňajú medzery v dátach a zisťuje sa, aká ďalšia skupina prípadov by mohla priniesť nové relevantné poznanie.

Zvolená metodika výskumu bola zameraná na kvalitatívne zisťovanie realizované v súlade s postupmi a technikami metódy zakotvenej teórie (Strauss – Corbinová, 1999). Použité boli vlastné výskumné nástroje vytvorené pre účely tohto výskumu, ktoré sa sústredili na analýzu toho, aké skupiny hodnôt dominujú u mladých ľudí v súvislosti s vnímaním individuálnych a skupinových vzorov.

Výskumná štúdia pokrýva nasledovné okruhy vzorov:

  1. Vzory povolaní. Akým profesiám mládež dôveruje a aké naopak vníma s nedôverou? V ktorej z profesijných skupín dokáže identifikovať osobné vzory? Ako sú mládežou preferované profesie prezentované v médiách – z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho výskytu (pozitívna, negatívna, neutrálna prezentácia).
  2. Vzory z rodinného prostredia. Existujú osobné vzory, ktoré mládež identifikuje v prostredí užšej, alebo širšej rodiny? Aké hodnotové orientácie vnímajú, oceňujú u týchto osôb? Ako sú mládežou identifikované typy rodinných vzorov prezentované v médiách?
  3.  Vzory z prostredia iných dospelých. Existujú osobné vzory, ktoré mládež identifikuje v prostredí pedagógov, mládežníckych pracovníkov, dobrovoľníkov, trénerov, vedúcich záujmových krúžkov, animátorov a iných dospelých.? Aké hodnotové orientácie vnímajú, oceňujú u týchto osôb? Ako sú mládežou identifikované typy vzorov prezentované v médiách?
  4. Vzory z rovesníckeho prostredia. Existujú osobné vzory, ktoré mládež identifikuje v prostredí rovesníkov (kamaráti, spolužiaci, známi a pod.)? Aké hodnotové orientácie vnímajú, oceňujú u týchto osôb? Ako sú mládežou identifikované typy vzorov prezentované v médiách?
  5. Vzory z mediálneho prostredia. Aké osobné vzory mládež identifikuje v prostredí osôb známych z mediálneho prostredia (oblasti: hudba, šport, zábava, kultúra, politika, veda, podnikanie a pod.)? Aké hodnotové orientácie mladí vnímajú, oceňujú u týchto osôb? Ako sú mládežou identifikované vzory prezentované v médiách?

Praktické nástroje zberu výskumných dát:

  1. Štruktúrované eseje, v ktorých sa mladí respondenti mali vyjadriť vlastnými slovami k zadaným tematickým okruhom. Písanie štruktúrovaných esejí, ktoré pokrývali jednotlivé okruhy vzorových podnetov, sa uskutočnilo v závere roku 2011 na 27 stredných školách v rámci celého Slovenska. V rámci tejto fázy výskumu sme získali a analyzovali celkovo 241 esejí od stredoškolákov z územia celého Slovenska. Vo výskumnej vzorke boli rovnomerne zastúpené gymnáziá i stredné odborné školy. Väčšina autorov esejí boli vo veku od 15 do 19 rokov, v ojedinelých prípadoch (menej ako 5 percent) boli zastúpení i mladší študenti 8.ročných gymnázií vo veku 13 až 14 rokov.
  2. Na základe analýzy a kategorizácie autentických písomných výpovedí respondentov uvedených v bode (1) sa uskutočnila séria 37 fókusových skupín (focus groups), ktoré boli moderované podľa vopred pripraveného manuálu zaškolenými moderátormi. Tomuto kroku predchádzal príprava podrobnej metodiky fókusovej skupiny, ktorú mali moderátori k dispozícii. V každej ohniskovej skupine, ktoré sa uskutočnili v rôznych slovenských regiónoch, mal moderátor k dispozícii 3 až 4 účastníkov z radov stredoškolských študentov. Celkovo sa ohniskových skupín zúčastnilo 112 mladých ľudí vo veku od 15 do 20 rokov zo Žilinského kraja(17 respondentov), Trnavského kraja (21 respondentov), Nitrianskeho kraja (7 respondentov), Bratislavského kraja (37 respondentov), Banskobystrického kraja (13 respondentov), Košického kraja (8 respondentov). Ohniskové skupiny sa uskutočnili v nasledovných mestách a obciach: Trstín, Dolný Kubín, Námestovo, Višňové, Banská Bystrica, Zvolen, Medzibrod, Trnava, Senica, Piešťany, Trenčín, Považská Bystrica, Nitra, Trebišov, Košice, Bratislava, Malacky, Pezinok, Svätý Jur. Väčšinu účastníkov ohniskových skupín tvorili stredoškoláci, v ojedinelých prípadoch (menej ako 5 percent) i študenti 1. ročníka vysokoškolského štúdia.
  3. Priebeh všetkých ohniskových skupín bol zaznamenávaný pomocou videokamery alebo zvukového záznamu a následne sa uskutočnil doslovný prepis všetkých diskusií. Celkovo bolo v rámci zberu dát zhotovených a následne do textovej podoby prepísaných 18 hodín a 53 minút video prip. audio záznamov z fókusových skupín. Cieľom diskusie moderátora so skupinou bolo odkryť hlbšie súvislosti, odhaliť vnútorné motivácie voľby vzorov, mieru identifikácie so vzorom, dôvody výberu vzoru, stabilitu stotožnenia so vzorom a pod. V ďalšom kroku výskumného postupu nasledovala hĺbková kvalitatívna obsahová analýza textových prepisov záznamov z fókusových skupín a textov štruktúrovaných esejí.
  4. Začiatkom roka 2012 sa uskutočnil dotazníkový prieskum o mediálnych preferenciách našej cieľovej skupiny. Prieskumu realizovaného prostredníctvom internetovej ankety sa zúčastnilo 275 respondentov z radov stredoškolákov. Cieľom prieskumu bolo zistiť, aké konkrétne mediálne obsahy mladí ľudia sledujú a používajú.
  5. Výskumný tím na základe dát uvedených v bode 5 zrealizoval podrobnú obsahovú analýzu vybraných domácich a zahraničných televíznych seriálov a filmov. Uskutočnila sa tiež s kvantitatívna a kvalitatívna obsahová analýza televízneho spravodajstva verejno-právnych a komerčných televízií, ako aj obsahová analýza časopisov a printových médií, ktoré sú podľa výsledkov dotazníkového prieskumu obľúbené v cieľovej skupine mladých ľudí.
  6. Na základe dát získaných a priebežne spracovávaných vo vyššie uvedených fázach výskumu sa uskutočnilo vyhodnocovanie a interpretácia výsledkov výskumu v súlade s metódou zakotvenej teórie.

