Národný inštitút vzdelávania a mládeže

Validácia neformálneho vzdelávania

Overovanie kompetencií, schopností a zručností získaných dobrovoľníctvom.

Alena Minns

„Overenie výsledkov vzdelávania, konkrétne znalostí, zručností a kompetencií nadobudnutých prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, môže zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní zamestnanosti a mobility, ako aj pri zvyšovaní motivácie pre celoživotné vzdelávanie, najmä v prípade sociálne a ekonomicky znevýhodnených alebo nízko kvalifikovaných“. 

COUNCIL RECOMMENDATION. 2012.

Dokument prezentuje európske príklady osvedčených postupov v oblasti overovania a uznávania mäkkých a prierezových zručností dospelých získaných dobrovoľníctvom a diskutuje o aktuálnych výzvach v tejto oblasti. 

Význam overovania a  rozvoja prierezových a mäkkých zručností, postojov a kompetencií (ďalej len „zručností“) získaných neformálnym vzdelávaním, dobrovoľníckou činnosťou a informálnym učením sa narastá. Dôvody sú viaceré:  napr. rapídne sa meniaci trh práce a meniace sa požiadavky na zručnosti zamestnancov a trend plnohodnotnej participácie mládeže v spoločnosti. Veľa sa diskutuje o význame celoživotného učenia sa – zdôrazňuje sa nevyhnutnosť procesu kontinuálneho vzdelávania sa a učenia sa, potrebe rozvoja prierezových alebo tzv. „transverzálnych“ zručností. To sú napr. emocionálna inteligencia, kritické myslenie, kreativita, komunikačné schopnosti a iné mäkké zručnosti, ale aj  napr. občianske kompetencie.

Overovanie prierezových zručností získaných dobrovoľníctvom a neformálnym vzdelávaním má u mladých ľudí veľké motivačné výhody. Môže ich inšpirovať k celoživotnému učeniu sa, na novú cestu vzdelávania aj v rámci formálneho sektora alebo k začleneniu sa na trh práce. Tiež pomáha vytvárať učiacu sa spoločnosť, vrátane podpory dôvery vo vzdelávacie inštitúcie.

Význam zohráva aj vzdelávacie prostredie, v ktorom sa neformálne vzdelávanie a informálne učenie odohráva. Veľký dôraz sa kladie na nadobúdanie transverzálnych a mäkkých zručnosti prostredníctvom dobrovoľníctva. Napriek tomu, že zámerom dobrovoľníckej činnosti je podporovať solidaritu a nie je to primárne vzdelávacia aktivita, prebieha v ňom proces informálneho učenia sa. Zručnosti získané dobrovoľníckou činnosťou sú viac menej náhodné, ale ich overovanie môže byť pre ďalší život mladého človeka prínosné. Treba si však tiež uvedomiť, že testovanie týchto zručností má byť pre dobrovoľníkov možnosť a nie povinnosť. Významnú úlohu v tomto kontexte zohráva aj podpora vzájomného učenia sa, sieťovanie aktérov a vzájomná výmena informácii a zdrojov.

Pri overovaní prierezových zručností získaných neformálnym vzdelávaním a dobrovoľníckou činnosťou jednoznačne narastá význam overovania digitálnych kompetencií, ale tiež narastá potreba testovať zručnosti potrebné pre trh práce.  V expertných kruhoch sa hovorí o potrebe exaktne zadefinovať, zachytiť, merať a certifikovať tieto jemné a prierezové zručnosti. Ktoré sú však tie kľúčové? Ako ich dokážeme  identifikovať a následne overiť? Existuje určitý konsenzus, čo sa týka vybraných prierezových zručnosti, tieto sú napr. definované v národnom kvalifikačnom rámci (ďalej NQF) a európskom kvalifikačnom rámci (ďalej EQF). Na európskej úrovni je zadefinovaná kľúčová terminológia, čo je validácia, uznávanie, certifikácia. Avšak stále je potrebné zjednotiť terminológiu testovaných prierezových zručností. Uvedomiť si, či chceme overovať jednotlivcov, alebo organizácie? Keďže existuje veľa projektov a iniciatív na overovanie a každý projekt má svoju terminológiu, je v tejto oblasti nevyhnutná dohoda. Pri vývoji nástrojov absentuje spolupráca s verejnými inštitúciami.

Ďalšími výzvami sú:

Vybrané iniciatívy zamerané na definíciu a validáciu prierezových zručností.

V súčasnosti na európskej úrovni existuje niekoľko systémov umožňujúcich overovanie a následnú certifikáciu mäkkých a prierezových zručností. A to na úrovni jednotlivých neziskových organizácií/projektov/mládežníckych a dobrovoľníckych organizácii a európskych iniciatív. Pozitívne je hodnotená rôznorodosť týchto prístupov a testovacích nástrojov, ktorá umožňuje prispôsobenie potrebám cieľovej skupiny a aj  regionálnym potrebám. Pozitívne je vnímaná aj stratégia vývoja týchto nástrojov zdola a teda pre potreby praxe. Otázku, aké sú výhody a nevýhody stratégií vývoja validačného nástroja zdola hore, poprípade zhora nadol, nechávam nezodpovedanú. Nižšie prezentujem osvedčené príklady európskych nástrojov na overovanie.

Existuje niekoľko faktorov, ktoré je pri tvorbe overovacích nástrojov potrebné vziať do úvahy. Čo plánujeme overovaním získať? Na čo má slúžiť certifikát? Existujú rôzne metódy overovania prierezových kompetencii, ktoré berú do úvahy dôvody, prečo overujeme svoje kompetencie (napr. pre budúceho zamestnávateľa, alebo štúdium) a cieľového prijímateľa overovania (jednotlivec, organizácia). V súčasnosti je overovanie zručností zamerané na zručnosti, ktoré poznáme. Otázkou ostáva, nakoľko dokážu nástroje na overovanie reagovať na objavujúce sa zmeny na trhu práce a v spoločnosti? V súčasnosti je neformálne vzdelávanie málo viditeľné – je potrebné ho zviditeľniť. Považujeme za potrebné podporiť aj uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania, informálneho učenia sa a zručnosti získaných dobrovoľníctvom v spoločnosti? O akých kľúčových zručnostiach hovoríme? Ako ich vymerať a zdokumentovať?

Zdroj:

EQF AG Peer Learning Activity.“Validating and Valuing transversal skills and competencies acquired by adults through volunteering and other non-formal learning opportunities“ (Validácia a uznávanie transverzálnych zručností a kompetencií získaných dospelými cez dobrovoľníctvo a neformálne vzdelávanie“. (22.-23.1./2019), Brusel.