Závery a hlavné zistenia výskumu

V procese analýzy štruktúry vzorových podnetov v profesijného prostredia bolo identifikovaných niekoľko centrálnych kategórií. Každá z týchto kategórií zahŕňa komplex pojmov vzťahujúcich sa k určitému kontextu a ovplyvňovaných rôznymi stratégiami konania a interakcie. Vzniká tak paradigmatický model ovplyvňovaný viacerými intervenujúcimi podmienkami a očakávanými prip. už uskutočnenými následkami týchto stratégií. Jednotlivé kategórie boli teda komplexne spracované, uskutočnila sa kategorizácia konceptualizovaných pojmov a odhad ich dimenzionálneho rozsahu. Na základe tohto konceptu sme mohli systematickým a koncepčným spôsobom uvažovať o charakteristických vlastnostiach jednotlivých kategórií a nimi previazaných paradigmatických vzťahov. V rámci selektívneho kódovania, ktoré je záverečnou fázou metódy zakotvenej teórie, sme identifikovali nasledovnú centrálnu kategóriu: Vzorové podnety pôsobiace na mladých ľudí. Túto centrálnu kategóriu následne systematicky uvádzame do vzťahu k ostatným kategóriám, upresňujeme, ďalej rozvíjame a dopĺňame o nové dimenzie, vzťahy a súvislosti.

V úvodnej časti sme sa zamerali na vzorové podnety, ktoré sa týkajú profesijného prostredia. V rámci štruktúrovaných esejí a série ohniskových skupín sa mladí respondenti vyjadrovali k tomu, ktoré povolania považujú za dôveryhodné, ktoré naopak za nedôveryhodné a či v týchto príkladoch a vzorcoch profesijnej orientácie nachádzajú vzorové podnety pre svoj život. Nesústredili sme sa pritom iba na príklady, ktoré sú pre mladých ľudí inšpiratívne a môžu byť podnetom pre voľbu vlastného povolania, ale dôraz sme kládli aj na negatívne vzorové podnety; teda na povolania a kariérne vzorce konania a interakcie, ktoré respondentov odpudzujú, resp. k nim majú nedôveru.

Na základe spracovania všetkých získaných dát , v súlade s princípmi kvalitatívneho výskumu a strategickými prístupmi vychádzajúcimi z metódy zakotvenej teórie, môžeme prezentovať niekoľko najdôležitejších záverov a súvislostí týkajúcich sa nových vzorov mládeže:

(A) Intervenujúce profesijné vzorové podnety

Mladí ľudia, ktorí boli cieľovou skupinou nášho výskumu, najviac dôverujú intervenujúcim profesijným vzorovým podnetom. Ich najvýstižnejšou charakteristikou je označenie pomáhajúce profesie. Aj keď súčasťou zvolenej výskumnej stratégie nebola presná kvantifikácia týchto postojov, z analýzy získaných dát vyplýva jednoznačné prvenstvo súvisiace s dôverou v tento typ povolaní. Mladí ľudia zapojení do nášho výskumu vyjadrili maximálny stupeň dôvery v pomerne široký register pomáhajúcich profesií. Najväčšie zastúpenie medzi nimi mali lekári, hasiči, záchranári a policajti. Tieto zistenia sa pritom netýkajú len slovenskej, ale i európskej mládeže. Potvrdzujú to aj zistenia Jürgena Zinneckera z nemeckej Univerzity v Siegene, ktorý informuje o výsledkoch série reprezentatívnych výskumov realizovaných na vzorke viac ako desať tisíc detí a mladých ľudí. Prostredníctvom štruktúrovaných dotazníkov a štandardizovaných individuálnych rozhovorov, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2001 až 2002, zistili, že najdôveryhodnejšími povolaniami pre mladých Nemcov boli lekári a policajti. Z porovnania s predchádzajúcimi výskumnými sondami vyplýva, že ide o relatívne nový jav. Pomáhajúce profesie totiž v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch 20. storočia postupne strácali u mladých ľudí na popularite i dôveryhodnosti. Obrat nastal až v deväťdesiatych rokoch a Zinnecker ho vysvetľuje nasledovne: „Poriadok a istota sú v nespútanej, globálnej moderne na prelome storočí nedostatkovým tovarom. Mladí potrebovali k plánovaniu a riadeniu svojho života a budúcnosti určité spoľahlivé poriadky a orientácie, ktorým sa dá dôverovať. Orientujú sa na a spájajú sa s takými skupinami dospelých, ktoré sa im zdajú byt spoľahlivé. Sú vynaliezaví v tom, ako objavovať poriadok a možnosti poriadku, ktoré fungujú a ktoré im môžu pomôcť pri dospievaní. Tak získali vysokú prestíž u detí a u mladých kedysi ohovárané profesionálne skupiny expertov ako lekári a policajti.“ (Zinnecker, 2005, s. 8)

V rámci nášho výskumu sme sa pokúšali zistiť, kde táto dôvera v pomáhajúce profesie pramení a aké ďalšie spoločenské a individuálne faktory k jej vzniku vedú. Zistili sme vzorové podnety z prostredia intervenujúcich profesií sa väčšinou nevynárajú na základe osobnej, bezprostredne zažitej skúsenosti respondentov. Vyššiu frekvenciu výskytu môžeme predpokladať u sprostredkovanej skúsenosti – teda v prípadoch, keď o mimoriadnych alebo krízových udalostiach súvisiacich napríklad so záchranou života, počuli od iných osôb, s ktorými sú v kontakte. Najväčší vplyv týkajúci sa tohto typu vzorových podnetov sme identifikovali v prostredí médií. Okrem výpovedí respondentov sa opierame aj o obsahovú analýzu profesií v spravodajstve a ďalších mediálnych formátoch, z ktorých vyplýva vysoká frekvencia výskytu povolaní ako záchranách, policajt, hasič a lekár. Mediálny diskurz o lekároch, policajtoch, hasičoch a ďalších pomáhajúcich profesiách je prevažne pozitívny. Kombinácia pozitívneho obrazu o týchto povolaniach a vysokej frekvencie ich zastúpenia v mediálnom obsahu sú dôležitými faktormi, ktoré ovplyvňujú dôveru v očiach veľkej časti mladých ľudí a na niektorých z nich pôsobia aj ako priame vzorové podnety. Za základe získaných dát a výsledkov vytvoreného paradigmatického modelu môžeme konštatovať, že médiá pôsobia v týchto súvislostiach ako katalyzátor a kľúčový sprostredkovateľ sprostredkovane rekonštruovaných profesijných vzorov.

V kontexte intervenujúcich vzorových podnetov je u jednej časti respondentov oceňovaný skôr filantropický aspekt pomáhajúcich profesií. U týchto profesionálnych skupín expertov mladí ľudia pozitívne hodnotia ochotu pomáhať, riešiť krízové a problematické situácie, nutnosť obetovať svoj čas, pohodlie a často i osobnú bezpečnosť s cieľom pomôcť iným, prip. eliminovať konanie, ktoré by mohlo byť hrozbou pre jednotlivcov či celú spoločnosť. Druhá skupina respondentov z radov dospievajúcich v rámci oceňovaných hodnotových orientácií kladú väčší dôraz na kognitívnu zložku. Teda, že ide o expertné pracovné pozície, ktoré vyžadujú nielen odvahu, ale aj náročnú odbornú prípravu, skúsenosti a štúdium.

Zvolená výskumná stratégia nebola zameraná na detailné zisťovanie osobnej skúsenosti respondentov s charitatívnymi a filantropickými aktivitami. Z vyjadrení mladých ľudí však vyplýva, že vo väčšine prípadov profesijné vzorové podnety týkajúce sa pomáhajúcich profesií väčšinou nevznikajú na základe bezprostrednej, osobnej skúsenosti, ale skôr sprostredkovane. Na jednej strane sú to skúsenosti a názory získané prostredníctvom iných osôb(napr. príbuzní). Na druhej strane je to do určitej miery aj dôsledok percepcie tzv. „mediálnej filantropie“; teda mediálnych obsahov, ktorých explicitným motívom je snaha pomáhať a zároveň zdieľať emócie a empatiu s čo najširším spektrom publika. V tejto súvislosti pozorujeme rozpor medzi filantropickým konaním ako takým a jeho často preexponovanou reprezentáciou v médiách. Časť respondentov totiž pomoc tým, ktorí to potrebujú, vníma pozitívne, avšak frekvencia a spôsob prezentácie týchto javov v masových médiách (najmä v televízii) im prekáža. Výstižným označením, ktoré použil jeden z respondentov, je „emocionálne porno“. Jeho podstatou je fakt, že filantropia v podaní médií je predovšetkým magnetom na prilákanie dôverčivého a po emóciách túžiaceho publika a následne generovanie čo najvyšších príjmov z reklamy. Tento zámer je samozrejme dôsledne skrytý a prezentovaný tak, aby u členov publika budil zdanie nezištnosti, empatie a záujmu o zdieľania pomoci a emócií.

(B) Sprostredkovane rekonštruované vzorce činnosti s výrazne negatívnym spoločenským ohodnotením

    Mladí ľudia, ktorí boli cieľovou skupinou nášho výskumu, najviac nedôverujú profesijným vzorovým podnetom, ktorých hodnotenie v rámci spoločenského diskurzu je prevažne negatívne. Ich najvýstižnejšou charakteristikou je absolútna nedôvera v predstaviteľov politického života. Táto nedôvera sa mieša s rozčarovaním a v niektorých prípadoch až s odporom a odmietaním všetkého, čo súvisí so správou vecí verejných. Predmetom tejto nedôvery nie sú len poslanci parlamentu, či predstaviteľov niektorých politických strán, ale všetky profesie súvisiace s výkonom zákonodarnej moci a dokonca i verejnou správou. Profesia politika je jednoznačne najnepopulárnejšou profesiou a mnohí respondenti sa o ňu nielenže nezaujímajú, ale k nej jednoznačne artikulovanú averziu. V rámci spracovania dát metódou zakotvenej teórie sme zistili, že tieto negatívne postoje vo väčšine prípadov nevychádzajú z bezprostrednej a osobne zažitej negatívnej skúsenosti týkajúcej sa politiky, štátnej alebo verejnej správy. V prevažnej väčšine prípadov ide o sprostredkovane rekonštruované vzory; teda subjekty s ktorými mladí ľudia neprichádzajú osobne do styku a žiadnu bezprostrednú skúsenosť s nimi nemajú. Negatívne hodnotené aspekty aktivít a správania predstaviteľov politického života sa viažu skôr na kritické podnety, ktoré ku stredoškolákom prichádzajú prostredníctvom privátneho diskurzu(napr. v rodine, s priateľmi a pod.).

Zistenia a závery spracované na základe prepisov záznamov v focus groups a zo štruktúrovaných esejí naznačujú, že mimoriadne dôležitý podiel na vzniku averzie mladých ľudí voči politike majú masové médiá. Práve kritický mediálny diskurz je dôležitým faktorom, ktorý mladým ľuďom vytvára obraz týkajúci sa politických záležitostí a verejného života. Toto tvrdenie pokladáme za relevantné aj napriek tomu, že záujem mladých ľudí o mediálne obsahy týkajúce sa politiky nie je príliš vysoký a aj samotné komerčné médiá venujú politickým témam menej času, ako tomu bolo v 90-tych rokoch minulého storočia. Podobne ako v iných krajinách, aj na Slovensku u dospievajúcich „...klesá akékoľvek ideové zakotvenie a rastie skôr pragmatická životná pozícia(Sak-Saková, 2004, s.206).

Za vplyvný faktor ovplyvňujúci prevažne kritické postoje mladých ľudí k politike považujeme súkromné názory na politikov a politickú situáciu, s ktorými respondenti prichádzajú do kontaktu hlavne v rodine, ale aj v iných prostrediach. V tomto prípade ide jednoznačne o sprostredkovane rekonštruované vzorce činnosti, ktoré majú prevažne negatívny náboj a sú zároveň odrazom mediálneho diskurzu o týchto témach. Na druhej strane treba zdôrazniť, že na negatívnom obraze predstaviteľov politického života v očiach verejnosti majú veľký podiel viny predovšetkým samotní politici, ich nekompetentné rozhodnutia, kontroverzné správanie, korupčné aféry a pod. Na druhej strane musíme pripustiť, že rozhodujúcim činiteľom, ktorý mladým ľuďom sprostredkováva obraz o politikoch sú práve médiá, respektíve súkromný diskurz o politike, ktorý je však tiež do veľkej miery odrazom informácií, názorov a stanovísk, ktoré odzneli v médiách. V konečnom dôsledku definitívny názor vytvára každý človek sám, avšak musíme pripustiť, že pod vplyvom informácií, postojov a stanovísk, s ktorými prichádza do styku. Mladí ľudia na tieto podnety citlivo reagujú a to aj napriek tomu, že v mnohých prípadoch explicitne vyjadrujú svoj nezáujem o témy súvisiace s politikou. Mládež je napriek tejto zdanlivej ľahostajnosti veľmi senzitívnou skupinou , na ktorú evidentne vplývajú „...zákonitosti sociálneho zrenia vo väzbe na jej sociálne pole a prebiehajúce spoločenské procesy. Mládež tiež najcitlivejšie reflektuje zmeny v spoločnosti a meniace sa spoločenské podmienky.“ (Škrabáková, 2007, s. 348).

(C) Akceptácia inovačných profesijných stratégií a úspechu dosiahnutého vlastnými silami

Súčasná spoločnosť prináša mladým ľuďom rôzne riziká a hrozbu rôznych foriem sociálneho vylúčenia, na strane druhej je charakteristická aj množstvom novým, atraktívnych príležitostí. Tie však väčšinou neprichádzajú automaticky, ale sú k dispozícii pre tých, ktorí dokážu byť „v pravom čase, na pravom mieste“ a zároveň systematicky pracujú vlastnom rozvoji, zdokonaľovaní svojich schopností, pozitívneho myslenia a motivácie. V tomto kontexte zohráva veľmi dôležitú úlohu dostatok pozitívnych vzorových podnetov týkajúcich sa inovácií, moderných trendov kariérneho rozvoja a podnikania. Zistili sme, že časť respondentov nášho výskumu veľmi pozitívne vníma úspešných jednotlivcov, ktorí svoju podnikateľskú alebo pracovnú pozíciu nadobudli vlastnými silami, šikovnosťou, tvrdou prácou, cieľavedomosťou a osobným nasadením. V tomto kontexte nachádzame vysokú mieru stotožnenia sa v profesijnými vzormi z oblasti moderných informačných technológií, internetu a mobilnej komunikácie.

Profesionálny úspech spojený s primeraným finančným zabezpečením je mladých ľudí veľmi atraktívnym vzorovým podnetom. Analýza dát z nášho výskumu ukázala, že mladí ľudia oceňujú aj osobnú skúsenosť, alebo sprostredkovanú skúsenosť s úspešným človekom, ktoré sa môžu stať inšpiratívnymi a motivujúcimi faktormi pre ich budúcu profesionálnu orientáciu. V súvislosti s postojom mladých ľudí k podnikaniu sme v rámci nášho výskumu zistili, že časť respondentov považuje podnikateľské aktivity ako výrazné vzorové podnety a inšpiráciu pre svoju budúcu profesionálnu dráhu a životné smerovanie. V mnohých prípadoch je tento postoj ovplyvnený skúsenosťou z rodinného prostredia, kde má podnikateľské skúsenosti niektorí z rodičov, prip. iných blízkych príbuzných. Okrem pragmatického aspektu spojeného s finančnými stimulmi respondenti na podnikaní oceňujú aj možnosť experimentovať, inovovať, skúšať vlastné stratégie a kreatívne riešenia, ale usporiadať si pracovného času flexibilnejšie, ako v prípade klasického pracovného pomeru. U časti respondentov sme identifikovali trend, ktorý súvisí s nedôverou nielen k podnikaniu, ale často i akýmkoľvek aktivitám spojeným s financiami a ekonomikou. Nedôvera k podnikaniu nie väčšinou spojená s nejakými etickými výhradami, prípadne osobnou negatívnou skúsenosťou s podnikateľmi. Táto skupina respondentov skôr oceňuje stabilitu zamestnaneckého pomeru, ktorý je v ich optike spojený s pravidelným príjmom a nižším rizikom straty príjmu. Oceňujú teda skôr „...systém spoľahlivej cesty kariéry, na ktorej možno kráčať viditeľne dopredu a na základe vlastných snažení.“(Zinnecker, 2005, s. 14)

(D) Expertno-pragmatické modely profesijných vzorových podnetov

Časť respondentov zapojených do výskumu deklarovala, že dôveruje profesiám spájaným s pojmom odbornosť. Pozitívne hodnotené sú predovšetkým odborné aspekty spájané s jednotlivými profesiami. Akceptujú rôzne typy expertných vzorových podnetov, prevažne takých, ktorých úspešné vykonávanie je spojené so špecifickými vedomosťami a vzdelaním. V tomto modeli profesijných vzorových podnetov sú síce obsiahnuté aj niektoré pomáhajúce profesie (napr. lekár, psychológ, farmaceut a pod.), avšak vplyv týchto príkladov príliš nesúvisí s tým, že predstavitelia týchto profesií pomáhajú iným. Oceňovanou hodnotou nie je ani úspech dosiahnutý vlastnými silami, či podnikaním. Vzťah mladých ľudí k tejto skupine profesií je predovšetkým praktický. Vnímajú ich ako pragmatické riešenie pre zabezpečenie profesionálneho úspechu a uplatnenia v perspektívnej oblasti pracovného života.

Oceňovanou hodnotovou orientáciou je pre túto skupinu mladých ľudí predovšetkým pragmatizmus. Aj v prípade pozitívneho vnímania pomáhajúcich profesií (napr. lekár, psychológ a pod.) respondenti v rámci oceňovaných hodnotových orientácií kladú väčší dôraz na kognitívnu zložku. Z výpovedí respondentov môžeme usudzovať, že na v prípade pôsobenia týchto vzorových podnetov zohráva svoju úlohu aj príklad rodičov, príp. iných dospelých. Sprostredkované vzory expertov najrôznejšieho zamerania pôsobia na mladých ľudí aj prostredníctvom mediálnej komunikácie – od spravodajských a publicistických programov až po televíznu seriálovú tvorbu. Mediálny diskurz týkajúci sa veľkej časti odborných profesií je kladný, príp. neutrálny; navyše sa v mediálnych obsahov vyskytuje veľmi frekventovane. Výnimkou je časť expertných pozícií týkajúcich sa napríklad finančníctva, poisťovníctva, politiky a niektorých ďalších, ktoré respondenti vnímajú ako profesie často spájané s rôznymi druhmi neetického konania. Pôvod prevažujúcich kritických postojov môže byť jednak v osobnej skúsenosti, ale v sprostredkovanom obraze o predmetných profesiách (priamo sprostredkovaný prostredníctvom iných osôb, príp. i nepriamo prostredníctvom médií).

(E) Pragmaticko-racionálna stratégia výberu axiologických podnetov z rodinného prostredia

    V prípade časti mladých ľudí sa výber motivujúcich hodnotových podnetov sústreďuje na výkon, pracovné úsilie, profesionálne aspekty dosahovania stanovených cieľov. Ako vzorový rodičovský podnet je však pre respondentov dôležité zacielenie tohto úsilia. V prípade ani jedného z rodičov by podľa nich nemali prevládať individualistické príp. egoistické pohnútky. Pracovná výkonnosť a ambicióznosť sú v prípade otcov i matiek často spájané so pojmom starostlivosť o rodinu - v zmysle obetovať svoj čas, vlastné záujmy, potláčať individualistické sklony v prospech riešenia (najmä materiálnych)potrieb iných rodinných príslušníkov.

    Úspešná sociálna interakcia a schopnosť dosahovať individuálne ciele sú najviac oceňovanými hodnotovými podnetmi v skupine súrodencov. Oceňované sú hodnoty koncentrované na výkon, pracovné úsilie, profesionálne aspekty dosahovania stanovených cieľov. Pracovná výkonnosť a ambicióznosť sú v prípade súrodencov a iných blízkych príbuzných (bratranec, sesternica) vnímané v prevažne v zmysle vyhovujúceho finančného zabezpečenia či osobného vplyvu. V prípade iných príbuzných (napr. starí rodičia) je pozitívne hodnotený úspech dosiahnutý počas aktívneho života. V prípade iných príbuzných (napr. strýko, ujo a pod.) sa v rámci tejto stratégie výberu vzorových podnetov oceňuje podnikavosť, pracovitosť vynaliezavosť.

(F) Empaticko-emocionálna stratégia výberu axiologických podnetov z rodinného prostredia

    Iná časť mladých ľudí uprednostňuje pri akceptácii axiologických aspektov rodičovských vzorov najmä hodnoty koncentrované na porozumenie pocitom, motívom konania a postojom blízkeho človeka, schopnosť pochopiť a vcítiť sa do jeho emočného spektra. Pre typického zástupcu tejto stratégie sú dôležité rôzne aspekty pozitívnej interakcie medzi rodičmi a deťmi. Z hodnotových podnetov je preferovaná afektívna a empatická zložka. Dospievajúci využívajúci túto stratégiu kladú dôraz na rôzne aspekty pozitívnej interakcie medzi rodičmi a deťmi, ktorý vnímajú ako dôležitý prvok rodinnej socializácie.

    Emocionálne a empatické podnety sú v prípade otcov i matiek často spájané so pojmami ako láskavosť, zhovievavosť, prívetivosť, obetavosť, starostlivosť, ochota pomôcť a poradiť (najmä z hľadiska emocionálnych problémov). V prípade súrodencov býva pozitívne vnímaným ukazovateľom úspešnosti fenomén tzv. zodpovednej nezávislosti - odvaha skúšať nové veci, vyrovnávať sa so životnými výzvami, ísť za svojim snom a pod. Empaticko-emocionálna stratégia výberu vzorov sa koncentruje okolo pojmu starostlivosť. Ten je reprezentovaný a manifestovaný predovšetkým v ochote pomôcť, poradiť a zdieľať pocity, skúsenosti a pod. V prípade starých rodičov a iných príbuzných je empaticko-emocionálna hodnotová orientácia vnímaná ako pomerne silný vzorový podnet. Najmä v prípade silnej citovej väzby a empatickej komunikácie pôsobia tieto familiárne vzory na mladých ľudí ako žiaduce príklady.

(G) Zmiešaná stratégia výberu axiologických podnetov z rodinného prostredia

    V prípade mladých ľudí, ktorí využívajú túto sadu stratégií sa preferencia rodičovských vzorov javí ako kombinácia praktickej a kognitívnej časti spektra axiologických podnetov s podnetmi empaticko – emocionálnej povahy. Hodnoty koncentrované na výkon, pracovné úsilie a profesionálne aspekty nie sú prioritné, ale sú vnímané ako pozitívny vzorový podnet. Oceňuje sa tiež úsilie a snaha vyrovnať sa s problémami v osobnom i pracovnom živote, ako i prípadný transfer rodičovskej skúsenosti , najmä ak je spojený s ochotou pomôcť a poradiť. Hodnoty koncentrované na výkon, pracovné úsilie a profesionálne aspekty majú v prípade súrodencov relevantné postavenie a sú percipované ako pozitívny vzorový podnet. Neobjavujú sa však v kategórii starých rodičov, ani iných príbuzných. Tieto skupiny osôb pôsobia ako žiaduce príklady najmä v prípade silnejších citových väzieb a empatickej komunikácie s dospievajúcimi. V prípade vzorov a príkladov z prostredia blízkych príbuzných je táto stratégia príznačná kombináciou obdivu k úspešnej socializácii a ochote zdieľať s inými hodnotové rámce empaticko – emocionálnej povahy.

(H) Stratégia výberu axiologických podnetov z prostredia iných dospelých (pedagógovia, vychovávatelia, tréneri a pod.)

    U časti mladých ľudí sú vzory z prostredia pedagógov, vychovávateľov či trénerov pomerne silnými vzorovými impulzmi. Vysoko cenený je ústretový prístup, ochota pomôcť a poradiť. V prípade formálneho i neformálneho vzdelávania zohráva dôležitú úlohu schopnosť motivovať k aktivite a lepším výkonom. Akceptačná stratégia výberu hodnotových orientácií vystupuje do popredia a v tomto kontexte edukačné vzory pozitívne pôsobia svojim osobným príkladom, postojmi a správaním. U inej časti respondentov prevláda skôr záporný citový postoj, resp. antipatia k vzorovým podnetom zo vzdelávacieho prostredia. Najmä pedagógov vnímajú ako jedincov, ktorí profesionálne neuspeli a často svoju prácu vykonávajú skôr z nutnosti a z dôvodu nedostatku iných vhodných príležitostí. Vnímajú ich ako negatívne vzorové podnety, ktorých činnosti sa v budúcnosti neplánujú v žiadnom prípade pripodobniť. Tretia skupina vnímajú nositeľov edukačných vzorov ako nositeľov odbornosti a prostredníkov pri prenose vedomostí, poznatkov, príp. zručností a skúseností. Táto skupina mladých ľudí má však zmiešaný postoj k sociálnemu statusu týchto osôb. Najmä pedagógov hodnotia ako ľudí, ktorí síce vykonávajú užitočné a dôležité povolanie, avšak majú problém so zabezpečením primeraného finančného ohodnotenia svojej práce a relevantnejšieho vplyvu v spoločnosti.

(I) Nedôvera v sprostredkovane exponovaný obraz rodiny v médiách

Obsahová analýza vybraných mediálnych komunikátov, ktorej výsledky sú prílohou tejto výskumnej správy, ukázala, že téma rodiny a rodinného života je v procese mediálnej komunikácie do značnej miery deformovaná. Týka sa to najmä komerčných elektronických médií, predovšetkým televízie, ale aj printových periodík bulvárneho charakteru. Tieto trendy si všimla aj časť respondentov nášho výskumu. Podľa ich názoru je obraz rodiny a rodinného života prezentovaný v médiách často v rozpore s ich osobnou skúsenosťou, ale aj skúsenosťou ďalších ľudí, ktorých poznajú. Z tohto dôvodu ich dospievajúci percipienti nevnímajú ako relevantný vzorový podnet. To však neznamená, že na nich tieto podnety vôbec nepôsobia. Zo svojho uhľa pohľadu ich však vnímajú skôr ako negatívne vzory a príklady, s ktorými sa nestotožňujú. Zároveň sú presvedčení, že negatívne vplyvy má takáto prezentácia na iný segment publika – konkrétne maloletého diváka. Niektorí účastníci výskumu respondentov sa domnievajú, že tieto faktory môžu byť do istej miery spoluzodpovedné aj za deštrukciu hodnôt v súčasnej spoločnosti. Postoje inej skupiny mladých ľudí možno považovať skôr za liberálne, individualistické a pragmatické. Avšak aj v tejto skupine sa býva deklarovaný nezáujem o prezentáciu obrazu rodiny, ktorý sa nestotožňuje s ich vlastnou skúsenosťou. Viacerí považujú v prípade mediálneho spravodajstva za redundantné témy, prípady a problémové okruhu, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú ich života, nemôžu ich nijako ovplyvniť. Tieto hodnotiace postuláty preto môžeme vnímať viac ako prejavy istej miery individualizmu a pragmatického zmýšľania.

(J) Vnímanie pôsobenia médií ako prostriedkov povrchnej a na zisk orientovanej saturácie zábavy a odreagovania publika

Mnohí účastníci nášho prieskumu si pomerne zreteľne uvedomuje, že prioritnou spravodajskou hodnotou súčasných médií (predovšetkým komerčných) je dôraz na negatívne informovanie, škandalizáciu, infantilizáciu a miešania spravodajstva s prvkami emócií a zábavy. Účastníci výskumu si pomerne zreteľne uvedomujú prioritný zámer mainstreamových mediálnych komunikátov, ktoré sa sústreďujú na získanie pozornosti publika a generovanie čo najväčšieho príjmu z reklamy. Integrácia spravodajských informácií a zábavných prvkov do jedného celku – navyše pôsobiaceho úplne prirodzene a atraktívne – môže byť na prvý pohľad ťažko dešifrovateľná. Prevaha negatívnych a na prvý pohľad spoločensky dôležito pôsobiacich správ zvyčajne dodáva týmto formátom punc serióznosti. Ukazuje sa však, že časť respondentov z radov stredoškolských študentov dokáže tieto persuazívne stratégie komerčných médií identifikovať a pomerne pregnantne pomenovať príčiny a súvislosti.

Je zaujímavým zistením, že viacerí respondenti nášho prieskumu si uvedomujú, že médiá účelovo sprostredkovávajú a inscenujú aktuálne udalosti tak, aby boli diváka čo najviac šokovali, udržali jeho pozornosť čo najdlhšie a následne ju čo najvýhodnejšie monetizovali vo forme predaja reklamného času. Tento jav považujeme za zaujímavé zistenie, nakoľko ide o kompetencie súvisiace s pomerne vysokou úrovňou mediálnej gramotnosti, ktoré by sme u väčšiny mladých ľudí zrejme nenašli. Empirické overenie tohto javu by si však vyžadovalo rozsiahlejší empirický prieskum na väčšej reprezentatívnejšej vzorke respondentov.

(K) Médiá ako nosiče sprostredkovaných vzorov neposkytujúcich publiku vhodné motivačné podnety

Časť mladých ľudí si pomerne zreteľne uvedomuje, že médiá zámerne a v čo najintenzívnejšej podobe stimulujú publikum rôznymi afektívnymi podnetmi. Ide predovšetkým o široké spektrum emocionálnych stimulov nielen v seriáloch či filmoch, ale v čoraz hojnejšej miere tiež v spravodajstve, publicistike a v neposlednom rade v tzv. reality show. Medzi respondentmi z radov stredoškolákov sa našlo viacero mladých ľudí s pomerne kritickým vnímaním tohto fenoménu. V diskusii s respondentmi z radov stredoškolákom výrazne rezonovala problematika reality show. Tento typ programov vnímajú väčšinou negatívnou optikou, pričom správne chápu intenciu mediálnych tvorcov, ktorým prioritným zámerom je zobrazovanie príbehov, najrôznejších banalít a podrobností zo života iných ľudí. Veľmi negatívne vnímajú, že médiá zo zištných dôvodov zneužívajú dôveru ľudí s rôznym stupňom psychickej deviácie. Respondenti nášho výskumu zároveň správne identifikovali skrytý zámer mediálnych organizácií, ktoré sa tento typ programov snažia dostať na obrazovku. Väčšina respondentov zároveň vníma tieto emocionálne saturované relácie v polohe negatívnych vzorových podnetov z prostredia médií. Považuje ich teda za príklady, v prípade ktorých nepripúšťa, že by sa im chcelo pripodobniť alebo že by u nich dochádzalo k interiorizácii percipovaných vzorových daností. V tejto súvislosti je zaujímavé, že „pokiaľ v šesťdesiatych rokoch bol pre menej vzdelané vrstvy slovník a odbornosť televízneho spravodajstva a publicistiky bariérou pri sledovaní týchto programov, v súčasnosti sa obdobný problém objavuje na opačnom konci vzdelanostnej škály. Obsahová vyprázdnenosť a „informačná podvýživenosť“ spravodajských a publicistických programov postupne vytláča vzdelanú časť populácie od sledovania týchto programov. (Sak-Saková, 2004, s.207). Výsledky nášho výskumu naznačujú, že tento trend sa nemusí týkať iba vzdelanejšej časti publika, ale aj pomerne veľkej časti mladých ľudí. Čoraz väčšia banálnosť a presýtenosť pre mladých ľudí irelevantnými informačnými podnetmi môžu byť taktiež jedným z dôvodom narastajúceho nezáujmu tento typ programov a postupného presunu pozornosti k novým médiám.

(L) Celebrity a športovci ako nositelia autentických vzorových podnetov v prostredí médií

    Z výsledkov nášho výskumu vyplýva, že jedným z mála relevantných vzorových podnetov, ktoré mladí ľudia vnímajú v prostredí médií sú profesionálni športovci. Z hľadiska atraktívnosti vzorov majú u mnohých dospievajúcich najväčšiu príťažlivosť, pričom k oceňovaným atribútom nepatrí iba atraktívny zovňajšok či záujem o špičkové športové výkony. Je zaujímavé, že časť mladých ľudí ako pozitívne vzorový podnet hodný nasledovania vníma okrem nadania a talentu aj spoločenskú zodpovednosť, vytrvalosť, cieľavedomosť a úprimnosť. Mimoriadne pozitívne je hodnotená skromnosť spojená so štedrosťou, úsilie športovca pomáhať v rámci rôznych charitatívnych projektov a iniciatív, pri organizácii zbierok, pomoci mladým športovým talentom a podobne. Domnievame sa, že takéto pozitívne vnímanie športových profesionálov je okrem iných faktorov aj dôsledkom prevažne pozitívneho diskurzu, ktorý sa v súvislosti s nimi v médiách objavuje. Najmä bulvárne médiá síce s obľubou publikujú aj informácie zo súkromia športovcov, ale prístup novinárov k tejto skupine osôb je ohľaduplnejší, ako v prípade politikov, umelcov a iných verejne známych osôb.

Ako atraktívne, avšak selektívne preferované vzorové modely, sú mladými ľuďmi vnímaní ľudia z prostredia showbiznisu a médií. Tento záujem je veľmi širokospektrálny a zahŕňa rôznych hudobných interpretov, ale aj ľudí z prostredia domácich médií. Z hľadiska vzorových inšpirácií sú mimoriadne pozitívne hodnotené filantropické a charitatívne aktivity celebrít.

Odporúčania z výskumu

Obraz vybraných procesov socializácie mladých ľudí na Slovensku, ktorý je prezentovaný v tejto výskumnej správe, umožňuje naznačiť niekoľko odporúčaní pre spoločenskú prax a prácu s mládežou:

(A) Podpora nových modelov zapájania sa a aktívnej participácie mladých ľudí na živote spoločnosti

Výsledky nášho výskumu naznačili mimoriadne vysokú úroveň nedôvery mladých ľudí v politiku. Štátne a verejné inštitúcie a ich predstavitelia sú pre nich zdrojom skeptických postojov, pohŕdania a pochybovačnosti. Považujú ich predovšetkým za pôvodcov a hlavných reprezentantov korupcie, klientelizmu a cynického správania motivovaného zištnými úmyslami. Prekáža im ignorovanie etických princípov a zásad demokratického riadenia vecí verejných. Táto všeobecná skepsa je jedným z dôvodov nedostatočnej spoločenskej angažovanosti a záujmu mladých ľudí o verejné záležitosti. K tomuto stavu prispieva celková spoločenská klíma (nielen na Slovensku), ktorá je v súvislosti s otázkami politického verejného života nastavená extrémne pesimisticky a negatívne. Svoj podiel na udržiavaní tohto stavu majú samotní predstavitelia politického života a verejnej správy, ale do značnej miery aj komunikačné pôsobenie masových médií. V tejto súvislosti sa zdá byť nereálna akákoľvek zmena paradigmy – negativizmus je jednou z kľúčových hodnôt oceňovaných predovšetkým v spravodajstve, ale aj iných mediálnych formátoch. K aktivizácii a širšiemu zapojenie mládeže do procesov verejného rozhodovania a demokratickej kontroly podstatne viac prispieva internet a nové médiá. Skúsenosti zo Slovenska aj zahraničia ukazujú, že predovšetkým sociálne siete zohrávajú kľúčovú úlohu v neobyčajne rýchlej a efektívnej aktivizácii mladých ľudí. Takéto formy zapájania sa a aktívnej participácie mladých ľudí na verejnom živote by mali podporovať aj opatrenia v oblasti mládežníckej politiky a práce s mládežou. Aktuálne sú predovšetkým nové modely neformálneho vzdelávania a rozvoja kľúčových kompetencií, ktoré by mohli napomôcť rozšíreniu možností a zapojenia väčšieho počtu mladých ľudí do nových foriem aktívnej online participácie.

(B) Podpora inovačných vzdelávacích, profesijných a kariérnych stratégií

Pre mladých ľudí sú mimoriadne dôležité vzorové podnety profesijného zamerania. Tie sa vynárajú z rôznych zdrojov a sú percipované a spracovávané v rôznych individuálnych a spoločenských kontextoch. Vzhľadom na limitované možnosti bezprostrednej osobnej skúsenosti so svetom práce sa ako kľúčové ukazujú sprostredkované podnety. Tie prichádzajú predovšetkým z prostredia najbližšej alebo širšej rodiny, iných dospelých, rovesníkov či školy. Sprostredkovateľom vzorových podnetov sú i masové médiá, pričom najviac exponovanými sú tzv. pomáhajúce profesie (lekári, policajti, hasiči a pod.). V omnoho menšej miere sú v médiách prezentované nové formy profesijných a kariérnych stratégií, ktoré by mohli byť pre mladých ľudí inšpirujúce, najmä ak by boli prezentované v kontexte populárnej kultúry. Aj napriek tomu časť mladých ľudí vníma ako motivujúce vzory a príklady ľudí, ktorí uspeli v oblasti inovácií a nových foriem podnikania spájaných predovšetkým z prostredím informačných a komunikačných technológií. Tieto trendy by mala podporovať i prax mládežníckej politiky a práce s mládežou, tak, aby sa využívali kreatívne a novátorské spôsoby informovania o najnovších trendoch na trhu práce a kariérneho rozvoja. Malo by ísť o inovatívne a veľmi neformálne spôsoby približovania príkladov dobrej praxe a úspešných príkladov podnikateľských možností v čoraz viac zosieťovanej spoločnosti. Odporúčame tiež smerovať verejné i súkromné finančné zdroje do rozvoja nových foriem podnikania mladých ľudí (start-up centrá, co-working, podpora nezávislých mikropodnikateľov – freelancerov a pod.). Pre úspešnú adaptáciu mladých ľudí na trhu povolaní a profesijného rozvoja považujeme za kľúčové postupne implementovať širokú škálu flexibilnejších spôsobov organizácie pracovného života, ktoré sú v súlade s aktuálnymi výzvami a globálnymi trendmi informačnej spoločnosti.

(C) Mediálna a informačná výchova ako inovačné prvky vo vzdelávaní

Pre úspešné začlenenie mladých ľudí do života spoločnosti a rozvoj ich kľúčových kompetencií je mimoriadne dôležitá integrácia inovačných stratégií vo vzdelávaní. Významným komponentom v tomto procese by sa mali stať mediálna a informačná výchova, ktoré pre mladých ľudí vytvárajú vhodné predpoklady pre vyrovnávanie sa s informačným preťažením, banalizáciou, inflantilizáciou a hodnotovým vyprázdnením verejného diskurzu ovplyvňovaného pôsobením predovšetkým komerčných médií. V tejto súvislosti odporúčame podporovať všetky formy mediálneho vzdelávania a rozvoja informačnej gramotnosti - či už na úrovni formálnych vzdelávacích inštitúcií alebo v rámci mládežníckych organizácií a voľnočasových aktivít.

Dostupnosť výskumných nástrojov

Metodika fokusovej skupiny – dostupná u autorov výskumu

Dostupnosť dátového súboru: nie je prístupná pre verejnosť


Ďalšia dokumentácia:

Záverečná správa z výskumu

Spracoval: Mgr. Norbert Vrabec, PhD.

Pracoviská

Výskumné pracoviská:

IUVENTA - Slovenský inštitút mládeže
UIPŠ - Ústav informácií a prognóz školstva
SR ŠPÚ - Štátny pedagogický ústav
VÚDPaP - Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
CERYS FF UCM v Trnave

Registrácia

banner-psm 
Plaváreň a sauna

Prenájmy priestorov